|
Vybraný citát
|
|
„Nebuďte jedným z tých, ktorí hovoria: ‚Kiežby som mohol svoj život žiť znovu.‘ Žite svoj život takým spôsobom, že jedenkrát stačí.“ – Walter Cunningham
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
STS-107 bola poslednou misiou raketoplánu Columbia. Cieľom letu boli predovšetkým vedecké biologické experimenty v mikrogravitácii. 1. februára 2003, počas pokusu o pristátie, keď kvôli poškodeniu tepelnej ochrany na krídle do raketoplánu vnikla žeravá plazma a spôsobila jeho deštrukciu, zahynuli všetci siedmi členovia posádky. Príčinou poškodenia tepelného štítu bol kus izolačnej peny, ktorý odpadol z externej palivovej nádrže počas štartu raketoplánu. (viac informácií v hlavnom článku Havária raketoplánu Columbia).
Cieľom letu boli predovšetkým vedecké biologické experimenty v mikrogravitácii. Dôraz sa kládol na lekárske experimenty, ale realizované boli aj pokusy z oblasti technologického a materiálového výskumu. V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádzalo laboratórium Spacehab, model RDM (Double Research Module - doslova dvojitý výskumný modul) slúžiace na experimenty v mikrogravitácii a externá prístrojová plošina FREESTAR (Fast Reaction Experiments Enabling Science Technology Applications and Research).
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|

- ...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy Čchang-e 5 v decembri 2020?
- ...stanica Mir mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala?
- ...vydýchnutá vodná para na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý oxid uhličitý nie?
- ...Hubblov vesmírny ďalekohľad nemôže pozorovať, keď prelieta ponad Juhoatlantickú anomáliu kvôli zvýšenej úrovni radiácie?
- ...sonda Venera 9, prvá, čo mala vytvoriť snímky povrchu Venuše, si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma?
- ...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol 30. október 2000?
- ...pri výstavbe Kennedyho vesmírneho strediska sa začala budovať aj rampa 39C, ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom?
- ...rádioizotopový generátor družice Nimbus B, ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, Nimbus 3?
- ...priamo v skafandroch pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku?
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Сергей Павлович Королёв; ukr. Сергій Павлович Корольов – Serhij Pavlovyč Koroľov; * 12. január 1907 (30. december 1906 podľa juliánskeho kalendára), Žitomir – † 14. január 1966, Moskva) bol hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí. V rokoch 1946 až 1966 bol počas vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vedúcim sovietskeho kozmického programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.
Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšom Ruskom impériu (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Maria Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.
V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
- Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 64
Sergej Ryžikov (2), veliteľ, Roskosmos (CPK)
Sergej Kuď-Sverčkov (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
Kathleen Rubinsová (2), palubný inžinier 2, NASA
Michael Hopkins (2), palubný inžinier 3, NASA
Victor Glover (1), palubný inžinier 4, NASA
Sóiči Noguči (3), palubný inžinier 5, JAXA
Shannon Walkerová (2), palubný inžinier 6, NASA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
Správcovia portálu
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|