Antonov An-225
Antonov An-225 Mrija (ukr./rus. Антонов Ан-225 Мрія/Мрия; v kóde NATO: „Cossack“) bolo strategické nákladné lietadlo, ktoré skonštruovali Ukrajinec Piotr Balabujev a Rus Viktor Tolmačiov pod vedením Rusa Olega Antonova (výrobca Antonov) v 80. rokoch 20. storočia. Názov Mrija znamená v preklade sen, resp. inšpirácia. An-225 poháňalo šesť dvojprúdových motorov a bolo najdlhším a zároveň najťažším lietadlom, aké bolo kedy postavené, pričom jeho maximálna vzletová hmotnosť bola 640 ton. Lietadlo malo najväčšie rozpätie krídel zo všetkých lietadiel v aktívnej službe. Od roku 2001 bol v službe jeden An-225 (s imatrikulačnou značkou UR-82060) ukrajinského prevádzkovateľa Avialiniji Antonova.[1] Lietadlo bolo zničené 27. februára 2022 počas ruského útoku na letisko Hostomeľ pri Kyjeve.[2]
An-225 Mrija | |
An-225 pristáva na letisku Lipsko/Halle | |
Typ | strategické nákladné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Kyjevské letecké výrobné združenie |
Konštruktér | Petro Balabujev Viktor Tolmačiov |
Prvý let | 21. decembra 1988 |
Zavedený | 1989 |
Vyradený | 27. februára 2022 (zničený počas ruskej invázie na Ukrajinu) |
Hlavný používateľ | Avialiniji Antonova |
Výroba | 1988 |
Vyrobených | 1 |
Antonov An-225 bol pôvodne vyvinutý na prepravu raketoplánu Buran. Prvý An-225 bol skonštruovaný v roku 1988 a zostal v komerčnej prevádzke u Avialiniji Antonova, kde sa používal na prepravu nadrozmerných nákladov.[3] Lietadlo je držiteľom absolútnych rekordov v preprave nákladu v jednom kuse s hmotnosťou 189 980 kilogramov a preprave nákladu s celkovou hmotnosťou 253 820 kilogramov.[4][5] Takisto komerčným letom dopravilo náklad s hmotnosťou 247 000 kilogramov.[6]
Vývoj
upraviťAntonov An-225 navrhla sovietska konštrukčná kancelária Antonov na prepravu raketových motorov pre raketu Energija a raketoplánu Buran pre sovietsky kozmický program. An-225 navrhli ako náhradu lietadla Mjasiščev VM-T. Pôvodný účel a zameranie lietadla An-225 je podobné s americkými Shuttle Carrier Aircraft určenými na prepravu amerického raketoplánu.[7]
Prvý skúšobný let An-225 sa uskutočnil 21. decembra 1988, pričom išlo o 74-minútový let z Kyjeva. Pôvodne mali byť skonštruované dve lietadlá An-225, ale zatiaľ bolo dokončené iba jedno.
An-225 prvýkrát vzlietol s raketoplánom Buran 13. mája 1989, kedy ho prevážal z letiska Žukovskij na kozmodróm Bajkonur. O mesiac neskôr s ním letel na parížsky aerosalón a počas letu späť (s Buranom na chrbte a v trupe s troskami na aerosalóne havarovaného MiGu-29) pristál 19. júna 1989 aj na letisku Praha-Ruzyně. Praha sa tak stala druhým zahraničným mestom, v ktorom An-225 pristál. Išlo však o núdzové pristátie kvôli poruche na hydraulike. V septembri 1989 bol An-225 na leteckom dni na letisku v Ostrave.[8] Lietal aj na Medzinárodnom aerosalóne vo Farnborough v roku 1990.
Kvôli zrušeniu vývoja raketoplánu Buran bol An-225 v roku 1994 odstavený na letisku v Hostomeli. Po modernizácii motorov a elektroniky An-225 opäť vzlietol až 7. mája 2001, kedy vykonal 30-minútový let okolo letiska, na ktorom bol dovtedy odstavený. Potom sa využíval na komerčnú prepravu nákladov u spoločnosti Avialiniji Antonova.
Vzhľadom na ekonomické problémy po rozpade Sovietskeho zväzu bola v roku 1994 stavba druhého stroja prerušená a jeho nedokončené pozostatky boli zakonzervované v továrni spoločnosti Antonov. V roku 2006 sa Antonov rozhodol dokončiť stavbu druhého stroja, ktorý mal vzlietnuť v druhej polovici roka 2008,[9] čo sa však nerealizovalo. V máji 2011 prejavilo o tento zakonzervovaný kus záujem ruské ministerstvo obrany a v auguste toho istého roku si vyžiadalo od ukrajinského výrobcu konkrétne informácie a podmienky, za akých by mohol byť druhý An-225 dokončený a modernizovaný.[10] Od rokovaní sa nakoniec upustilo.
Dňa 30. augusta 2016 bola medzi spoločnosťami Antonov a Airspace Industry Corporation of China podpísaná dohoda o obnovení výroby lietadiel An-225. Táto zmluva dáva Číne prístup k plánom a technológiám na účely výroby lietadla. Čína nezverejnila koľko týchto strategických nákladných lietadiel plánuje vyrobiť.[11] Plánovaný prevod technológií a výroba ďalších lietadiel v Číne však môže byť právne problematická, keďže existujúce typové osvedčenie pre An-225 sa vzťahuje len na jediné vyrobené lietadlo, a to na stroj s poradovým číslom 01-01 (palubné číslo 86 060).[12]
Dňa 27. februára 2022 bolo lietadlo zničené Ruskou armádou z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine.[13]
Konštrukcia
upraviťJeho základ je v lietadle Antonov An-124, pričom An-225 mal rozšírený trup v tvare valca pred a za krídlami. Krídla boli tiež v základoch predĺžené, čím sa zväčšilo aj rozpätie. Dva dodatočné dvojprúdové motory Progress D-18T boli namontované do nových koreňov krídel, a tak celkovo malo lietadlo šesť motorov. Podvozok lietadla mal 32 kolies, pričom niektoré z nich boli riaditeľné a dovoľovali lietadlu otočiť sa na 60 metrov širokej vzletovej a pristávacej dráhe. Podobne ako u jeho predchodcu An-124, aj u An-225 mal predný podvozok funkciu poklesu, vďaka čomu sa môže náklad ľahšie vykladať a nakladať.[5] Dvojitá zvislá chvostová plocha bola použitá predovšetkým kvôli preprave ťažkých nákladov na trupe, ktoré by pri klasickej zvislej chvostovej ploche mohli zapríčiniť porušenie obtoku vzduchu.
Pôvodne bol Antonov An-225 konštruovaný na celkovú hmotnosť 600 ton, ale v rokoch 2000 až 2001 podstúpil úpravy, najmä zosilnenie podlahy, čím sa zvýšila celková hmotnosť na 640 ton.[14][15][16]
Obidve hodnoty jeho maximálnej vzletovej hmotnosti mu priniesli titul najťažšieho lietadla na svete, pričom bolo ťažšie ako dvojposchodový Airbus A380. Lietadlo Boeing 747 Dreamlifter má väčší objem nákladového priestoru 1 840 m³.[17] Lietadlo Hughes H-4 Hercules známe ako Spruce Goose má väčšie rozpätie krídel a tiež väčšiu celkovú výšku, ale bolo o 20% kratšie, a kvôli použitým konštrukčným materiálom aj ľahšie. Okrem toho lietadlo Spruce Goose letelo len jediný raz, a tak bolo An-225 najväčším lietadlom na svete, ktoré bolo v službe.[5][18]
Objem nákladného priestoru bol 1 300 m³ a jeho rozmery boli 6,4 metra (šírka), 4,4 metra (výška) a 43,35 metra (dĺžka).[5][19][20]
Používatelia
upraviťBývalí
upraviť- Avialiniji Antonova pre sovietsky program Buran. Spoločnosť a lietadlo sa po rozpade Sovietskeho zväzu presunuli na Ukrajinu.
Špecifikácie (An-225)
upraviťDáta pochádzajú z Vectorsite,[7] Antonov’s Heavy Transports,[21] a ďalších.[5][22][19][20]
- Posádka: 6 osôb (pilot, kopilot, dvaja letoví inžinieri, navigátor a radista)
- Cestujúci: cca 60 – 70 osôb (v kabíne v zadnej časti nad nákladným priestorom)
- Dĺžka: 84,00 m
- Výška: 18,10 m
- Rozpätie krídel: 88,40 m
- Plocha krídel: 905 m²
- Rozpätie vodorovnej chvostovej plochy: 32,65 m
- Kapacita palivových nádrží: viac ako 300 000 l
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 285 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 640 000 kg
- Náklad na povrchu lietadla:
- Max. hmotnosť: 200 000 kg
- Náklad vnútri lietadla:
- Max. hmotnosť: 250 000 kg
- Max. výška: 4,4 m
- Max. šírka: 6,4 m
- Max. dĺžka: 43,0 m
- Objem nákladného priestoru: 1 300 m³
- Pohonná jednotka: 6 × dvojprúdový motor Progress D-18T, každý s ťahom 229,5 kN
Výkony
upraviť- Cestovná rýchlosť: 800 km/h
- Maximálna rýchlosť: 850 km/h
- Dostup: 11 000 m
- Cestovná výška: 9 000 m
- Dolet:
- S nákladom 200 ton v trupe: 4 500 km
- S nákladom 150 ton v trupe: 7 000 km
- S nákladom 100 ton v trupe: 9 600 km
- Bez nákladu: 15 400 km
- Potrebná dĺžka vzletovej a pristávacej dráhy: 3 000 – 3 500 m
Referencie
upraviť- ↑ GROENING, Olav. UR-82060 Antonov Airlines (Antonov Design Bureau) Antonov An-225 Mriya; Photo ID: 127918 [online]. Planespotters.net, [cit. 2013-05-21]. Dostupné online. Archivované 2014-02-01 z originálu.
- ↑ VŠETEČKA, Roman. Největší dopravní letadlo světa bylo nakonec opravdu na Ukrajině zničeno. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
- ↑ Worlds largest aircraft An-225 emerges to set new lift record [online]. flightglobal.com, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Payload record in the official FAI database [online]. [Cit. 2013-05-02]. Dostupné online. Archivované 2013-06-12 z originálu.
- ↑ a b c d e An-225 (An-225-100) "Мрiя" Archivované 2015-10-31 na Wayback Machine. Russian Aviation Museum, 20 October 2001. Retrieved: 31 October 2010.
- ↑ An-225 sets new record for payload [online]. [Cit. 2013-05-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Greg Goebel. Antonov An-225 Mriya ("Cossack") [online]. The Antonov Giants: An-22, An-124, & An-225, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Letecký den s Květy, Mošnov 1989 [online]. leteckemotory.cz, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Antonov Design Bureau Antonov An-225 - Greatest Airliners Provided by DutchOps.com [online]. dutchops.com, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online. Archivované 2019-12-17 z originálu.
- ↑ Jan Hrubes, Ozzy, eif, Avito s.r.o.. planes.cz - Novinka - Zachrání Rusko druhý Antonov 225 Mrija? [online]. planes.cz, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
- ↑ China and Ukraine agree to restart An-225 production
- ↑ RIA Novosti. Мечты о "Мрие". Сертификат на Ан-225 ограничен единственным самолетом [online]. rian.com.ua, 20160902T1816+0300Z, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online. Archivované 2019-12-17 z originálu.
- ↑ CENCIOTTI, David. Here Are The First Clear Images Of The Remains Of The An-225 Inside The Hangar At Antonov Airport [online]. theaviationist.com, 2022-03-04, [cit. 2022-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Forward, David C: Antonov's Dream Machine, p. 23. Airways magazine, June 2004
- ↑ Spaeth, Andreas: When size matters, p. 29. Air International magazine, December 2009
- ↑ Gordon, Yefim; Dmitriy and Sergey Komissarov: "The Six-Engined Dream", page 76. Antonov's Heavy Transports: The An-22, An-124/225 and An-70. Midland, 2004. ISBN 1-85780-182-2.
- ↑ Flight test program is under way for the 747 Large Cargo Freighter, an important 787 production tool [online]. boeing.com, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Antonov An-225 Mryia (Cossack) [online]. The Aviation Zone, [cit. 2011-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b "AN-225 Mriya" GlobalSecurity.org. Retrieved: 6 September 2012.
- ↑ a b "Antonov An 225 Archivované 2012-04-15 na Wayback Machine" Air Charter Service. Retrieved: 6 September 2012.
- ↑ Gordon, Yefim. Antonov's Heavy Transports: Big Lifters for War & Peace. [s.l.] : Midland Publishing, 2004. ISBN 1-85780-182-2.
- ↑ "Antonov An-225 Mriya (Cossack) Heavy Lift Strategic Long-Range Transport" Military Factory, 23 August 2012. Retrieved: 6 September 2012.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonov An-225
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antonov An-225 na anglickej Wikipédii.