Vought F4U Corsair

	F4U/FG/F3A Corsair
	; Goodyear FG-1D Corsair
Typ	palubné stíhacie lietadlo/stíhací bombardér
Výrobca	Chance Vought
Konštruktér	Rex Beisel; Igor Sikorsky
Prvý let	29. mája 1940
Zavedený	28. decembra 1942
Vyradený	1953 (Spojené štáty); 1979 (Honduras)
Hlavný používateľ	United States Navy; United States Marine Corps; Royal Navy; Royal New Zealand Air Force
Výroba	1942 – 1953
Vyrobených	12 571
Varianty	Goodyear F2G Corsair
	Letecký portál

Vought F4U Corsair („Korzár“) bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a kórejskej vojny. Vyrábali sa v rokoch 1942 až 1953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60-tych rokov. Spolu sa vyrobilo 12 571 kusov.

Vývoj a použitie

F4U-1 Corsair v službách amerického vojenského námorníctva počas letu, cca 1942

F4U-1A Corsair stíhacej letky VF-17 Jolly Rogers amerického námorníctva počas letu nad juhozápadným Pacifikom, 1944

F4U-4 Corsair stíhacej letky VF-74 Be-Devilers amerického námorníctva počas letu nad Stredozemným morom, október 1953

Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námorná stíhačka, sa začal v roku 1938. Na lietadle sa použil Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Na maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné nainštalovať vrtuľu veľkého priemeru aj zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému tvarovému znaku Corsaira – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvý raz vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo zbadalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediný problém boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palube lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný kryt motora). Preto tieto stroje pridelili do jednotiek leteckých síl námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Na prvých bojových operáciách sa lietadlá zúčastnili na jar r. 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti vtedy nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti na priblíženie používali manéver, keď prilietavali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu lietadlo vyrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tom čase licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové zlepšené verzie, pričom najvýkonnejšia bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa na vojne v Kórei.

Technické údaje

F4U-1A Corsair

Posádka: 1
Dĺžka: 10,10 m
Rozpätie: 12,50 m
Výška: 4,90 m
Plocha krídla: 29,17 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
Vzletová hmotnosť: 6 300 kg
Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW

Najvyššia rýchlosť: 684 km/h
Dostup: 11 200 m
Dolet: 1 633 km

Výzbroj

6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm
8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
910 kg bômb

F4U-4 Corsair

Posádka: 1
Dĺžka: 10,20 m
Rozpätie: 12,50 m
Výška: 4,50 m
Plocha krídla: 29,17 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg
Vzletová hmotnosť: 6 653 kg
Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW

Najvyššia rýchlosť: 718 km/h
Dostup: 12 649 m
Dolet: 1 617 km

Výzbroj

6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm
8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
1 800 kg bômb

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vought F4U Corsair

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought F4U Corsair na českej Wikipédii.

Letecký portál