Kozmický priestor (astronómia)

Kozmický priestor alebo vesmírny priestor môže byť [1]:

Zložky atmosféry s vesmírnym priestorom.

Definícia podľa Medzinárodnej leteckej federácie Upraviť

Podľa FAI (Medzinárodnej leteckej federácie) je hranicou kozmického priestoru vzdialenosť 100 km od povrchu Zeme (či iného vesmírneho telesa) – tzv. Kármánova hranica. Do tejto hranice sa hovorí o nadmorskej výške. V prípade Zeme do tejto hranice zasahujú aj ďalšie vrstvy jej atmosféry (termosféra a exosféra). Konkrétne tomuto typu vesmírneho priestoru sa hovorí po anglicky geospace.

Rozdelenie Upraviť

Zloženie Upraviť

 
Umelecká predstava planéty, hviezdy a voľného priestoru okolo

V tejto oblasti sa vyskytuje takmer dokonalé vákuum (tzv. vesmírne vákuum). Predpokladá sa, že na 1  je 1 atóm hmoty, a to z viac než 99 % atómov vodíka (tzv. vodíková plazma), v ostatných prípadoch Hélium, ťažšie atómy už len veľmi zriedka.

Po objave temnej hmoty a temnej energie bolo spočítané, že väčšinu, až približne 85 % hmoty vo vesmíre tvorí práve temná hmota a „bežná“ viditeľná baryónová hmota tvorí len zvyšných 15 %.

Okrem extrémne malého počtu atómov obsahuje vesmírny priestor aj niektoré subatomárne častice, ako napr. neutrína.

Vesmírnym priestorom sa môžu tiež šíriť elektromagnetické žiarenia rôznej intenzity energie, respektíve vlnovej dĺžky, rovnako ako do nej môžu hviezdy chrliť tzv. slnečný vietor, alebo hmotu tvorenú ťažšími atómami pri výbuchu supernov.

Ďalšie vlastnosti Upraviť

Teplota (tu skôr v zmysle vnútorná energia fotónového žiarenia) vesmírneho priestoru sa vďaka reliktovému žiareniu udržuje na približne 3 °K, t. j. −270 °C.

Tlak sa vďaka takmer dokonalej absencii okolitého hmotného prostredia rovná nule.

Trenie prostredia kozmického priestoru je z rovnakých dôvodov prakticky zanedbateľné – preto môžu napr. planéty krúžiť okolo svojich hviezd po celú dobu svojho životného cyklu; a obdobne, umelé družice sú schopné sa na orbite Zeme udržať s relatívne malým vynaložením energie pre udržanie svojich dráh.

Napriek častým mylným predstavám, že v kozmickom priestore neexistuje žiadna, alebo len zanedbateľná gravitácia, v skutočnosti neexistuje žiadne miesto vesmíru bez gravitácie, nakoľko táto sila má nekonečný dosah. Pod jej vplyvom by sa mali všetky hmotné telesá k sebe približovať. To, že sa tak poväčšine nedeje, je následkom obrovských rýchlostí, ktorými sa voči sebe pohybujú. Takmer nulové trenie umožňuje týmto telesám pohybovať sa iba zotrvačnosťou. Výsledkom pôsobenia gravitačnej sily a rýchleho zotrvačného pohybu je pohyb telies po obežných dráhach.

Efekt vesmírneho priestoru na človeka Upraviť

Napriek populárnym, ale mylným predstavám, že by človek vystavený vesmírnemu priestoru explodoval, okamžite zamrzol, či, že by jeho krv začala vrieť; v skutočnosti by v krátkom čase zomrel udusením, pretože vzduch z jeho pľúc by okamžite uplynul do okolitého priestoru (v snahe vyrovnať entropii okolitého prostredia). Smrť by nastala krátko potom, hneď ako by neokysličená krv dorazila do mozgu.

Človek (a rovnako aj vyššie organizmy) by teda počas pár sekúnd stratil vedomie a počas ďalších niekoľkých málo minút by zomrel na hypoxiu (akútny nedostatok kyslíka). Takmer okamžite by sa z jeho tela začala v podobe pary uvoľňovať voda a ostatné telové tekutinykrv po klesnutí tlaku pod 6,3 kPa, čo by okrem iného viedlo aj k odčerpaniu telesného tepla. Prudká dekompresia by mohla poškodiť pľúcne mechúriky, zvukovody a ďalšie krehké „trubice“ organizmu (viac tiež barotrauma).

Smrteľné by pre neho boli aj rôzne nebezpečné žiarenia, ktoré by narušili jeho DNA.

Referencie Upraviť

Pozri aj Upraviť

Zdroj Upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kosmický prostor na českej Wikipédii.