Portál:Kozmonautika/Osobnosť mesiaca
Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
ďalšie osobnosti... 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1 upraviť
.jpg)
Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Сергей Павлович Королёв; ukr. Сергій Павлович Корольов – Serhij Pavlovyč Koroľov; * 12. január 1907 (30. december 1906 podľa juliánskeho kalendára), Žitomir – † 14. január 1966, Moskva) bol hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí. V rokoch 1946 až 1966 bol počas vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vedúcim sovietskeho kozmického programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.
Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšej Ruskej ríši (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Marija Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.
V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.
2 upraviť
Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry – † 21. júl 1998, Monterey) bol americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ. V roku 1961 sa stal druhým človekom a prvým Američanom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, a v roku 1971 kráčal po Mesiaci.
Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý americký pilotovaný kozmický let programu Mercury. Stal sa pritom prvým Američanom vo vesmíre, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž v kozmickej lodi Freedom 7 letel počas misie Mercury-Redstone 3 iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.
3 upraviť
Robert Hutchings Goddard (* 5. október 1882, Worcester – † 10. august 1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí.
Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať.
V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru.
4 upraviť
Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
5 upraviť
John Herschel Glenn, Jr. (* 18. júl 1921, Cambridge – † 8. december 2016, Columbus) bol americký astronaut, pilot Zboru Námornej pechoty USA, inžinier, podnikateľ a politik. V roku 1962 sa stal prvým Američanom, ktorý obletel Zem, a to na palube kozmickej lode Friendship 7. V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (misia STS-95) vydal po druhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil letu na obežnú dráhu. V rokoch 1975 až 1999 bol senátorom amerického kongresu za štát Ohio.
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.
Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase.
6 upraviť
Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Boľšoje Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála.
Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.
7 upraviť
Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca. Bol tiež letecký inžinier, námorný pilot, skúšobný pilot a univerzitný profesor.
Predtým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v americkom námorníctve, pričom bojoval vo kórejskej vojne. Po odchode z námorníctva vyštudoval letecké inžinierstvo na Purdueovej univerzite a stal sa skúšobným pilotom Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) v dnešnom Armstrongovom leteckom výskumnom stredisku, kde sa pri viac než 900 letoch zúčastnil testov mnohých typov lietadiel. Od roku 1958 sa postupne zapojil do programu amerického vojenského letectva, Man In Space Soonest (Človek vo vesmíre čo najskôr), testovania raketového lietadla North American X-15 a vývoja raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar.
V roku 1962 prešiel do oddielu astronautov NASA. Jeho prvým kozmickým letom bola misia Gemini 8 v marci 1966. Počas nej sa loď Gemini 8 stretla a spojila s bezpilotným raketovým stupňom Agena TV-8. Astronauti Armstrong a David Scott tak uskutočnili prvé spojenie dvoch telies na obežnej dráhe. Druhým a posledným letom Armstronga bola misia Apollo 11.
8 upraviť
Donald Kent „Deke“ Slayton [vyslov: donald kent dýk slejtn] (* 1. marec 1924, Sparta – † 13. jún 1993, League City) bol americký astronaut, skúšobný pilot, letecký inžinier a pilot Vzdušných síl USA. Bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA programu Mercury. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (Director of Flight Crew Operations), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru.
Počas druhej svetovej vojny sa Slayton prihlásil do Leteckého zboru Armády USA a odlietal niekoľko bojových letov nad Európou a Tichomorím. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na University of Minnesota, pričom v roku 1949 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme Boeing. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do Národnej leteckej gardy štátu Minnesota. Potom sa prihlásil k Vzdušným silám USA a v roku 1955 bol prijatý do U.S. Air Force Test Pilot School. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). Mal sa stať druhým Američanom na obežnej dráhe Zeme, ale v roku 1962 ho vyradili z letového stavu kvôli srdcovej arytmii. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku 1963 aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (Assistant Director for Flight Crew Operations). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku 1964 astronautovi Alanovi Shepardovi, ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku 1966 bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu amerických pilotovaných kozmických letov. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku 1972 nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let Apollo-Sojuz, počas ktorého v roku 1975 letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji raketoplánu. V NASA zostal do roku 1982. Zomrel v roku 1993 na rakovinu mozgu.
9 upraviť
Dr. Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun (* 23. marec 1912, Wirsitz – † 16. jún 1977, Alexandria) bol pôvodne nemecký a neskôr americký raketový vedec a priekopník kozmonautiky. Počas druhej svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V2, ktoré boli prvými balistickými raketami na svete. Na konci vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom odišiel do USA, kde spočiatku viedol konštrukciu vojenských, a neskôr aj kozmických nosičov, pričom jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.
Wernher bol druhým z troch synov nemeckého baróna Magna von Brauna (ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom výživy a poľnohospodárstva Weimarskej republiky) a Emmy von Quistorp. Už v mladosti bol očarený myšlienkou vesmírneho cestovania, objavovaním nových svetov. To ho priviedlo k čítaniu sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr sa začal o celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa tak s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketa do planetárnych priestorov (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na von Braunove znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité princípu raketových nosičov porozumieť.
Už ako mladík sa vďaka svojmu záujmu o vesmír aktívne zapojil do nemeckého Spolku pre kozmické lety (Verein für Raumschiffahrt, ktorý bol označovaný VfR), a to niekedy okolo roku 1929. Tento krok mu umožnil získavať podporu a finančné prostriedky pre budovanie väčšej a schopnejšej rakety. V roku 1930 začal mladý Wernher študovať technický inštitút v Berlíne a v roku 1932 získal titul bakalára.
10 upraviť
Dr. Robert Rowe Gilruth (* 8. október 1913, Nashwauk – † 17. august 2000, Charlottesville) bol americký letecký inžinier, priekopník letectva a kozmonautiky, ktorý sa stal prvým riaditeľom Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) NASA v Houstone, čo je dnešné Johnsonovo vesmírne stredisko.
V rokoch 1937 až 1958 pracoval pre Národný poradný výbor pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics, NACA) a následne u jeho nasledovníka, NASA, kde zotrval do roku 1973. Podieľal sa na ranom výskume nadzvukových letov a lietadiel s raketovým pohonom a potom na americkom programe kozmických letov s ľudskou posádkou, a to v rámci programov Mercury, Gemini a Apollo.
Narodil sa 8. októbra 1913 do rodiny učiteľov v malej dedine Nashwauk v štáte Minnesota v USA. Keď mal Robert deväť rokov, musel sa otec s rodinou sťahovať za prácou. Ich novým domovom sa stalo mesto Duluth. V roku 1931 tu Robert absolvoval strednú školu. Ako tínedžer sa seriózne zaoberal stavbou modelov klzákov vylepšených o vrtuľku na gumový pohon. Vymyslel dokonca mechanizmus, ktorý „zapraporoval“ (uviedol do polohy, pri ktorej kladie najmenší odpor vzduchu) vrtuľku v momente, keď sa dotočila, a tak znižoval padanie lietadielka počas kĺzavého letu.
11 upraviť
Konstantin Petrovič Feoktistov (rus. Константин Петрович Феоктистов; * 7. február 1926, Voronež – † 21. november 2009, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, vedec a vedúci konštruktér kozmických lodí (Vostok, Voschod a Sojuz) a kozmických staníc Saľut. V roku 1964 sa ako vedecký pracovník zúčastnil spolu s Vladimirom Komarovom a Borisom Jegorovom prvého kozmického letu trojčlennej posádky v kozmickej lodi Voschod 1. Spolu s lekárom Jegorovom boli prvými sovietskymi civilnými kozmonautmi. Feoktistov bol tiež jediný zo sovietskych kozmonautov, ktorý nebol členom komunistickej strany (KSSZ). V rokoch 1974 až 1990 bol námestníkom generálneho konštruktéra NPO Energija, popredného podniku sovietskeho pilotovaného kozmického programu. Je po ňom pomenovaný aj kráter Feoktistov na odvrátenej strane Mesiaca.
Narodil sa 7. februára 1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942. Bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežského frontu. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený.
12 upraviť
Eugene Andrew „Gene“ Cernan (* 14. marec 1934, Chicago – † 16. január 2017, Houston) bol americký astronaut, námorný pilot, elektrotechnik, letecký inžinier a stíhací pilot. Po otcovi bol slovenského a po matke českého pôvodu. Počas misie Apollo 17 sa stal jedenástym človekom, ktorý sa prešiel po Mesiaci. Na konci tretieho a zároveň posledného výstupu na mesačný povrch sa vrátil do lunárneho modulu až po kolegovi Harrisonovi Schmittovi a stal sa posledným človekom na Mesiaci v rámci programu Apollo.
Predtým, ako sa stal astronautom, absolvoval bakalárske štúdium elektrotechniky na Purdue University a vstúpil do amerického námorníctva (U.S. Navy) prostredníctvom výcvikového programu dôstojníkov v zálohe (Naval Reserve Officers Training Corps). Po leteckom výcviku sa stal námorným pilotom. V roku 1963 získal na U.S. Naval Postgraduate School magisterský titul (Master of Science) v oblasti leteckého inžinierstva. U námorníctva dosiahol hodnosť kapitána a v roku 1976 z neho odišiel. Cernan trikrát letel do vesmíru a dvakrát k Mesiacu: ako pilot Gemini 9A v júni 1966, ako pilot lunárneho modulu Apolla 10 v máji 1969 a ako veliteľ Apolla 17 v decembri 1972, posledného pristátia ľudí na Mesiaci v 20. storočí. Bol tiež členom záložných posádok misií Gemini 12, Apollo 7 a Apollo 14.