|
Obrázok týždňa
|
|
Raketoplán Atlantis po príjazde do montážnej haly VAB
|
|
|
Vybraný citát
|
|
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station, skrátene ISS; nesprávne Alpha) je v súčasnosti (rok 2015) jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Skladá sa z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.
Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 410 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút, čo je 15,54x za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom.
ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírným prostredím, v ktorom posádka vykonáva experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars.
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...opice, ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí Mercury pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať kozmickú loď?
- ...najväčšie namerané preťaženie, ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g?
- ...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného Webbovho vesmírneho ďalekohľadu sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu?
- ...štart prvého raketoplánu na jeho prvú misiu bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1?
- ...NASA má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s Čínou?
- ...prvé sovietske sondy určené na dopad na Mesiac niesli na pamiatku erby Sovietskeho zväzu pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil?
|
|
|
Novinky
|
|
21. máj 2022
Kozmická loď Starliner od firmy Boeing sa po menších problémoch úspešne pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Dokázala tak to, čo bolo naplánované, ale neuskutočnené pri jej prvom lete v roku 2019. Doviezla ma stanicu viac než 360 kg nákladu. Po pripojení k stanici na jej palubu vstúpila posádka.[1]
20. máj 2022
Štart rakety Atlas V N22 z rampy SLC-41, na Myse Canaveral s kozmickou loďou Starliner. Išlo o bezpilotnú, celkove druhú misiu tejto kozmickej lode k ISS.[2]
6. máj 2022
Pristátie kozmickej lode Crew Dragon Endurance so štvorčlennou posádkou, ktorá tak zakončila dlhodobú expedíciu na ISS.[3]
27. apríl 2022
Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon pomenovanou Freedom. Na palube má štyroch členov posádky, ktorí sa stanú členmi dlhodobej expedície 67 na ISS.[4]
25. apríl 2022
NASA predĺžila misiu sondám Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Science Laboratory (rover Curiosity), InSight, Lunar Reconnaissance Orbiter, OSIRIS-REx a New Horizons. Stalo sa tak z dôvodu ich vedeckej produktivity a tiež dobrého technického stavu. Všetky misie sú predĺžené prinajmenšom o tri roky.[5]
25. apríl 2022
Kozmická loď Crew Dragon so skupinou kozmických turistov úspešne pristála v Atlantiku.[6]
16. apríl 2022
Návratový modul čínskej kozmickej lode Shenzhou-13 s troma astronautmi na palube úspešne pristál na území Mongolska. Misia trvala 182 dní, 9 hodín, 32 minút, čo je rekordná dĺžka misie k stanici Tchien-kung.[7]
8. apríl 2022
Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon s menom Endeavour. S výnimkou veliteľa sú všetci členovia posádky vesmírni turisti. Na ISS tak po prvý raz zamierila väčšia skupina kozmických turistov naraz. Jeden z nich, palubný špecialista Eytan Stibbe, je iba druhým izraelským astronautom vo vesmíre po Ilanovi Ramonovi, ktorý zahynul pri havárii raketoplánu Columbia.[8]
18. marec 2022
Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala kozmická loď Sojuz MS-21 s trojčlennou ruskou posádkou. Zhruba tri hodiny po štarte sa pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici, po prvý raz na jej nový modul Pričal. Jeho posádka sa stane dlhodobými členmi Expedície 67.[9]
17. marec 2022
Nová superraketa Space Launch System vyvíjaná pre návrat ľudí na Mesiac po prvýkrát vyrazila na štartovaciu rampu 39B Kennedyho vesmírneho strediska. Presun zostavy zabezpečil Crawler transporter, ktorý vozil aj predchodkyne SLS, rakety Saturn V, či raketoplány.[10]
11. marec 2022
 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba ukončil fázu zaostrovania hlavného zrkadla. Overilo sa, že všetko funguje podľa predpokladov a očakávaní, prípadne dokonca o niečo lepšie.[11]
Staršie správy
Zdroje
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
John Herschel Glenn, Jr. (* 18. júl 1921, Cambridge – † 8. december 2016, Columbus) bol americký astronaut, pilot Zboru Námornej pechoty USA, inžinier, podnikateľ a politik. V roku 1962 sa stal prvým americkým astronautom, ktorý trikrát obletel Zem, a to na palube kozmickej lode Friendship 7 (Mercury-Atlas 6). V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (misia STS-95) vydal po druhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa tak stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil kozmického letu. V rokoch 1975 až 1999 bol senátorom amerického kongresu za štát Ohio.
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.
Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase.
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
Medzinárodná vesmírna stanica
Expedícia 67
Oleg Artemiev (3), veliteľ, Roskosmos (CPK)
Denis Matvejev (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
Sergej Korsakov (1), palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK)
Kjell Lindgren (2), palubný inžinier 3, NASA
Robert Hines (1), palubný inžinier 4, NASA
Samantha Cristoforettiová (2), palubný inžinier 5, ESA
Jessica Watkinsová (1), palubný inžinier 6, NASA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
Správcovia portálu
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|