Endeavour (raketoplán)

Raketoplány

americké americké

sovietske sovietske

  • Buran (vyradený, poškodený v roku 2002)
  • Ptička (nedokončený)
  • 2.01 (nedokončený)
  • 2.02 (rozobratý)
  • 2.03 (rozobratý)

Endeavour (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-105) bol americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 19922011. Bol vyrobený v roku 1991 ako náhrada za zničený Challenger. Pomenovaný bol po lodi kapitána Jamesa Cooka. Ide o najmladší americký raketoplán. Pôvodne sa uvažovalo o názve Challenger 2, ale tento názov bol zamietnutý z dvoch dôvodov: jednak z poverčivosti, že toto meno nosí smolu a jednak preto, aby nedochádzalo k zámenám. Endeavour absolvoval celkovo 25 letov.

Prvý štart raketoplánu Endeavour, 7. máj 1992 (misia STS-49)
Zážih motorov raketoplánu Endeavour pred štartom misie STS-130, 8. február 2010
Štart raketoplánu Endeavour, 7. september 1995 (misia STS-69)
Endeavour na obežnej dráhe pri pohľade z ISS, 10. august 2007 (misia STS-118)
Endeavour pristáva v Kennedyho vesmírnom stredisku, 31. júl 2009 (misia STS-127)
Posledný štart raketoplánu Endeavour, 16. máj 2011 (misia STS-134)

Kongres Spojených štátov schválil výstavbu raketoplánu Endeavour v roku 1987 za účelom náhrady raketoplánu Challenger, ktorý bol zničený v roku 1986. Komponenty nevyužité pri stavbe raketoplánov Discovery a Atlantis boli použité pri stavbe Endeavouru. Možnosť prestavby družicového stupňa Enterprise bola zamietnutá, pretože bolo lacnejšie postaviť kompletne nový stroj.

Meno pre raketoplán bolo vyberané v celoštátnej súťaži, ktorej sa zúčastnili študenti základných a stredných škôl. Raketoplán bol pomenovaný po lodi HM Bark Endeavour, ktorej v 18. storočí velil James Cook. Meno taktiež vzdávalo česť veliteľskému modulu Apolla 15, tiež nazvaného Endeavour. Vzhľadom na britský pôvod mena je používaný britský pravopis (Endeavour), namiesto amerického (Endeavor).

Endeavour bol dokončený v roku 1991 a jeho prvá misia (STS-49) sa uskutočnila v dňoch 7. až 16. mája 1992. V priebehu tejto misie bol posádkou zachytený, a potom znovu vypustený poškodený komunikačný satelit INTELSAT VI. V roku 1993 sa uskutočnila prvá servisná misia k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. V roku 1997 bol Endeavour na osem mesiacov stiahnutý zo služby a prekonal rekonštrukciu niekoľkých komponentov. Pri tejto prestavbe ako prvý raketoplán dostal spojovací uzol na pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V roku 1998 vyniesol k Medzinárodnej vesmírnej stanici modul Unity, čo bol vôbec prvý let raketoplánu k ISS. Od decembra 2003 do októbra 2005 prebiehala modernizácia raketoplánu.

Dňa 1. júna 2011 skončil raketoplán Endeavour svoju aktívnu činnosť a bude vystavený v California Science Center v Los Angeles.

Zoznam misií

upraviť

Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Endeavour do 1. júna 2011. Raketoplán Endeavour do 1. júna 2011 absolvoval 25 misií (z toho 13 k ISS), na obežnej dráhe strávil celkovo 296 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd, Zem obletel 4671-krát a preletel vzdialenosť 197 761 262 km.

Dátum štartu Označenie Cieľ misie
7. máj 1992 STS-49 Premiérový let nového raketoplánu Endeavour, záchrana družice Intelsat-6, ktorá sa nedostala na potrebnú obežnú dráhu.
12. september 1992 STS-47 Let vedeckého laboratória Spacelab-J.
13. január 1993 STS-54 Vypustenie komunikačnej družice TDRS-6.
21. jún 1993 STS-57 Let vedeckého laboratória Spacehab-RMS, zachytenie a návrat družice Eureca-1 na Zem. (pozri Atlantis STS-46)
2. december 1993 STS-61 Prvý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
9. apríl 1994 STS-59 Let s radarom SRL-1 a mapovanie povrchu Zeme.
30. september 1994 STS-68 Let s radarom SRL-1 a mapovanie povrchu Zeme. (pozri STS-59)
30. marec 1995 STS-67 Astronomické pozorovania s laboratóriom ASTRO-2. (pozri Columbia STS-35)
7. september 1995 STS-69 Vypustenie a znovuzachytenie dvojice družíc WSF-2 a Spartan-201.
11. január 1996 STS-72 Zachytenie družice SFU vypustenej japonskou raketou H-2.
19. máj 1996 STS-77 Let vedeckého laboratória Spacehab-LSM, vypustenie a znovuzachytenie družice Spartan-204.
22. január 1998 STS-89 Ôsmy let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Astronaut David Wolf (pozri Atlantis STS-86) sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Andrew Thomas.
4. december 1998 STS-88 Prvý montážny let k vesmírnej stanici ISS, vypustenie modulu Node 1 (Unity).
11. február 2000 STS-99 Mapovanie zemského povrchu pomocou radaru SRTM.
30. november 2000 STS-97 Šiesty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, vynesenie prvého solárneho panelu na nosníku ITS P6.
19. apríl 2001 STS-100 Deviaty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, dopravenie zásob a vypustenie prvej časti manipulátoru SSRMS.
december 2001 STS-108 Dvanásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob a vystriedanie tretej základnej posádky štvrtou základnou posádkou.
5. jún 2002 STS-111 Štrnásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob a vystriedanie štvrtej základnej posádky piatou základnou posádkou.
23. november 2002 STS-113 Šestnásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob, vynesenie prídavného nosníka ITS P1 a vystriedanie piatej základnej posádky šiestou základnou posádkou.
8. august 2007 STS-118 Let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob, vynesenie pravobočného segmentu ITS S5 a let s laboratóriom Spacehab.
11. marec 2008 STS-123 Dvadsiata piata misia raketoplánu k ISS, doprava a montáž kanadského manipulátoru SPDM Dextre a japonského logistického modulu JEM ELM-PS na stanicu a výmena člena posádky Expedície 16.
15. november 2008 STS-126 Dvadsiata siedma misia raketoplánu k ISS, zásobovanie a údržba Medzinárodnej vesmírnej stanice a výmena člena posádky Expedície 18.
15. júl 2009 STS-127 Dvadsiata deviata misia raketoplánu k ISS, doprava a montáž poslednej časti japonského laboratória Kibó k Medzinárodnej vesmírnej stanici a výmena jedného člena posádky dlhodobej Expedície 20.
8. február 2010 STS-130 Tridsiata prvá misa raketoplánu k ISS, doprava a montáž modulov Tranquility a Cupola k stanici.
16. máj 2011 STS-134 Posledná misia raketoplánu Endeavour. Cieľom misie bola doprava a montáž magnetického spektrometra AMS-02 a plošiny ELC-3 na ISS.

Pamiatka raketoplánu Endeavour a znaky misií

upraviť
Pamiatka raketoplánu Endeavour
 
Znaky misií raketoplánu Endeavour
 
 
 
 
 
 
 
 
STS-49
STS-47
STS-54
STS-57
STS-61
STS-59
STS-68
STS-67
 
 
 
 
 
 
 
 
STS-69
STS-72
STS-77
STS-89
STS-88
STS-99
STS-97
STS-100
 
 
 
 
 
 
 
 
STS-108
STS-111
STS-113
STS-118
STS-123
STS-126
STS-127
STS-130
 
STS-134

Iné projekty

upraviť