Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. marec - 1587 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Testovanie raketového motora RD-180 použitého v rakete Atlas III ďalšie obrázky... Výročia 17. apríl 1967 – štart kozmickej sondy Surveyor 3, ktorá mala hladko pristáť na Mesiaci 1970 – Program Apollo: pristátie poškodenej kozmickej lode Apollo 13 1993 – pristátie raketoplánu Discovery STS-56 1999 – štart raketoplánu Columbia STS-90, let s laboratóriom Spacelab ďalšie výročia... Vybraný citát „Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká malá a krehká je Zem.“ – Valentina Tereškovová ďalšie výroky... Odporúčaný článok Falcon 9 je dvojstupňová nosná raketa americkej firmy SpaceX. Stala sa známou ako prvá nosná raketa, ktorej raketový stupeň je schopný za pomoci vlastných motorov mäkko pristáť na Zemi a dá sa opäť použiť. Svojím ťahom a nosnosťou sa Falcon 9 vyrovná raketám Angara, Proton, H-2A, H-2B, Delta IV, Atlas V a Dlhý Pochod 5. Je navrhnutá ako nosič lode Dragon. Spaľuje RP-1 a kvapalný kyslík. Priemer aerodynamického krytu je 3,6 – 5,2 metrov. Na nízku obežnú dráhu (LEO) do výšky približne 600 km vynesie od 22,8 ton (F9 v1.2). Na geostacionárnu dráhu (GTO) vo výške 35 500 km vynesie od 8,3 tony (F9 v1.2). Falcon 9 štartuje z komplexu 40 na Cape Canaveral, kalifornskej základne Vandenberg Air Force Base rampy SLC-4E a po úpravách aj z rampy LC-39A v Kennedyho vesmírom stredisku (štartovali z nej aj americké raketoplány a mesačné rakety Saturn V), odkiaľ sa bude štartovať aj s pilotovanou loďou Dragon 2. Prvý stupeň má 9 motorov Merlin (v1.0 Merlin 1C, v1.1 a v1.2 Merlin 1D) spaľujúcich LOX/RP-1 (toto palivo používa celá raketa). celý článok ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál

Vedeli ste, že... ...raketoplán Challenger vznikol prestavbou makety raketoplánu, ktorá bola určená na tzv. „lámacie skúšky“ – skúšky extrémnej záťaže konštrukcie takmer po jej limity – čo však vôbec nesúviselo s jeho neskoršou haváriou? ...padák misie Mars 2020 použitý pri pristávaní na Marse mal vo svojej farebnosti a vzoroch zakódované súradnice JPL v Pasadene v USA a heslo „Dare Mighty Things“? ...už Jurij Gagarin vo svojej diplomovej práci obhajoval možnosť bezmotorového pristávania raketoplánu? ...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy Čchang-e 5 v decembri 2020? ...stanica Mir mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala? ...vydýchnutá vodná para na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý oxid uhličitý nie? ...Hubblov vesmírny ďalekohľad nemôže pozorovať, keď prelieta ponad Juhoatlantickú anomáliu kvôli zvýšenej úrovni radiácie? ...sonda Venera 9, prvá, čo mala vytvoriť snímky povrchu Venuše, si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma? ...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol 30. október 2000? ďalšie zaujímavostí... Osobnosť mesiaca Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky kozmonaut, prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Obletel Zem a po 106 minútach pristál. Po návrate z letu do vesmíru sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii, súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 pri cvičnom lete zahynul. Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino neďaleko mesta Gžatsk (dnes Gagarin) v Smolenskej oblasti. Jeho rodičia pracovali v kolchoze. Otec Alexej Ivanovič Gagarin bol tesár a stolár. Matka Anna Timofejevna bola dojička, neskôr postúpila na vedúcu mliečnej farmy kolchozu. celý článok... ďalšie osobnosti... Najnovšie články CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail · Starlink · Metylhydrazín · LEROS · Pasívny let · Stavový vektor · Beresheet SpaceIL · Katalógové číslo satelitu USSPACECOM · Dvojriadkové elementy dráhy · Kruhová dráha · Parabolická dráha · Hyperbolická dráha · Oberthov efekt · Graf rezov charakteristickej energie C3 · Delta-v · Jacobiho integrál · Čandraján-2 · Čchang-e 5 · Efektívny potenciál · Pioneer Venus Multiprobe Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969 Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 2 roky a 131 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 2 roky a 242 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 6 rokov a 135 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 7 rokov a 137 dní ExoMars vo vesmíre 5 rokov a 34 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 30 rokov a 358 dní Chandra vo vesmíre 21 rokov a 268 dní Juno vo vesmíre 9 rokov a 255 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 11 rokov a 303 dní Mars Odyssey vo vesmíre 20 rokov a 10 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 15 rokov a 248 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 9 rokov a 142 dní New Horizons vo vesmíre 15 rokov a 88 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 4 roky a 221 dní STEREO vo vesmíre 14 rokov a 173 dní Voyager 1 vo vesmíre 43 rokov a 224 dní Voyager 2 vo vesmíre 43 rokov a 240 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 64 Sergej Ryžikov (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Sergej Kuď-Sverčkov (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Kathleen Rubinsová (2), palubný inžinier 2, NASA Michael Hopkins (2), palubný inžinier 3, NASA Victor Glover (1), palubný inžinier 4, NASA Sóiči Noguči (3), palubný inžinier 5, JAXA Shannon Walkerová (2), palubný inžinier 6, NASA Oleg Novickij (3), palubný inžinier 7, Roskosmos (CPK) Piotr Dubrov (1), palubný inžinier 8, Roskosmos (CPK) Mark Vande Hei (2), palubný inžinier 9, NASA (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša