Otvoriť hlavné menu

STS-113 bola misia amerického raketoplánu Endeavour. Cieľom letu bolo dopravenie celej posádky Expedície 6 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a doprava a montáž zariadení pre stanicu: tretieho dielu priehradového nosníka ITS, plošiny CETA-2 a radiátoru systému ATCS. V priebehu letu sa uskutočnili 3 výstupy do otvoreného vesmíru (EVA).

STS-113
Znak misie
Sts-113-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: STS-113
Raketoplán:Endeavour
Posádka:7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 24. november 2002
Pristátie: 7. december 2002
Trvanie: 13 dní 18 hodín 48 minút 38 sekúnd
Apogeum:397 km
Perigeum:379 km
Doba obehu:92,3 min.
Inklinácia:51,6°
Vzdialenosť:9 miliónov km
Hmotnosť:2 050 749 kg (pri štarte)
91 498 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P): Paul S. Lockhart, Michael E. Lopez-Alegria, John B. Herrington, a James D. Wetherbee
(Ľ-P): Paul S. Lockhart, Michael E. Lopez-Alegria, John B. Herrington, a James D. Wetherbee
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-112 Patch.svg STS-112STS-107 Flight Insignia.svg STS-107

Pozri aj Kozmonautický portál

Obsah

PosádkaUpraviť

Iba štartuje (posádka Expedície 6)Upraviť

Iba pristáva (posádka Expedície 5)Upraviť

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženieUpraviť

V nákladovom priestore raketoplánu boli v čase štartu umiestnené už spomínané diely pre ISS: priehradová konštrukcia ITS-P1, radiátor termoregulačného systému ATCSR-P1 a vozíček CETA-2. Okrem toho sa tam nachádzal spojovací uzol ODS (Orbiter Docking System) pre spojenie raketoplánu s ISS a vonkajšia prechodová komora EAL (External Airlock), v ktorej bolo vybavenie pre výstup astronautov do otvoreného vesmíru: 2 skafandre, pútacie laná a náradie. Ďalej sa v nákladovom priestore nachádzal ešte nosník s vypúšťacím zariadením pre dve miniatúrne družice MEPSI a manipulačné rameno RMS (Remote Manipulator System). Celková hmotnosť nákladu bola okolo 14 ton a jeho hodnota 390 mil. USD.

 
Endeavour pripravený na svoj devätnásty štart

Priebeh letuUpraviť

Pôvodný dátum štart Endeavouru bol 11. november, no postupne bol odkladaný až na 24. november. Prvotnou príčinou odkladu boli problémy s tesnením na jednom z potrubí. Pri jeho oprave však došlo k ďalšiemu poškodeniu, tentoraz tepelnej izolácie manipulátoru RMS. V novom termíne štartu zase nevyhovovalo počasie na záložných letiskách, kde by musel orbiter v prípade núdze pristávať a tak sa štart uskutočnil až 24. novembra o 00:49:47 UT.

V priebehu navádzania na suborbitálnu dráhu pomáhajú hlavným motorom SSME ešte aj orbitálne motory OMS (Orbital Maneuvering System). Pri tomto lete sa však po vypnutí OMS neuzavrel ventil pravého motoru OMS a zostal otvorený na 96 %. V čase 00:58:17 UT boli hlavné motory SSME vypnuté, onedlho bola odhodená už nepotrebná nádrž ET. Endeavour sa pohyboval po suborbitálnej dráhe až do 01:27 UT, kedy ho manéver ľavým motorom OMS naviedol na obežnú dráhu okolo Zeme.

Počas prvého dňa letu sa otvorili dvere do nákladového priestoru. Posádka skontrolovala náklad na obytnej palube a pomocou kamery na manipulátore OMS urobila aj prehliadku nákladu v nákladovom priestore. Do poklopu spojovacieho uzla ODS tiež nainštalovala televíznu kameru.

K spojeniu s ISS došlo už nasledujúceho dňa, 25. novembra v čase 21:59 UT. Raketoplán sa pripojil k uzlu PMA-2 nad južným Pacifikom. Krátko po spojení sa objavilo niekoľko malých problémov: na krátky čas prestali americké silové zotrvačníky stabilizovať stanicu a stabilizáciu prebral raketoplán. Taktiež nepracoval systém vnútornej komunikácie ICOM-A prepájajúci raketoplán s komplexom stanice.

EVA-1Upraviť

Nosník ITS-P1 bol pripojený k pravobočnému konci stredového nosníku ITS hneď nasledujúci deň (26. novembra). Potom v čase 19:49 UT dvojica astronautov Lopez-Alegria a Herrington zahájili prvý výstup do otvoreného vesmíru z modulu Quest. V priebehu výstupu trvajúceho 6 hodín 46 minút oživovali a prepájali systémy ITS-P1. Výstup ukončili z hľadiska svetového času nasledujúceho dňa, 27. novembra v čase 02:34 UT. 27. novembra pokračovalo prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou a riadiace stredisko MCC v Houstone zablahoželalo Wetherbeemu k 50. narodeninám.

EVA-2Upraviť

Druhý plánovaný výstup do otvoreného priestoru (EVA-2) uskutočnili opäť Lopez-Alegria a Herrington v noci z 28. na 29. novembra. Počas výstupu pokračovali v oživovaní ITS-P1. Rýchlospojkami QD (Quick Disconnect) prepojili amoniakové potrubia termoregulačného systému ATCS medzi segmentami ITS-S0 a ITS-P1, demontovali oba kýlové tŕne z koľajovej dráhy segmentu ITS-P1, a nainštalovali ďalší retranslačný systém. Na záver výstupu premiestnili vozík CETA-2 na ITS-S1 a vzhľadom na dostatok času uvoľnili v nadpláne všetkých 18 zámkov, ktoré držali v priebehu štartu panely radiátorov ATCSR-P1 (Active Thermal Control System Radiator - Port One) systému ATCS v zloženom stave. Výstup sa skončil v čase 00:46 UT a trval 6 hodín 10 minút. Zvyšok dňa pokračovalo prekladanie nákladu a piata základná posádka slávnostne predala riadenie stanice 6. základnej posádke.

 
Zemský horizont, v popredí nákladový priestor a zadná časť (s jasne viditeľným smerovým kormidlom) raketoplánu pripojeného k ISS

EVA-3Upraviť

Tretí výstup do kozmu (EVA-3) uskutočnili Lopez-Alegria a Herrington opäť v noci, z 30. novembra na 1. decembra. Cieľom tohto najdlhšieho výstupu (trval presne 7 hodín) bola inštalácia 33 objímok SPD na rýchlospojky QD. Okrem toho prebiehali počas výstupu testy mobilného transportéru MT, ktorý mal astronautom pomôcť pri inštalácii SPD na niektorých nedostupných miestach. Pri pokuse o prejazd na koniec nového nosníku ITS-P1 sa však MT nečakane zastavil asi 3 metre pred plánovanou konečnou zastávkou. Ako Herrington zistil, stalo sa to preto, lebo prepájacie káble mobilného transportéru sa zachytili o anténu pre spojenie so Zemou. Herringtonovi sa na druhý pokus podarilo anténu vyklopiť a transportér opäť uviezť do prevádzky, avšak montáž objímok SPD musel vykonať ručne, bez transportéru. Napriek tomu sa všetky plánované práce podarilo dokončiť.

1. decembra bolo ukončené prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Raketoplán svojimi motormi ešte upravil dráhu celého komplexu. 2. decembra v čase 17:52 UT sa uzavrel prielez medzi stanicou a raketoplánom. Po kontrole hermetickosti spoja a oživení spojovacieho uzla sa Endeavour v čase 20:05 UT odpojil od ISS. Potom absolvoval inšpekčný oblet okolo stanice a po jeho skončení sa od nej vzdialil. V čase 22:05 UT boli z nákladového priestoru vypustené dve pikodružice MEPSI (MEMS-based (Microelectromechanical Systems) Picosat Inspector) spojené lankom.

Prípravy na pristátie a pristátieUpraviť

3. decembra prebehli kontroly raketoplánu pred pristátím a upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu. Pristátie na Kennedyho vesmírnom stredisku malo prebehnúť 4. decembra a prípravy naň sa aj začali, vrátane uzavretia dverí do nákladového priestoru. Vzhľadom na nepriaznivé počasie nad kozmodrómom však bolo pristátie odložené o jeden deň. Prípravy na pristátie sa teda obnovili nasledujúceho dňa, 5. decembra. Pre nepriaznivé počasie na Kennedyho vesmírnom stredisku však bolo opäť odvolané a odložené o jeden deň. Aj 6. decembra sa však zopakoval predchádzajúci scenár - pristátie bolo pre zlé počasie opäť odvolané a preložené o jeden deň. Tentoraz sa však už začala aktivácia základne Edwards AFB ako náhradného pristávacieho miesta.

Pristátie raketoplánu napokon prebehlo na Kennedyho vesmírnom stredisku 7. decembra. V čase 18:31:33 UT sa začal brzdiaci manéver dvojicou motorov OMS a po jeho ukončení sa raketoplán natočil do polohy pre vstup do atmosféry. Do atmosféry vstúpil oficiálne o 19:05:41 UT a o 19:37:12 UT dosadol hlavným podvozkom na dráhu 33 Kennedyho vesmírneho strediska. Zastavil sa v čase 19:38:25 UT. Išlo o posledné úspešné pristátie raketoplánu pred tragickou haváriou Columbie. Keďže po havárii Columbie boli všetky lety raketoplánov pozastavené, po tomto lete nijaký iný raketoplán nenavštívil ISS po dobu vyše dva a pol roka.

ZdrojeUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-113