Atlantis (raketoplán)

Raketoplány

americké americké

sovietske sovietske

  • Buran (vyradený, poškodený v roku 2002)
  • Ptička (nedokončený)
  • 2.01 (nedokončený)
  • 2.02 (rozobratý)
  • 2.03 (rozobratý)

Atlantis (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-104) bol druhý najmladší americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 19852011.

Prvý štart raketoplánu Atlantis, 3. október 1985 (misia STS-51-J)
Zážih motorov raketoplánu Atlantis pred štartom misie STS-122, 7. február 2008
Raketoplán Atlantis prekonáva zvukovú bariéru, 8. september 2000 (štart misie STS-106)
Raketoplán Atlantis spojený s Mirom, 4. júl 1995 (misia STS-71)
Atlantis na obežnej dráhe pri pohľade z ISS, 17. september 2006 (misia STS-115)
Atlantis pristáva v Kennedyho vesmírnom stredisku, 20. február 2008 (misia STS-122)
Pristátie raketoplánu Atlantis pri jeho poslednej misii (STS-135), 21. júl 2011

Meno dostal jednak po bájnom svetadieli Atlantída, ale aj po prvej americkej oceánografickej lodi, dvojsťažňovej plachetnici, ktorú v období rokov 1830 – 1866 prevádzkovala Woods Hole Oceanographic Institution.

Ako štvrtý postavený raketoplán ťažil Atlantis zo skúseností, ktoré získali inžinieri NASA pri stavbe predchádzajúcich raketoplánov. Keď bol dokončený, vážil približne o 3000 kg menej než raketoplán Columbia, a jeho stavba zabrala len polovičný čas. Komponenty, ktoré neboli pri stavbe využité, boli neskôr použité pri stavbe piateho raketoplánu, ktorým je Endeavour.

Atlantis prvýkrát vyštartoval 3. októbra 1985 (vojenská misia STS-51-J) s piatimi astronautmi na palube, a na obežnej dráhe Zeme zotrval 4 dni. Bola to jedna z celkom piatich misií raketoplánu, ktoré mali tajné vojenské poslanie. Atlantis absolvoval najviac letov k ruskej kozmickej stanici Mir. Od roku 1995 uskutočnil celkovo sedem letov k Miru. V priebehu druhého letu bol k stanici pripojený spojovací modul, ktorý pri ďalších misiách umožnil uskutočňovať výmeny členov jej posádky.

Od novembra 1997 do júla 1999 prechádzal Atlantis rekonštrukciou, pri ktorej bolo uskutočnených okolo 165 modifikácií. Misie, ktoré odvtedy Atlantis uskutočnil, smerovali k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Výnimku tvorí let STS-125 z mája 2009, keď sa raketoplán Atlantis vydal na opravu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST), aby mu zabezpečil životnosť na množstvo ďalších rokov. Išlo o poslednú servisnú misiu k HST.

Atlantis mal podľa pôvodných plánov odísť do výslužby v roku 2008, avšak na konci roku 2007 bolo rozhodnuté o následných dodatočných dvoch výpravách k ISS – STS-129 a STS-132. Neskôr mu pridali ešte misiu STS-135. Atlantis absolvoval celkovo 33 letov. Z prevádzky bol raketoplán Atlantis definitívne vyradený 21. júla 2011, stal sa tak posledným americkým raketoplánom v doterajšej histórii.

Atlantis je v súčasnosti vystavený v návštvevníckom centre na Kennedyho vesmírnom stredisku. Má hangár zvonka jasne označeným jeho menom. Atlantis je podopretý v bodoch minulého pripojenia ET a je naklonený nabok. Vytvára tak dojem letu vo vesmíre, čo umocňuje tiež – ako u jediného raketoplánu – jeho otvorený nákladový priestor. Má vytiahnuté aj manipulačné rameno. Pred hangárom s Atlantisom sa nachádza zostava nádrže ET s motormi SRB v životnej veľkosti. Na rozdiel od orbitera však ide len o atrapy.[1]

Zoznam misií

upraviť
Dátum štartu Označenie Cieľ misie
3. október 1985 STS-51-J Prvý let orbitera Atlantis, vypustenie dvojice komunikačných družíc.
26. november 1985 STS-61-B Vypustenie trojice komunikačných družíc Satcom KU-2, Morelos-B, Aussat-2, výstup do otvoreného priestoru.
2. december 1988 STS-27 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice Lacrosse.
4. máj 1989 STS-30 Vypustenie medziplanetárnej sondy Magellan, ktorá skúmala Venušu.
18. október 1989 STS-34 Vypustenie medziplanetárnej sondy Galileo, ktorá sa vydala na cestu k Jupiteru.
28. február 1990 STS-36 Vojenský let raketoplánu, vypustenie fotoprieskumnej družice.
15. november 1990 STS-38 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice včasnej výstrahy DSP.
5. apríl 1991 STS-37 Vypustenie observatória pre sledovanie v spektre gama žiareniaCompton GRO.
2. august 1991 STS-43 Vypustenie komunikačnej družice TDRS-5.
24. november 1991 STS-44 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice včasnej výstrahy DSP.
24. marec 1992 STS-45 Let venovaný prieskumu zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-01.
31. júl 1992 STS-46 Vypustenie samostatnej družice Eureca-1 a pokus s družicou TSS-1.
3. november 1994 STS-66 Let venovaný prieskumu zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-03.
29. jún 1995 STS-71 Prvé stretnutie raketoplánu s ruskou kozmickou stanicou Mir. Pôvodnú posádku Miru vystriedala nová.
12. november 1995 STS-74 Druhé stretnutie raketoplánu s Mirom a pripojenie modulu DM.
22. marec 1996 STS-76 Tretí let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir, privezenie astronautky Shannon Lucidovej.
16. september 1996 STS-79 Štvrtý let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Shannon Lucidová sa vrátila na Zem a jej miesto zaujal John Blaha.
12. január 1997 STS-81 Piaty let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. John Blaha sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Jerry Linenger.
15. máj 1997 STS-84 Šiesty let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Jerry Linenger sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Michael Foale.
25. september 1997 STS-86 Siedmy let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Michael Foale sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal David Wolf.
19. máj 2000 STS-101 Tretí let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, zásobovacia a údržbárska misia.
8. september 2000 STS-106 Štvrtý let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, aktivácia ruského modulu Zvezda.
7. február 2001 STS-98 Siedmy let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a pripojenie modulu Destiny k stanici.
12. júl 2001 STS-104 Desiaty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vypustenie prechodovej komory Quest pre výstup do otvoreného priestoru.
8. apríl 2002 STS-110 Trinásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS S0.
7. október 2002 STS-112 Pätnásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS S1.
9. september 2006 STS-115 Sedemnásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, inštalácia nových solárnych panelov.
8. jún 2007 STS-117 Let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, inštalácia nových solárnych panelov, výmena člena posádky.
7. február 2008 STS-122 Dopravenie európskeho výskumného modulu na vesmírnu stanicu ISS, výmena člena posádky (Daniel Tani sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Léopold Eyharts).
11. máj 2009 STS-125 Piata a posledná servisná misia k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
16. november 2009 STS-129 Zásobovacia a údržbárska misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici, návrat členky dlhodobej posádky Nicole Stottovej na Zem.
14. máj 2010 STS-132 Dopravenie ruského modulu Rassvet na vesmírnu stanicu ISS.
8. júl 2011 STS-135 Doprava zásob a vybavenia na vesmírnu stanicu ISS. Posledná misia v programe Space Shuttle.

Pamiatka raketoplánu Atlantis a znaky misií

upraviť
Pamiatka raketoplánu Atlantis
 
Znaky misií raketoplánu Atlantis
 
 
 
 
 
 
 
STS-51-J
STS-61-B
STS-27
STS-30
STS-34
STS-36
STS-38
 
 
 
 
 
 
 
STS-37
STS-43
STS-44
STS-45
STS-46
STS-66
STS-71
 
 
 
 
 
 
 
STS-74
STS-76
STS-79
STS-81
STS-84
STS-86
STS-101
 
 
 
 
 
 
 
STS-106
STS-98
STS-104
STS-110
STS-112
STS-115
STS-117
 
 
 
 
 
STS-122
STS-125
STS-129
STS-132
STS-135

Referencie

upraviť
  1. PLAUCHOVÁ, Jana. Kde odpočívajú americké raketoplány? [online]. ASTRIN, 2017-09-18, [cit. 2024-06-17]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť