Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 415 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Ural (rus. Уральские горы) je názov pohoria, tiahnuceho sa naprieč západným Ruskom od Severného ľadového oceánu až ku kazašským stepiam v celkovej dĺžke asi 2 500 km. Pohorie je jedno z najstarších na svete (bolo vytvorené v karbóne) a tvorí dohodnutú hranicu medzi Európou a Áziou.

Ural patrí medzi najstaršie pohoria. Najstaršie horniny oblasti pochádzajú z prekambria. Počas rífeja (vrchné proterozoikum) vznikol medzi oblasťami Baltiky (Baltský štít) a Sibíre (sibírsky alebo angarský štít) oceán, ktorý oba kontinenty oddialil, v dôsledku svojho rozchádzania. Tento proces trval mnoho miliónov rokov až do silúru, kedy začal oceán kolabovať. Na západe sibírskej platne sa začala subdukcia, keď sa jeho oceánska kôra pod pod ňu začala podsúvať. Pred asi 250 až 300 miliónmi rokov počas karbónu začala Sibíre kolidovať s východnou časťou Laurentie. Došlo k orogenéze, ktorá je dnes označovaná ako uralská, no v staršej literatúre bola často priraďovaná k hercýnskej. Približne v tom istom období sa Sibír zrazila aj s kazachstanským blokom, čo umožnilo vznik veľkej pevniny Laurázie.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) (* 9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru.

Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny – jeho rodičia pracovali v kolchoze a okrem Jurija mali ešte tri ďalšie deti. Do ich života silno zasiahla druhá svetová vojna. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na Nemcami okupovanom území nebol ľahký. Po vojne sa Jurij išiel učiť za zlievača do mesta Ljubercy pri Moskve. Ako jeden z najlepších učňov bol vybraný na ďalšie štúdia na technickú školu v Saratove. Už počas štúdií sa venoval lietaniu v saratovskom aeroklube a v roku 1955 bol prijatý na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V rokoch 1957–1959 slúžil ako stíhací pilot na základni pri Murmansku za polárnym kruhom. Ešte počas štúdií na leteckej akadémii sa oženil so zdravotníčkou Valentinou Gorjačevovou. Roku 1959 sa im narodila dcéra Jelena, v roku 1961 druhá dcéra Galia.

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.