Portál:Kozmonautika

S portálom je prepojených 1 689 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (24. marec - 1711 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa


Raketoplán Atlantis je nakladaný na chrbát lietadla Shuttle Carrier Aircraft. Raketoplán sa vracal na Kennedyho vesmírne stredisko po skončení jeho misie STS-44 v decembri 1991.
Výročia

17. apríl

Vybraný citát
„Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká malá a krehká je Zem.“Valentina Tereškovová
Odporúčaný článok
Emblém misie STS-135
Emblém misie STS-135

STS-135 (ISS ULF-7) bola posledná misia v programe raketoplánu. Let bol pôvodne zamýšľaný ako STS-335- prípadná záchranná misia pre let STS-134, schválený a pridaný do plánu bol až neskôr. Misiu absolvoval raketoplán Atlantis. Cieľom letu bolo doplnenie zásob pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu vo viacúčelovom logistickom module MPLM Raffaello (bol to jediný let pri ktorom Atlantis viezol MPLM). Počas misie sa uskutočnil jeden výstup do otvoreného priestoru (EVA), ktorý ale vykonala posádka ISS.

Atlantis odštartoval aj pristál hneď v prvom plánovanom termíne. Pristátie sa uskutočnilo ešte pred východom Slnka, celkovo to bolo 26. nočné pristátie programu. Po prvýkrát od roku 1983 (misia STS-6) letela na palube raketoplánu len štvorčlenná posádka.

NASA oznámila členov posádky STS-335/135 dňa 14. septembra 2010. Zníženie počtu posádky umožnilo zväčšenie nákladu pre ISS a tiež umožnilo v prípade potreby záchranu loďami Sojuz.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit)

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Don Leslie Lind
Don Leslie Lind
  • ...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
  • ...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
  • ...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
  • ... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – Félicette?
  • ... pri vývoji sovietskych medzikontinentálnych balistických rakiet sa pôvodné palivo, etylalkohol, muselo nahradiť iným, lebo zásoby alkoholu pracovníci časti vypili?
  • ... astronaut najdlhšie čakajúce na svoj prvý vesmírny let (19 rokov) bol Don Leslie Lind?
Novinky

13. apríl 2024

USA Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[1]

10. apríl 2024

USAJaponsko Japonsko sa podľa dohody medzi USA a Japonskom stane prvou krajinou okrem USA, ktorej astronaut pristane na povrchu Mesiaca v rámci programu Artemis.[2]

9. apríl 2024

USA Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[3]

6. apríl 2024

Rusko Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[4]

23. marec 2024

Rusko Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[5][6]

14. marec 2024

USA Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[7]

13. marec 2024

Čína Pravdepodobne došlo k prvému zlyhaniu družíc vyslaných Čínou k Mesiacu. Ide o dve malé družice DRO-A a DRO-B, ktoré sa vinou poruchy tretieho stupňa rakety Dlhý pochod 2C nedostali na očakávanú dráhu. Nedošlo však k potvrdeniu, že by malo ísť o obežnú dráhu okolo Mesiaca. O plánovaných cieľoch týchto družíc nie je s istotou nič známe.[8]

13. marec 2024

Japonsko Pri prvom pokuse o štart novej štvorstupňovej rakety KAIROS raketa po piatich sekundách letu vybuchla. Štartovala z kozmodrómu Kii. Raketu postavila japonská firma Space One.[9]

12. marec 2024

USA Kozmická loď Dragon 2 so štvorčlennou posádkou pristála v Mexickom zálive v blízkosti Floridy. Úspešne tak zakončila misiu Crew-7.[10]

1. marec 2024

USA Misia vedeckej družice AIM (Aeronomy of Ice in the Mesosphere) po šestnástich rokoch skončila. Príčinou bolo zlyhanie palubného akumulátora takmer rok predtým. Misia bola zamerané na výskum zemskej atmosféry a pomohla napríklad pochopiť nočné svietiace oblaky. Družicu čaká zhorenie v zemskej atmosfére okolo roku 2026.[11]

25. február 2024

Japonsko Napriek predpokladom japonský mesačný lander SLIM prežil lunárnu noc a po východe slnka vo svojej lokalite sa opäť ozval. Komunikácia však trvala len krátko kvôli prehriatiu komunikačného systému. Stihol však poslať snímku z miesta svojho pristátia.[12]

23. február 2024

USA Krátko po polnoci na mesačný povrch mäkko dosadol pristávací modul Nova-C. Firma Intuitive Machines sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá dokázala úspešne poslať svoju sondu na iné vesmírne teleso. Modul dosadol v kráteri Malapert A blízko južného pólu Mesiaca. Pri pristátí zlyhal navádzací systém, navyše sa zlomila jedna z nôh a modul dopadol na bok.[13][14]

Staršie správy

Zdroje

Osobnosť mesiaca

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.

Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály