Raketový konštruktér Wernher von Braun pri motoroch najväčšej rakety sveta Saturn V, ktorú skonštruoval. Päť motorov F-1 umiestnených do kríža dokázalo spolu vyvinúť ťah 33,4 MN. Centrálny motor bol pevne uchytený, kým ostatné štyri mohli byť hydraulicky vychyľované pre riadenie letu rakety.
Kozmické laboratóruium Spacehab predtým, ako bolo vložené do nákladového priestoru raketoplánu Columbia. Za ním sa nachádza externá plošina FREESTAR, ktorá tiež tvorila časť prístrojového vybavenia pri poslednej vedeckej misii v histórii letov raketoplánov – STS-107.
Technici pri práci na prvom stupni rakety Falcon. Falcon je dvojstupňová nosná raketa vyvinutá súkromnou americkou spoločnosťou SpaceX. Dobre viditeľný je raketový motor Merlin.
Ruský raketoplán Buran na chrbáte lietadla Antonov An-225, jedného z najväčších lietadiel sveta. Toto lietadlo bolo vyvinuté špeciálne pre program Buranu a bolo schopné prepravovať nielen samotný raketoplán, ale aj jeho nosnú raketu Energiju.
Stopa astronauta Edwina Aldrina na Mesiaci. Snímka bola zhotovená počas prvej prechádzky ľudí na Mesiaci v rámci misie Apollo 11. Keďže Mesiac nemá atmosféru, ľudské stopy na ňom pravdepodobne zostanú nezmenené tisíce rokov.
Nosná raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 17 je pripravená na štart. Apollo 17 bol posledný pilotovaný let na Mesiac. Štart sa uskutočnil 7. decembra1972.
Povrch Venuše a časť sovietskej sondy Venery 13. Sondu s hmotnosťou 2 460 kg vyniesla do vesmíru nosná raketaProton-K/D-1c 30. októbra 1981. Orbitálny modul preletel okolo Venuše, zatiaľčo pristávací modul pristál na jej povrchu.
Schematický nákres družicového stupňa raketoplánu – orbitera. Na kresbe sa nachádza osem prierezov dovnútra stroja. Číslami sú označené jednotlivé časti, písmenami typy tepelnej ochrany.
Kozmická stanicaMir videná z raketoplánu AtlantisSTS-86 v roku 1997. Kolmo v smere pohľadu vidieť zakotvenú kozmickú loď Sojuz TM-26. Zreteľné je aj poškodenie modulu Spektr (pravá horná časť stanice).
Druhý štart Columbie z Kennedyho vesmírneho strediska odfotografovaný z lietadla Johnom Youngom. Cieľom misie STS-2, ktorá prebehla v novembri 1981, boli ďalšie skúšky novej kozmickej lode. Kvôli problémom s palivovou batériou PRSD však bola misia skrátená a časť experimentov sa nepodarilo uskutočniť.
Zážih motorov tzv. únikového systému na rakete Redstone používanej v programe Mercury. Únikový systém je zariadenie, ktoré v prípade havárie nosnej rakety odnesie modul s posádkou do dostatočne veľkej vzdialenosti od rakety a bezpečne s ním pristane.
Sonda NEAR Shoemaker pripravená na štart v nosnej rakete Delta II. NEAR Shoemaker (vypustená pôvodne pod menom NEAR) sa preslávila ako prvá kozmická sonda, ktorá pristála na asteroide.
Fotomontáž robota Opportunity do mozaiky záberov z povrchu Marsu. Opportunity je súčasťou misie Mars Exploration Rover, ktorú tvoria dve identické vozidlá skúmajúce dve odlišné časti povrchu Marsu. Na obrázku sa Opportunity nachádza vo vnútri kráteraEndurance, ktorý intenzívne skúmala v roku 2004.
Raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 15 práve vychádza z montážnej haly VAB a mieri na miesto svojho štartu, rampu 39-A. Vyše 100 metrov vysoká zostava spolu s vypúšťacou vežou sa pohybuje na transportéri crawler. Scéna sa odzrkadľuje na pokojnej hladine zálivu.
Kolektory sondy Genesis na zachytávanie slnečného vetra pred ich inštaláciou do sondy. Jednotlivé šesťuholníkové plôšky boli z ultratenkých materiálov, medzi ktorými bolo napríklad zlato, diamant, zafír, silikón a iné.
Astronaut Robert C. Stewart, člen misie STS-41-B, testuje manévrovaciu jednotku MMU, ktorá mu umožnila vzdialiť sa od raketoplánu až na 93 metrov bez istiaceho lana.
Raketoplán Discovery štartuje na misiu STS-41, ktorej cieľom bolo vyniesť sondu Ulysses do vesmíru. V popredí stojí na druhej rampe jeho sesterský raketoplán Columbia
Zážih raketového stupňa Agena potom, čo sa toto nepilotované teleso spojilo s pilotovanou kozmickou loďou Gemini 10. Motor Ageny bol využitý na zvýšenie obežnej dráhy komplexu.
Dvojstupňová nosná raketaSaturn IB na štartovacej rampe. Snímka vznikla počas skúšobného odpočítavania (Countdown Demonstration Test) pred historickým letom kozmickej lode Apollo 18. Táto loď sa totiž na obežnej dráhe spojila s ruskou loďou Sojuz 19 v rámci spoločného kozmického letu Apollo-Sojuz.