Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. máj - 1677 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Raketoplán Atlantis po príjazde do montážnej haly VAB ďalšie obrázky... Výročia 25. máj 1931 – narodil sa Georgij Michajlovič Grečko, ruský kozmonaut († 2017) 1961 – prezident Kennedy vo svojom prejave uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne späť na Zem do roku 1970 1966 – Program Explorer: štart sondy Explorer 32 1973 – štart kozmickej stanice Skylab 2, prvá pilotovaná misia vesmírnej stanice Skylab. Posádka bola takmer mesiac na obežnej dráhe 2002 – sonda Mars Odyssey objavila známky obrovskej masy vodného ľadu na planéte Mars 2011 – riadiace stredisko ukončilo pokusy a nadviazanie spojenia s robotom Spirit ďalšie výročia... Vybraný citát „Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom ďalšie výroky... Odporúčaný článok Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station, skrátene ISS; nesprávne Alpha) je v súčasnosti (rok 2015) jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Skladá sa z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia. Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 410 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút, čo je 15,54x za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom. ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírným prostredím, v ktorom posádka vykonáva experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars. celý článok ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...opice, ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí Mercury pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať kozmickú loď? ...najväčšie namerané preťaženie, ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g? ...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného Webbovho vesmírneho ďalekohľadu sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu? ...štart prvého raketoplánu na jeho prvú misiu bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1? ...NASA má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s Čínou? ...prvé sovietske sondy určené na dopad na Mesiac niesli na pamiatku erby Sovietskeho zväzu pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil? ďalšie zaujímavostí... Novinky 21. máj 2022 Kozmická loď Starliner od firmy Boeing sa po menších problémoch úspešne pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Dokázala tak to, čo bolo naplánované, ale neuskutočnené pri jej prvom lete v roku 2019. Doviezla ma stanicu viac než 360 kg nákladu. Po pripojení k stanici na jej palubu vstúpila posádka.[1] 20. máj 2022 Štart rakety Atlas V N22 z rampy SLC-41, na Myse Canaveral s kozmickou loďou Starliner. Išlo o bezpilotnú, celkove druhú misiu tejto kozmickej lode k ISS.[2] 6. máj 2022 Pristátie kozmickej lode Crew Dragon Endurance so štvorčlennou posádkou, ktorá tak zakončila dlhodobú expedíciu na ISS.[3] 27. apríl 2022 Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon pomenovanou Freedom. Na palube má štyroch členov posádky, ktorí sa stanú členmi dlhodobej expedície 67 na ISS.[4] 25. apríl 2022 NASA predĺžila misiu sondám Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Science Laboratory (rover Curiosity), InSight, Lunar Reconnaissance Orbiter, OSIRIS-REx a New Horizons. Stalo sa tak z dôvodu ich vedeckej produktivity a tiež dobrého technického stavu. Všetky misie sú predĺžené prinajmenšom o tri roky.[5] 25. apríl 2022 Kozmická loď Crew Dragon so skupinou kozmických turistov úspešne pristála v Atlantiku.[6] 16. apríl 2022 Návratový modul čínskej kozmickej lode Shenzhou-13 s troma astronautmi na palube úspešne pristál na území Mongolska. Misia trvala 182 dní, 9 hodín, 32 minút, čo je rekordná dĺžka misie k stanici Tchien-kung.[7] 8. apríl 2022 Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon s menom Endeavour. S výnimkou veliteľa sú všetci členovia posádky vesmírni turisti. Na ISS tak po prvý raz zamierila väčšia skupina kozmických turistov naraz. Jeden z nich, palubný špecialista Eytan Stibbe, je iba druhým izraelským astronautom vo vesmíre po Ilanovi Ramonovi, ktorý zahynul pri havárii raketoplánu Columbia.[8] 18. marec 2022 Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala kozmická loď Sojuz MS-21 s trojčlennou ruskou posádkou. Zhruba tri hodiny po štarte sa pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici, po prvý raz na jej nový modul Pričal. Jeho posádka sa stane dlhodobými členmi Expedície 67.[9] 17. marec 2022 Nová superraketa Space Launch System vyvíjaná pre návrat ľudí na Mesiac po prvýkrát vyrazila na štartovaciu rampu 39B Kennedyho vesmírneho strediska. Presun zostavy zabezpečil Crawler transporter, ktorý vozil aj predchodkyne SLS, rakety Saturn V, či raketoplány.[10] 11. marec 2022 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba ukončil fázu zaostrovania hlavného zrkadla. Overilo sa, že všetko funguje podľa predpokladov a očakávaní, prípadne dokonca o niečo lepšie.[11] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca John Herschel Glenn, Jr. (* 18. júl 1921, Cambridge – † 8. december 2016, Columbus) bol americký astronaut, pilot Zboru Námornej pechoty USA, inžinier, podnikateľ a politik. V roku 1962 sa stal prvým americkým astronautom, ktorý trikrát obletel Zem, a to na palube kozmickej lode Friendship 7 (Mercury-Atlas 6). V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (misia STS-95) vydal po druhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa tak stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil kozmického letu. V rokoch 1975 až 1999 bol senátorom amerického kongresu za štát Ohio. Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána. Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 3 roky a 169 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 3 roky a 280 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 7 rokov a 173 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 8 rokov a 175 dní ExoMars vo vesmíre 6 rokov a 72 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 32 rokov a 31 dní Chandra vo vesmíre 22 rokov a 306 dní Juno vo vesmíre 10 rokov a 293 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 12 rokov a 341 dní Mars Odyssey vo vesmíre 21 rokov a 48 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 16 rokov a 286 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 10 rokov a 180 dní New Horizons vo vesmíre 16 rokov a 126 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 5 rokov a 259 dní STEREO vo vesmíre 15 rokov a 211 dní Voyager 1 vo vesmíre 44 rokov a 262 dní Voyager 2 vo vesmíre 44 rokov a 278 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 67 Oleg Artemiev (3), veliteľ, Roskosmos (CPK) Denis Matvejev (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Sergej Korsakov (1), palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK) Kjell Lindgren (2), palubný inžinier 3, NASA Robert Hines (1), palubný inžinier 4, NASA Samantha Cristoforettiová (2), palubný inžinier 5, ESA Jessica Watkinsová (1), palubný inžinier 6, NASA Čínska vesmírna stanica (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša