Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.“ – Deke Slayton
Opportunity (angl. „príležitosť“, oficiálne: MER-B) bola kozmická sonda, ktorej hlavná časť, marsovský rover, je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Bola to najdlhšie fungujúca sonda na povrchu Marsu a zároveň sonda, ktorá prekonala najväčšiu vzdialenosť na povrchu iného kozmického telesa ako je Zem. Opportunity pristála na Marse25. januára2004 v pristávacom module.
Štart sa uskutočnil 7. júla2003 v čase 03:18:15 UT s nosnou raketouDelta 7925. Po 203-dňovom lete pristávací modul pristál na povrchu Marsu v oblasti Meridiani Planum podobným spôsobom ako jeho predchodca Mars Pathfinder. Pristávací modul po pristátí zaistil otočenie vozidla (roveru) do pracovnej polohy a rover z neho bezpečne zišiel na povrch Marsu. Rover bol vlastne mobilné geologickélaboratórium, ktoré sa pohybovalo k vybraným povrchovým útvarom a detailne ich analyzovalo. Jeho pohyb zabezpečoval šesťkolesový podvozok, ktorý bol schopný prekonať aj prekážky väčšie ako priemer kolies.
Opportunity pracovala viac než štrnásť rokov, čím mnohonásobne prevýšila svoju pôvodne plánovanú 90-dňovú životnosť a viac než dvakrát prevýšila dĺžku činnosti svojho dvojčaťa Spirita. Jej funkčnosť ukončila až globálna marťanská prachová búrka v roku 2018.
...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
...podľa pôvodného plánu pri prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v lunárnom module monitorovať jeho systémy?
...zo sondy Mars 2MV-4 No.1 sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje?
Kvôli ničivým požiarom v Kalifornii bolo evakuované a uzavreté Laboratórium prúdového pohonu (JPL). Požiar sa priblížil k laboratóriu na menej než jednu míľu, ale požiarnikom sa podarilo pracovisko uchrániť. Väčšina pracovníkov je stále mimo laboratória a pracuje z domu, zhruba 150 z nich však dôsledkom požiaru o svoje domovy prišlo.[1]
Európsko-japonská sonda BepiColombo absolvovala svoj posledný, šiesty prelet okolo Merkúra pred navedením na obežnú dráhu okolo neho. K planéte sa priblížila z jej nočnej strany len na 295 km a potom preletela nad jej severným pólom. Nasledujúceho dňa bola zverejnená prvá snímka z tohto preletu.[2]
NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.[3]
Kozmická sonda Parker Solar Probe nadviazala opätovné spojenie so Zemou potom, ako sa na Štedrý deň priblížila k Slnku rekordne blízko, iba do vzdialenosti 6,1 milióna km. Sonda teda prelet slnečnou atmosférou prežila. Od 1. januára začne posielať podrobnú telemetriu a od konca januára, kedy sa jej komunikačné podmienky zlepšia, aj vedecké údaje, ktoré počas preletu nazbierala.[4]
Štart nosnej rakety Falcon 9 s tridsiatimi družicami. Jednou z nich je aj česká družica LASARsat, za ktorou stojí tím stredoškolských študentov. Bude overovať možnosti laserových aplikácií pri riešení problému kozmického odpadu.[5][6]
Rover Perseverance po náročnej ceste dosiahol okraj marťanského krátera Jezero. V ňom sa nachádzal takmer štyri roky, od svojho pristátia. Teraz sa chystá skúmať krajinu za okrajom valu krátera.[8]
Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa PSLV-XL s nákladom tvorenými dvoma družicami z európskeho projektu Proba-3. Družice sú venované výskumu Slnka a pri lete vo formácii spoločne vytvoria koronograf. Štart na vysoko eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme prebehol po jednodennom odklade.[10]
NASA oznámila aktualizáciu harmonogramu misií programu Artemis. Štart najbližšej z nich, Artemis II, je po novom plánovaný na apríl 2026 a Artemis III na polovicu roka 2027. Rozhodnutie o posunutí dátumov prišlo v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním problémov s tepelným štítom, ktorý nastal počas misie Artemis I.[9]
Novozvolený americký prezident Donald Trump oznámil, že do úlohy administrátora NASA nominoval miliardára, pilota, podnikateľa, filantropa a kozmického turistu Jareda Isaacmana. Nominácia bude ešte vyžadovať potvrdenie Senátu.[11]
↑ První fotky ze šestého průletu BepiColombo kolem Merkuru. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-10. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
↑ Sky-crane nebo velký komerční lander? Dva možné scénáře dopravy vzorků z Marsu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-08. Dostupné online [cit. 2025-01-08].
↑ Vánoční rekord Parker Solar Probe. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 25. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-27].
↑ ŽIVĚ A ČESKY: Startuje družice českých studentů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 21. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-22].
↑MEK - Mala encyklopedie kosmonautiky a Space HotList [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online.
Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšej Ruskej ríši (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Marija Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.
V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
