|
|
Vybraný citát
|
| |
„Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.“ – Deke Slayton
| |
|
|
Odporúčaný článok
|
| |
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou. Bola to prvá sonda vypustená v rámci programu Discovery. Zároveň to bola prvá sonda, ktorá pristála na povrchu planétky. Asteroid Eros se tak stal po Mesiaci, Marse a Venuši štvrtým vesmírnym telesom, na ktorom pristála kozmická sonda a vykonala merania.
Jej hlavným cieľom bolo stanovenie veľkosti, tvaru, hmotnosti, rozloženia gravitačného poľa, mineralogického zloženia, geológiu, morfológiu a zloženie povrchu, rozloženie hmoty vo vnútri telesa a existenciu prípadného magnetického poľa. Pred dosiahnutím svojho hlavného cieľa, asteroidu Eros, sonda preletela okolo planétky Mathilde.
Sonda NEAR bola plne stabilizovaná sonda v troch osiach. Energiu získavala za pomoci štyroch solárnych panelov s rozmermi 1,8 × 1,2 m, ktoré v pásme planétok dodávali výkon 400 W a dobíjali akumulátor. Na záznamy údajov slúžili dve polovodičové veľkokapacitné pamäte 0,67 Gbit a 1,1 Gbit. Na spojenie so Zemou sa používala parabolická anténa s priemerom 1,5 metra. Na korekcie dráhy bola sonda NEAR vybavená motorom na kvapalné pohonné hmoty a jej stabilizáciu zaisťovali štyri gyroskopy. Vzletová hmotnosť sondy bola 805 kg.
| |
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...najnovší modul ISS, Nauka, má ešte komponenty z programu kozmickej stanice Mir?
- ...najriskantnejšie misie raketoplánov boli servisné misie k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť?
- ...tri z vyrobených letuschopných exemplárov kozmickej lode Apollo nikdy nevzlietli?
- ...už päť rokov po štarte prvej umelej družice sveta Spojené štáty odpálili vo vesmíre termonukleárnu bombu so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice?
- ...z konceptu kozmickej sondy Voyager 3 sa vyvinula sonda Galileo?
- ...posledná vlajka rozpadnutého ZSSR bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice Mir?
| |
|
|
|
Novinky
|
| |
11. január 2023
 Po zhodnotení poškodenia kozmickej lode Sojuz, z ktorej uniklo chladiace médium, sa Roskosmos rozhodol vyslať pre návrat posádky náhradný Sojuz. Ten by mal štartovať 20. februára kompletne bez posádky. Po pripojení sa k ISS sa v ňom vráti na Zem dlhodobá posádka v zložení Prokopjev, Petelin a Rubio.[1]
10. január 2023
  Pokus americkej firmy Virgin Orbit vyniesť do vesmíru prvé družice z územia Veľkej Británie skončil neúspechom. Štart lietadla, ktoré vynieslo raketu LauncherOne, prebehol dobre, ale raketa samotná zlyhala. Zanikol tak celý náklad prinajmenšom deviatich malých družíc.[2]
21. december 2022
- Misia sondy InSight bola vyhlásená za ukončenú potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou. Stacionárny pristávací modul na povrchu Marsu, ktorý dvojnásobne prekonal svoju pôvodne plánovanú životnosť, doslúžil z dôvodu zaprášenia jeho fotovoltaických panelov.[3]
21. december 2022
 Európska raketa Vega-C havarovala pri pokuse dopraviť na obežnú dráhu dve družice Pléiades Neo. Raketa štartovala z Francúzskej Guyany v čase 2:47 SEČ. Raketa pracovala dobre až do času zhruba 2,5 minúty po štarte. Potom sa zrútila späť do atmosféry.[4]
21. december 2022
- Rover Perseverance začal vykladanie nazbieraných vzoriek do prvého úložiska na marťanskom povrchu. Desať trubičiek so vzorkami pochádza z rozličných lokalít krátera Jezero. Vyložené vzorky súžia len ako záloha. Identické vzorky z každej lokality si rover nechá a pokúsi sa ich k budúcej rakete určenej na ich prepravu dopraviť sám. Po záložné vzorky b sa v prípade zlyhania rovera mali vybrať marťanské vrtuľníky.[5]
15. december 2022
- Z kozmickej lode Sojuz MS-22, ktorá je dlhodobo pripojená k ISS, začala unikať chladiaca kvapalina. Zatiaľ nie je jasné, čo únik spôsobilo, ani či Sojuz zostane naďalej letuschopný. Posádka ISS nie je v ohrození, ale po zistení úniku bol odvolaný plánovaný výstup dvoch ruských astronautov do otvoreného vesmíru. Posádka ISS vykonala inšpekciu lode za pomoci robotickej manipulačnej ruky ERA.[6]
14. december 2022
 Pokus o štart nového typu čínskej rakety Zhuque-2. K zlyhaniu došlo až v neskorších fázach letu, pravdepodobne počas práce 2. raketového stupňa. Raketa spaľovala ako palivo metán a jej nákladom bolo niekoľko družíc.[7]
11. december 2022
- Návratová kabína kozmickej lode Orion podľa plánu dosadla na padákoch do vĺn Tichého oceánu. Po niekoľkohodinovom odklade, ktorý bol súčasťou experimentu, sa k lodi priblížili experti na člnoch. Kabína bola naložená na loď USS Portland a dopravená na pevninu. Misia Artemis 1 tak úspešne skončila.[8]
4. december 2022
- Kozmická loď Orion obiehajúca okolo Mesiaca mala problém s rozvodnou jednotkou klimatizácie. Nedošlo však k prerušeniu napájania žiadnych kritických systémov. Pozemské tímy úspešne obnovili napájanie celého bloku a systém naďalej sledovali. Inak loď fungovala podľa predpokladov.[9]
29. november 2022
- Na kozmickej stanici Tiangong sa po prvý raz stretlo až šesť členov posádky. Ide doposiaľ o najväčší počet obyvateľov Číny na obežnej dráhe v jednej chvíli. Spoločne budú pracovať týždeň a potom sa posádka misie Shenzhou-14 vráti na Zem.[10]
23. november 2022
 ESA slávnostne vyhlásila nový oddiel sedemnástich kozmonautov. Medzi nimi je ako záložný astronaut aj jeden občas Čiech - Aleš Svoboda. Bol vybraný z celkove viac než 23 000 žiadostí, z toho 202 od obyvateľov Českej republiky.[11]
21. november 2022
- Kozmická loď Orion v rámci bezpilotnej misie Artemis 1 vykonala prvý z dvoch manévrov na navedenie sa na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Druhý manéver vykonala 25. novembra.[12]
Staršie správy
Zdroje
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
| |
Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Сергей Павлович Королёв; ukr. Сергій Павлович Корольов – Serhij Pavlovyč Koroľov; * 12. január 1907 (30. december 1906 podľa juliánskeho kalendára), Žitomir – † 14. január 1966, Moskva) bol hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí. V rokoch 1946 až 1966 bol počas vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vedúcim sovietskeho kozmického programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.
Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšom Ruskom impériu (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Maria Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.
V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.
| |
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
| |
Nepilotované:
Pilotované:
 Medzinárodná vesmírna stanica
 Expedícia 68
- Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK)
- Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
- Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA
- Nicole Mannová (1), palubný inžinier 3, NASA
- Josh Cassada (1), palubný inžinier 4, NASA
 Kóiči Wakata (5), palubný inžinier 5, JAXA- Anna Kikina (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK)
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
|
Správcovia portálu
|
| |
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
Po zhodnotení poškodenia 
Pokus americkej firmy 
Európska raketa 
Pokus o štart nového typu čínskej rakety 
.jpg)
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
