Portál:Kozmonautika

S portálom je prepojených 1 691 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. október - 1705 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa


Raketoplán Discovery čaká na štartovacom komplexe 39-A na svoj 36. let do vesmíru. Záber bol urobený 11. marca, 4 dni pred štartom, kedy nastal spln Mesiaca.
Výročia

2. november

Vybraný citát
„Ustanovil som rekord v počte dní strávených vo vesmíre. Ale na rekordoch nezáleží, dôležité sú výsledky.“Sergej Krikaľov
Odporúčaný článok
Hallov motor v prevádzke ako súčasť experimentu Hall Thruster v Laboratóriu fyziky plazmy na Princetonskej univerzite
Hallov motor v prevádzke ako súčasť experimentu Hall Thruster v Laboratóriu fyziky plazmy na Princetonskej univerzite

Hallov motor (po anglicky Hall(-effect) thrusterHET) je typ iónového motora pre pohyb kozmických sond, v ktorom je hnací plyn urýchľovaný elektrickým poľom. V motore dochádza k ionizácii plynného paliva (obvykle xenónu) urýchlenými elektrónmi, ktoré sú produkované na katóde a urýchľované magnetickým vírivým poľom. Nárazom urýchlených elektrónov do xenónových atómov vznikajú kladne nabité ióny Xe+. Vzniknutá plazma je potom elektrostaticky urýchlená a rýchlosťou 10 – 50 km/s opúšťa trysky motoru. Vytvára tak vlastný ťah v sile rádovo stotín až jednotiek newtonu. Od 60. rokov 20. storočia ťaží z bohatého teoretického a experimentálneho výskumu.

Charakteristika

Hallove motory pracujú s rôznymi pohonnými látkami, najčastejšie sú xenón a kryptón. K ďalším patria argón, bizmut, jód, horčík a zinok.

Hnacie motory sú schopné urýchliť výtokový plyn na rýchlosti medzi 10 a 80 km/s (špecifický impulz (ISP) 1 000 – 8 000 s), pričom väčšina modelov pracuje niekde medzi 15 a 30 km/s (špecifický impulz 1 500 – 3 000 s). Výsledný ťah závisí od úrovne výkonu. Zariadenia s výkonom 1,35 kW produkujú asi 83 mN ťahu. Modely s vysokým výkonom preukázali v laboratórnych podmienkach výkon až 5,4 N.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Alan Bartlett Shepard
Alan Bartlett Shepard
Novinky

29. október 2024

Čína Z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko odštartovala kozmická loď Šen-čou 19 s trojčlennou posádkou smerujúcou k Čínskej vesmírnej stanici, ku ktorej sa úspešne pripojila po šiestich hodinách letu. Súčasťou posádky je aj prvá čínska kozmická inžinierka Wang Chao-ce z novej generácie čínskych kozmonautov narodených v roku 1990.[1]

25. október 2024

USA Kozmická loď Dragon pristála po misii Crew-8 v Mexickom zálive so štvorčlennou posádkou na palube. Dva dni pred pristátím sa oddelila od ISS.[2] Loď Dragon 2 celkove strávila vo vesmíre až 235 dní, čo je rekord v dĺžke pobytu akejkoľvek pilotovanej lode na obežnej dráhe. Pod dĺžku tejto misie sa čiastočne podpísali aj problémy s loďou Starliner.[3]

21. október 2024

USAEurópska únia Spoločnosť Intelsat oznámila, že jej telekomunikačný satelit Intelsat 33e sa vo vesmíre rozpadol. Stalo sa tak po siedmich rokoch jeho služby, pričom plánovaná životnosť bola 15 rokov. Počet detekovaných fragmentov bol v tento deň podľa americkej spoločnosti ExoAnalytic Solutions 57 a stále rástol. Príčinu rozpadu družice zistí vyšetrovacia komisia.[4]

14. október 2024

USAEurópska únia Štart nosnej rakety Falcon Heavy so sondou Europa ClipperKennedyho vesmírneho strediska na Floride. Sonda je určená určená na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa. Svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera.[5]

13. október 2024

USA Kozmická loď Superheavy Starship dosiahla pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.[6]

9. október 2024

USA Najsilnejší hurikán sezóny Milton zasiahol pobrežie USA. Prehnal sa cez Kennedyho kozmické stredisko a spôsobil menšie škody. Z dôvodu hurikánu bol štart európskej sondy Europa Clipper naplánovaný na 10. októbra odložený na 14. októbra.[7]

7. október 2024

Európska úniaUSA Z rampy SLC-40 odštartovala raketa Falcon 9 s európskou sondou Hera a dvoma cubesatmi. Štart prebehol podľa očakávaní. Cieľom Hery aj cubesatov je prieskum dvojplanétky Didymos-Dimorphos, na ktorej povrchu by mali v roku 2027 pristáť (Hera na väčšom Dydime, cubesaty na menšom Dimorphe).[8][9]

28. september 2024

USA Kozmická loď Crew Dragon s raketou Falcon 9 odštartovala na misiu Crew-9 k ISS. Na jej palube sa tentoraz nachádzajú iba dvaja členovia posádky, pretože dve miesta musia zostať voľné pre Wilmora a Williamsovú, ktorí kvôli riziku nepristáli vo svojej štartovacej lodi Starliner. Misia je výnimočná aj tým, že ide o prvý pilotovaný štart z rampy SLC-40.[10] Po odpojení druhého stupňa rakety, ktorý do tej doby pracoval normálne, sa na ňom objavila porucha a vstúpil do atmosféry nad iným ako plánovaným miestom.[11]

26. september 2024

USA Z dôvodu nedostatku elektrickej energie na palube sondy Voyager 2 vypli experti jeden z posledných piatich vedeckých prístrojov. Išlo o analyzátor plazmy PLS, prístroj, na základe ktorého údajov odborníci vyhlásili, že v roku 2008 táto sonda opustila heliosféru. Na sesterskej Voyager 1 tento prístroj nefunguje už od roku 1980. Tok plazmy do tohto prístroja bol však od opustenia heliosféry veľmi nízky, aj preto bol vybraný ako najvhodnejší kandidát na vypnutie.[12]

23. september 2024

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-25 pristála v Kazachstane s časťou posádky Expedície 71, Oleg Dmitrijevič Kononenko, Nikolaj Alexandrovič Čub a Tracy Caldwellová Dysonová, na palube.[13]

20. september 2024

Rusko Ruskí kozmonauti Oleg Kononenko a Nikolaj Čub prekonali rekord v najdlhšom nepretržitom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici, pričom doterajšie maximum bolo 370 dní, 21 hodín a 22 minút.[14]

15. september 2024

USA Kozmická loď Crew Dragon pristála v Mexickom zálive, čím po necelých piatich dňoch letu úspešne ukončila misiu Polaris Dawn. Počas letu na relatívne vysokú obežnú dráhu sa vykonalo zhruba 40 experimentov prevažne z oblasti medicíny a fyziky.[15]

Staršie správy

Zdroje

  1. DEMIGER, Matúš. Na čínskej vesmírnej stanici Nebeský palác úspešne pristála loď Šen-čou 19. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-10-30. Dostupné online [cit. 2024-10-30]. ISSN 1339-844X.
  2. MEK - SpaceX Crew-8 (USCV-8) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-10-28]. Dostupné online.
  3. Kosmotýdeník 632 (21. 10. – 27. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-27. Dostupné online [cit. 2024-10-28].
  4. Kosmotýdeník 632 (21. 10. – 27. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-27. Dostupné online [cit. 2024-10-28].
  5. DINNER, Josh. SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Europa Clipper probe to explore icy Jupiter ocean moon (video). Space.com (New York: Future US), 2024-10-14. Dostupné online [cit. 2024-10-14].
  6. ŽIVĚ A ČESKY: Nejsilnější raketa světa znovu v akci!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-12. Dostupné online [cit. 2024-10-13].
  7. Kosmotýdeník 630 (7. 10. – 13. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-13. Dostupné online [cit. 2024-10-15].
  8. ŽIVĚ A ČESKY: Sonda Hera se vydává na průzkum dvojplanetky. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-06. Dostupné online [cit. 2024-10-08].
  9. Evropská sonda Hera úspěšně odstartovala. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-07. Dostupné online [cit. 2024-10-08].
  10. MEK - SpaceX Crew-9 (USCV-9) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
  11. Kosmotýdeník 628 (23. 9. – 29. 9.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-09-29. Dostupné online [cit. 2024-09-30].
  12. Už to dál nešlo – Voyager 2 vypnul jeden vědecký přístroj. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-04. Dostupné online [cit. 2024-10-04].
  13. MEK - Sojuz MS-25 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
  14. Rusi Oleg Kononenko a Nikolaj Čub prekonali rekord v najdlhšom nepretržitom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici.. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-09-20. Dostupné online [cit. 2024-09-20]. ISSN 1339-844X.
  15. MEK - Crew Dragon Inspiration4 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-09-16]. Dostupné online.
Osobnosť mesiaca

Konstantin Petrovič Feoktistov (rus. Константин Петрович Феоктистов; * 7. február 1926, Voronež – † 21. november 2009, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, vedec a vedúci konštruktér kozmických lodí (Vostok, Voschod a Sojuz) a kozmických staníc Saľut. V roku 1964 sa ako vedecký pracovník zúčastnil spolu s Vladimirom Komarovom a Borisom Jegorovom prvého kozmického letu trojčlennej posádky v kozmickej lodi Voschod 1. Spolu s lekárom Jegorovom boli prvými sovietskymi civilnými kozmonautmi. Feoktistov bol tiež jediný zo sovietskych kozmonautov, ktorý nebol členom komunistickej strany (KSSZ). V rokoch 19741990 bol námestníkom generálneho konštruktéra NPO Energija, popredného podniku sovietskeho pilotovaného kozmického programu. Je po ňom pomenovaný aj kráter Feoktistov na odvrátenej strane Mesiaca.

Narodil sa 7. februára 1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942. Bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežského frontu. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály