Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 403 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina sa nachádza na Červenom námestí v Moskve a je miestom posledného odpočinku sovietskeho revolucionára a politika Vladimira Iľjiča Lenina. Autorom monumentálnej granitovej hrobky je architekt Alexej Ščusev (Щусев).

Vraví sa, že 21. januára 1924, v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. 23. januára, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. 26. januára padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste 1924 Ščusev hrobku prestaval a architekt Konstantin Meľnikov navrhol Leninov sarkofág.

V roku 1929 sa zistilo, že Leninovo telo sa dá zachovať na oveľa dlhší čas a preto došlo k rozhodnutiu vymeniť drevené mauzóleum za kamenné. Tím architektov opäť viedol Alexej Ščusev – tí navrhli jednoduchú, ale monumentálnu hrobku z mramoru, granitu, porfýru a labradoritu.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Vladimir Vladimirovič Putin (rus. Влади́мир Влади́мирович Пу́тин) (* 7. október 1952, Leningrad, ZSSR; dnes Petrohrad, Ruská federácia) je ruský politik, od 7. mája 2012 prezident Ruskej federácie. V funkcii prezidenta pôsobil už počas dvoch funkčných období v rokoch 2000 – 2008, a medzi rokmi 1999 – 2000 a 2008 – 2012 vykonával funkciu predsedu vlády.

Narodil sa v Leningrade, dnešnom Petrohrade, 7. októbra 1952. Jeho otec Vladimír Spiridonovič bol robotník, bojoval počas druhej svetovej vojny. Jeho matka Mária Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila blokádu Leningradu. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na záškrt.

V roku 1975 skončil právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity, potom mu ponúkli službu v KGB. Už na škole vstupil do Komunistickej strany, ktorej členom zostal až do roku 1991. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so Sergejom Ivanovom. 28. júla 1983 sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Od roku 1985 Putin slúžil v Drážďanoch vo vtedajšom Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku 1990 pracoval na leningradskom magistráte.