Portál:Kozmonautika

Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. september - 1705 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Technici opravujú hlavnú palivovú nádrž ET, ktorú poškodili krúpy (misia STS-117)

Výročia

26. september

Vybraný citát
„Dôležitým prínosom programu Apollo bolo, že sa ukázalo, že ľudstvo nie je navždy pripútané k tejto planéte a že naše vízie idú ešte ďalej a naše možnosti sú neobmedzené.“Neil Armstrong
Odporúčaný článok
Titan 23 štartuje z Vandenberg Air Force Base
Titan 23 štartuje z Vandenberg Air Force Base

Titan boli nosné rakety vesmírnej agentúry NASA a USAF, ktoré sa používali od roku 1959 až do roku 2005. Projekt začal roku 1955 a mal slúžiť ako doplnok alebo náhrada programu medzikontinentálnych balistických striel SM-65 Atlas v prípade jeho zlyhania alebo oneskorenia. Na rozdiel od Atlasu, išlo o klasickú dvojstupňovú raketu. Prvým zástupcom rodiny rakiet bol Titan 1, označovaný tiež LGM-25 alebo SM-68, ktorý v motoroch oboch stupňov spaľoval kvapalný kyslík a RP-1. Mal mať nosnosť až 1 800 kg na nízku obežnú dráhu. Ako kozmický nosič však nebol použitý a čoskoro bol nahradený Titanom 2, ktorý bol vyrábaný pre potreby kozmickej dopravy, ale aj ako ICBM. S Titanom II prišla aj zásadná koncepčná zmena: namiesto kvapalného kyslíka a RP-1, bol použitý oxid dusičitý a Aerozín 50, vďaka čomu sa zvýšila reakcieschopnosť. Nové použité palivo nemuselo byt tankované tesne pred štartom, ale mohlo byt skladované v rakete dlhodobo.

Vývoj Titanu v 60. rokoch prebiehal súčasne so Saturnom I. Titan mal síce nižšiu nosnosť, ale relatívna jednoduchosť a schopnosť rýchlej reakcie hrali v jeho prospech. NASA aj USAF používali rakety Titan dlhú dobu, ale aj napriek solídnej úspešnosti (88,9%) komerčne prepadli. Titan 3 bol vybavený dvoma silnými pomocnými motormi a bol tak schopný dopraviť až 15 000 kg. Rakety Titan bývali vybavené rozličnými hornými stupňami: pokusne stupeň Able, Agena, Centaur, Transtage, a ďalšie.

Kategórie
Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Najnovšie články

Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm)

Zoznamy
Vedeli ste, že...
Perseverance na Marse
Perseverance na Marse
Novinky

24. september 2023

USA Návratová kapsula americkej sondy OSIRIS-REx so vzorkami regolitu z povrchu blízkozemskej planétky Bennu odobratými v roku 2020 úspešne pristála v púšti v Utahu.[1]

15. september 2023

Rusko Z Bajkonuru odštartovala kozmická loď Sojuz MS-24 a už o tri hodiny na to sa pripojila k ISS. Spolu s dvoma ruskými členmi posádky, Olegom Kononěnkom a Nikolaj Čub je na palube Američanka Loral O´Harová.[1][2]

11. september 2023

USA Astronaut Francisco Rubio prekonal rekord v dĺžke pobytu amerického astronauta na ISS. K tomuto dňu strávil na palube stanice 355 dní. Pristáť má 27. septembra po 371 dňoch vo vesmíre.[3]

4. september 2023

USA Návratová kabína kozmickej lode Crew Dragon dosadla do vôd Atlantiku. Jej štvorčlenná posádka sa tak vrátila na Zem z ISS po 184-dňovej misii.[4]

2. september 2023

India Misia vozidla Pragyaan, ktoré je súčasťou misie Čandraján-3, skončila z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite a tým ukončenia prísunu energie pre jeho solárny panel. Stroj splnil všetky svoje plánované úlohy. Hoci nie je stavaný na prežitie mesačnej noci, riadiaci tím natočil vozidlo do ideálnej polohy na to, aby naň dopadalo po východe Slnka svetlo. Urobili tak pre prípad, že by vozidlo predsa len prežilo lunárnu noc.[5]

2. september 2023

India Raketa PSLV vyniesla indickú koronografickú sondu Áditja-L1. Cieľom sondy je libračné centrum L1.[2]

1. september 2023

RuskoUSA Americká mesačná sonda Lunar Reconnaissance Orbiter s najväčšou pravdepodobnosťou vyfotografovala miesto dopadu ruskej sondy Luna 25. Neúspešná sonda pri dopade vyhĺbila asi desaťmetrový kráter na strmej stene mesačného krátera Pontécoulant G. Nachádza sa asi 400 km od plánovaného miesta pristátia Luny 25.[6]

23. august 2023

India Pristávací modul Vikram misie Čandraján-3 úspešne pristál blízko južného pólu Mesiaca. India sa tak stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá dopravila svoj pristávací modul na Mesiac a prvá, ktorá to zvládla v náročnej polárnej lokalite.[7]

20. august 2023

Rusko Misia Luna 25 zlyhala. Po neúspešnom manévri, ktorý mal sondu naviesť na dráhu pre pristátie, pristávací modul nekontrolovane narazil do povrchu Mesiaca. Snahy o komunikáciu boli neúspešné.[8][9]

10. august 2023

Rusko Z kozmodrómu Vostočnyj odštartovala kozmická sonda Luna 25 s nosnou raketou Sojuz-2.1b. Táto výnimočná misia je pokračovaním programu Luna po 47 rokov trvajúcej pauze a prvá čisto ruská misia po 35 rokoch, ktorej sa podarilo opustiť bezprostredné okolie Zeme. Cieľom sondy bolo pristátie na južnom póle Mesiaca.[10][11]

5. august 2023

India Sonda Chandrayaan-3 uskutočnila motorický manéver, ktorý ju naviedol na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Dráha je vysoko eliptická, ale sonda ju bude znižovať v súlade s tým, že 23. augusta sa pokúsi pristáť na mesačnom povrchu.[12]

Staršie správy

Zdroje

  1. MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Vzorky z planetky Bennu jsou tu!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-09-24. Dostupné online [cit. 2023-09-24].
  2. India vypustila prvú sondu na skúmanie Slnka. Pravda (TASR), 2023-09-02. Dostupné online [cit. 2023-09-03].
Osobnosť mesiaca

Dr. Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun (* 23. marec 1912, Wirsitz – † 16. jún 1977, Alexandria) bol pôvodne nemecký a neskôr americký raketový vedec a priekopník kozmonautiky. Počas druhej svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V2, ktoré boli prvými balistickými raketami na svete. Na konci vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom odišiel do USA, kde spočiatku viedol konštrukciu vojenských, a neskôr aj kozmických nosičov, pričom jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.

Wernher bol druhým z troch synov nemeckého baróna Magna von Brauna (ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom výživy a poľnohospodárstva Weimarskej republiky) a Emmy von Quistorp. Už v mladosti bol očarený myšlienkou vesmírneho cestovania, objavovaním nových svetov. To ho priviedlo k čítaniu sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr sa začal o celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa tak s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketa do planetárnych priestorov (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na von Braunove znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité princípu raketových nosičov porozumieť.

Už ako mladík sa vďaka svojmu záujmu o vesmír aktívne zapojil do nemeckého Spolku pre kozmické lety (Verein für Raumschiffahrt, ktorý bol označovaný VfR), a to niekedy okolo roku 1929. Tento krok mu umožnil získavať podporu a finančné prostriedky pre budovanie väčšej a schopnejšej rakety. V roku 1930 začal mladý Wernher študovať technický inštitút v Berlíne a v roku 1932 získal titul bakalára.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Čandraján-3, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, OneWeb, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť


Krajiny a regióny