Kozmická stanica

umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode stanica nemusí mať žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 37 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V septembri 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu kozmickú stanicu aj Čína. Mala názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Druhá posádka priletela o rok neskôr v júni 2013. Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v horných vrstvách atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 2. apríla 2018. Druhú experimentálnu kozmickú stanicu, Tchien-kung 2, Čína vypustila v septembri 2016. V októbri až novembri 2016 bola obývaná dvoma čínskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 19. júla 2019. Čína ďalej rozvíja svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmická stanica Tchien-kung je jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc

upraviť
 
Porovnanie veľkosti rôznych kozmických staníc
 
Kozmická stanica Mir pri pohľade z raketoplánu Atlantis, 18. november 1995
Názov stanice Štart Vstup do atmosféry Dní používania Celkom posádky
a návštevníkov
Návštev Hmotnosť
(kg)
Na obežnej dráhe Obývaná Pilotované Nepilotované
  Saľut 1/DOS-1 19. apríl 1971,
01:40:00 UTC
11. október 1971,
04:00:00 UTC
175 24 3 2 0 18 425
  DOS-2 29. júl 1972,
03:20:57 UTC
29. júl 1972 0 0 0 0 0 18 425
  Saľut 2/Almaz 1 3. apríl 1973,
09:00:00 UTC
28. máj 1973 54 0 0 0 0 18 500
  DOS-3 11. máj 1973,
00:20:00 UTC
22. máj 1973 11 0 0 0 0 19 400
  Skylab 14. máj 1973,
17:30:00 UTC
11. júl 1979,
16:37:00 UTC
2 249 171 9 3 0 77 088
  Saľut 3/Almaz 2 25. jún 1974,
22:38:00 UTC
25. január 1975 213 15 2 1 0 18 900
  Saľut 4/DOS-4 26. december 1974,
04:15:00 UTC
3. február 1977 770 92 4 2 1 18 900
  Saľut 5/Almaz 3 22. jún 1976,
18:04:00 UTC
8. august 1977 412 67 4 3 0 19 000
  Saľut 6/DOS-5 29. september 1977,
06:50:00 UTC
29. júl 1982 1 764 683 33 16 14 19 824
  Saľut 7/DOS-6 19. apríl 1982,
19:45:00 UTC
7. február 1991,
03:44 UTC
3 216 816 22 10 15 19 824
    Mir 19. február 1986,
21:28:23 UTC
23. marec 2001,
05:59:36 UTC
5 510 4 592 125 39 68 124 340
  Medzinárodná vesmírna stanica 20. november 1998,
06:40:27 UTC
*9515 *8802 444 615
  Tchien-kung 1 29. september 2011,
13:16:03 UTC
2. apríl 2018,
00:16 UTC
2 377 20 6 2 1 8 506
  Tchien-kung 2 15. september 2016,
14:04:12 UTC
19. júl 2019,
13:06 UTC
1 036 30 2 1 1 8 600
  Čínska vesmírna stanica 29. apríl 2021,
03:23:15 UTC
**1319 96 000
  •       = Stanice, ktoré neboli nikdy obývané
  • *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre 8. december 2024
  • **Kozmická stanica Tchien-kung, prebiehajúca misia, dáta platné pre 8. december 2024