|
|
Vybraný citát
|
| |
„Neexistuje žiadny úspech bez rizika.“ – Gene Kranz
| |
|
|
Odporúčaný článok
|
| |
Bell X-1 bolo experimentálne lietadlo poháňané raketovým motorom, ktoré ako prvé 14. októbra 1947 prekonalo rýchlosť zvuku vlastnou silou vo vodorovnom lete. Výskumné metódy použité v programe X-1 sa stali vzorom pre nasledujúce experimentálne projekty X. Metódy a personál NACA, ktoré vznikli pri projekte X-1, pomohli neskôr položiť základy amerického vesmírnemu programu v 60. rokoch.
Typ vznikol v šiestich exemplároch, ktoré podnikli celkom 236 letov, pri ktorých boli tri X-1 zničené (bez strát na životoch). Bell X-1 dosiahol maximálnu rýchlosť M = 2,44 (12. decembra 1953) a najvyššiu výšku 27 565 m (26. augusta 1954).
Výkony lietadiel počas 2. svetovej vojny prudko vzrástli, ale konštruktérom sa do cesty postavil málo známy jav – stlačiteľnosť vzduchu. Koncom vojny najvýkonnejšie stíhacie lietadlá dosahovali pri strmhlavom lete rýchlosti okolo 800 km/h. Pri nich nastávali vážne problémy so zmenami vo vyvážení a náhlym nárastom odporu, ktoré skončili niekedy deštrukciou draku lietadla. V tej dobe sa viedli spory o tom, či pilotované lietadlo môže lietať nadzvukovou rýchlosťou.
| |
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...systémy na palube ISS dokážu recyklovať až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody?
- ...Werner von Braun sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k Marsu by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov?
- ...New Horizons je jediná kozmická sonda mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné mimozemské civilizácie?
- ...astronaut Jay Apt mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii STS-37 dieru v rukavici skafandra, no všimol si to až po návrate do raketoplánu?
- ...kvôli zemskej atmosfére technicky nie je možné zachytiť družicou na Zemi detaily menšie než 5 cm?
- ...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína kozmonauta v skafandri, miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili?
| |
|
|
|
Novinky
|
| |
27. september 2022
 Americká sonda DART úspešne kolidovala s mesiacom Dimorfos dvojplanétky Didymos s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu.[1]
26. september 2022
- Z dôvodu blížiacej sa tropickej búrky NASA zrušila aj tretí pokus o premiérový štart rakety SLS k Mesiacu. Z technického hľadiska pritom plánovanému štartu v deň 27. septembra 2022 zatiaľ nič nebránilo. Kvôli prudkému vetru sa ale zostava namiesto do vesmíru vydá v tento deň naspäť do haly VAB.[2]
21. september 2022
- NASA vykonala ďalšiu skúšku tankovania rakety SLS, aby overila úspešnosť opravy dielu, cez ktorý sa tankuje palivo do rakety. Počas skúšky sa znova objavil únik vodíka na rovnakom mieste ako predtým.[3]
21. september 2022
 Štart kozmickej lode Sojuz MS-22 s troma členmi dlhodobej posádky Expedície 67. Posádku tvoria Sergej Prokopjev, Dmitrij Petelin a Francisco Rubio. Kozmická loď sa v ten istý deň pripojila k ISS.[4]
12. september 2022
- Suborbitálna raketa New Shepard od spoločnosti Blue Origin havarovala pri bezpilotnej misii. Spoločnosť prišla o jeden z dvojice svojich nosičov. Záchranný systém však odniesol kabínu kozmickej lode a časť experimentov na jej palube preč od poškodenej rakety a tento náklad bezpečne pristál na padákoch. Samotná raketa sa vinou poruchy v pohonnom systéme zrútila na zemský povrch.[5]
10. september 2022
- NASA vymenila diel na rakete SLS, ktorý sa stal príčinou odvolania druhého pokusu o premiérový štart rakety. Po dohadoch, či sa má kvôli oprave zostava vrátiť do haly VAB alebo nie, NASA napokon zvolila variant opravy priamo na štartovacej rampe. Za týmto účelom bola okolo miesta opravy vybudovaná ochranná obálka, ktorá hardware chráni pred počasím.[6]
9. september 2022
 Kanadská firma Maritime Launch Services dostala povolenie na výstavbu prvého kozmodrómu na svojom území. Kozmodróm vyrastie v Novom Škótsku a bude slúžiť na štarty stredne ťažkých rakiet.[7]
9. september 2022
- Sonda CAPSTONE sa počas korekčného manévru prepla do bezpečnostného režimu. Inžinieri sa s ňou pokúšajú znovu nadviazať spojenie pomocou komunikačnej siete DSN (Deep Space Network).[8]
7. september 2022
- Umrel Valerij Vladimirovič Poľakov, držiteľ rekordu neprerušovanej dĺžky pobytu vo vesmíre (* 1942). Pri tomto pobyte strávil v kozme 437 dní, drvivú väčšinu z toho na stanici Mir v rokoch 1994 - 1995. V čase smrti mal 80 rokov a príčina úmrtia sa neuvádza.[9]
3. september 2022
- NASA odvolala aj druhý a tretí pokus o štart misie Artemis 1, ktorá má otestovať novú superraketu SLS a kozmickú loď Orion. Na vine je rovnaký problém, aký prerušil aj pokus o prvý štart. Na tlačovej konferencii NASA bolo oznámené, že štart sa neuskutoční skôr ako na prelome septembra a októbra. Štartovacia zostava sa pravdepodobne vráti do haly VAB.[10]
29. august 2022
- Pokus o premiérový štart novej americkej rakety SLS k Mesiacu bol odvolaný. Hlavnou príčinou je problém s chladením motoru RS-25 č. 3. V prípade, že sa podarí nájsť a odstrániť príčinu problému, ďalší pokus o štart prebehne 2. septembra 2022 v čase 18:48.[11]
7. august 2022
 Premiérová misia nového indického nosiča SSLV (Small Satellite Launch Vehicle) skončila neúspechom. Prvý aj druhý stupeň rakety pracovali bez problémov, no zlyhalo záverečné navedenie nákladu na obežnú dráhu posledným, štvrtým stupňom. Perigeum nákladu zostalo vo výške 76 km a náklad preto zhorel v zemskej atmosfére.[12]
Staršie správy
Zdroje
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
| |
Dr. Robert Rowe Gilruth (* 8. október 1913, Nashwauk – † 17. august 2000, Charlottesville) bol americký letecký inžinier, priekopník letectva a kozmonautiky, ktorý sa stal prvým riaditeľom Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) NASA v Houstone, čo je dnešné Johnsonovo vesmírne stredisko.
V rokoch 1937 až 1958 pracoval pre Národný poradný výbor pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics, NACA) a následne u jeho nasledovníka, NASA, kde zotrval do roku 1973. Podieľal sa na ranom výskume nadzvukových letov a lietadiel s raketovým pohonom a potom na americkom programe kozmických letov s ľudskou posádkou, a to v rámci programov Mercury, Gemini a Apollo.
Narodil sa 8. októbra 1913 do rodiny učiteľov v malej dedine Nashwauk v štáte Minnesota v USA. Keď mal Robert deväť rokov, musel sa otec s rodinou sťahovať za prácou. Ich novým domovom sa stalo mesto Duluth. V roku 1931 tu Robert absolvoval strednú školu. Ako tínedžer sa seriózne zaoberal stavbou modelov klzákov vylepšených o vrtuľku na gumový pohon. Vymyslel dokonca mechanizmus, ktorý „zapraporoval“ (uviedol do polohy, pri ktorej kladie najmenší odpor vzduchu) vrtuľku v momente, keď sa dotočila, a tak znižoval padanie lietadielka počas kĺzavého letu.
| |
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
| |
Nepilotované:
Pilotované:
 Medzinárodná vesmírna stanica
 Expedícia 68
 Samantha Cristoforettiová (2), veliteľ, ESA- Kjell Lindgren (2), palubný inžinier 1, NASA
- Robert Hines (1), palubný inžinier 2, NASA
- Jessica Watkinsová (1), palubný inžinier 3, NASA
- Sergej Prokopiev (2), palubný inžinier 4, Roskosmos (CPK)
- Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 5, Roskosmos (CPK)
- Francisco Rubio (1), palubný inžinier 6, NASA
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
|
Správcovia portálu
|
| |
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
Americká sonda 
Štart kozmickej lode .svg){kind=small}
Premiérová misia nového indického nosiča SSLV (
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
