Wikipédia

Starship (raketa)

Systém Starship predstavuje plne znovupoužiteľnú dvojstupňovú superťažkú nosnú raketu americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Starship pozostáva z prvého stupňa nazývaného Super Heavy a druhého stupňa, ktorý je zároveň aj kozmickou loďou, tiež s názvom Starship. Starship je navrhnutý na prepravu posádky i nákladu na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac, Mars a ďalej. Starship bude schopný dopraviť na obežnú dráhu Zeme viacej než 100 ton nákladu. Podľa pôvodných plánov sa mal prvý skúšobný let uskutočniť už v roku 2020, ale v tomto roku došlo len ku skoku prototypu do výšky 12,5 km. V roku 2023 Starship vykonal dva skúšobné lety bez posádky a nákladu, pričom oba skončili haváriou.

Raketa Starship na štartovacej rampe v Starbase
Zľava doprava: Booster 4, Ship 15, Ship 22 a Ship 20 na základni Starbase, jún 2022

História a vývoj upraviť

Nosný systém Starship vzišiel z konceptu BFR (Big Falcon Rocket alebo tiež Big Fucking Rocket), ktorý bol verejnosti predstavený v roku 2016 ako Medziplanetárny dopravný systém (Interplanetary Transport System, ITS). Táto obria raketa s priemerom 12 m mala mať výšku až 122 m. V roku 2017 však došlo k zmene návrhu a raketa sa zúžila na 9 m s výškou 106 m. Tento koncept už Elon Musk nazval „BFR“.

V roku 2018 koncept prešiel ďalšími zmenami a boli pridané aerodynamické plochy na lepšiu stabilizáciu vesmírnej lode počas preletu rôzne hustými atmosférami kozmických telies. Pôvodne mala byť celá konštrukcia vyrobená z uhlíkových kompozitov, ale v roku 2018 sa rozhodlo použiť nehrdzavejúcu oceľ. Konkrétne má ísť o upravenú vysoko kvalitnú nehrdzavejúcu oceľ 301. Elon Musk tiež oznámil, že raketa bola premenovaná na Starship.[1]

Podľa súčasných informácií má byť raketa vysoká 118 m.[2] Bude dvojstupňová, pričom oba stupne budú môcť pristáť na zemi. Raketa bude schopná dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme vyše 100 ton nákladu.[3]

Na počiatočné testovanie sa použil technologický demonštrátor Starhopper, na ktorom sa vykonali prvé statické zážihy motora Raptor a 25. júla 2019 úspešne prebehol prvý nepripútaný „skok“ do výšky okolo 20 m.[4] Druhý a posledný pokus prebehol 27. augusta, pričom Starhopper tentoraz vystúpal do výšky 150 m a potom mäkko pristál.[5] Skúšobné lety lode Starship sa začali v roku 2020. Prvý sa uskutočnil 4. augusta 2020 a išlo o skok prototypu SN5 do výšky 150 m.

Loď má byť dostupná v štyroch variantoch:[6]

  • pilotovaná loď: bude dopravovať ľudí do vesmíru.
  • tanker: dopraví na obežnú dráhu zásoby paliva pre diaľkové lety pilotovanej lode na Mesiac či Mars.
  • bezpilotná loď: veľkotonážna nákladná kozmická loď, ktorá bude disponovať veľkými dverami na vypustenie nákladu na obežnej dráhe.
  • lunárny Starship: upravená a zjednodušená verzia Starship určená na dopravu osôb a nákladu na povrch Mesiaca. Predstavená v rámci programu NASA na vývoj lunárneho modulu pre program Artemis.[7]

Technický opis upraviť

Super Heavy upraviť

Super Heavy je prvý stupeň, ktorý vynesie loď Starship na obežnú dráhu a potom zase bezpečne pristane na pristávacej ploche. Na výšku bude merať 70 m a poháňať ho bude 33 motorov Raptor spaľujúcich podchladený kvapalný metán a kvapalný kyslík s celkovým ťahom 74,43 MN. Sedem riadiacich motorov umiestnených uprostred bude schopných náklonu, pričom ostatné motory budú po obvode umiestnené na pevno.

Starship upraviť

Druhým stupňom je vesmírna loď Starship vysoká 50 m, ktorá bude tiež znovupoužiteľná a má byť schopná pristáť na povrchu s atmosférou i bez nej, napríklad na Mesiaci. Vybavená bude celkovo šiestimi motormi Raptor, pričom tri z nich budú určené na použitie vo vákuu a tri na použitie v atmosfére. Bude slúžiť na prepravu až 100 ľudí alebo ako nákladná loď. Počíta sa s možnosťou dotankovania nádrží na obežnej dráhe Zeme, vďaka čomu bude Starship schopný letu na veľké vzdialenosti, napríklad k Marsu.

Testovacie lety upraviť

20. apríla 2023 Superheavy Starship absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.

18. novembra 2023 spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Super Heavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala, pravdepodobne aktiváciou autodeštrukčného systému.[8]

14. marca 2024 prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k zážihu motorov Starship, separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship po vypnutí motorov pokračovala po balistickej dráhe s apogeom 234 km, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy, vo výške 65 km došlo k strate telemetrie a loď po prelete atmosférou dopadla do Indického oceána.[9][10]

Referencie upraviť

  1. ↑ Petr Melechin. Vše o Starship [online]. elonx.cz, 2019-01-26, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  2. ↑ KARLÍK, Tomáš. K Měsíci poletí japonský miliardář a osm umělců. Elon Musk představil posádku pro let jeho nové kosmické lodi [online]. Praha: Česká televize, 2018-09-18, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  3. ↑ Caleb Henry. SpaceX targets 2021 commercial Starship launch [online]. spacenews.com, 2019-06-28, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  4. ↑ MAJER, Dušan. První poskočení Starhopperu [online]. kosmonautix.cz, 2019-07-26, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Petr Melechin. Starhopper naposledy vzletěl, tentokrát do výšky 150 metrů [online]. elonx.cz, 2019-08-28, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  6. ↑ KUBALA, Petr. Obří rakety Starship budou pravděpodobně startovat z příbřežních kosmodromů [online]. vtm.zive.cz, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  7. ↑ MAHONEY, Erin. NASA Selects Blue Origin, Dynetics, SpaceX for Artemis Human Landers [online]. nasa.gov, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. Archivované 2021-04-23 z originálu.
  8. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý integrovaný letový test Super Heavy Starship. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-11-17. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  9. ↑ SOUKUP, Matěj. IFT-3: aneb ohlédnutí za úspěchem. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-03-15. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  10. ↑ JURČÍK, Marek. SpaceX testovalo svoju megaraketu Starship: Ako to dopadlo?. Aktuality.sk : Živé (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-14. Dostupné online [cit. 2024-03-15].

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starship_(raketa)&oldid=7819988“