Portál:Rusko
.svg)
Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.
Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.
|
Odporúčaný článok  Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina sa nachádza na Červenom námestí v Moskve a je miestom posledného odpočinku sovietskeho revolucionára a politika Vladimira Iľjiča Lenina. Autorom monumentálnej granitovej hrobky je architekt Alexej Ščusev (Щусев). Vraví sa, že 21. januára 1924, v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. 23. januára, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. 26. januára padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste 1924 Ščusev hrobku prestaval a architekt Konstantin Meľnikov navrhol Leninov sarkofág. V roku 1929 sa zistilo, že Leninovo telo sa dá zachovať na oveľa dlhší čas a preto došlo k rozhodnutiu vymeniť drevené mauzóleum za kamenné. Tím architektov opäť viedol Alexej Ščusev – tí navrhli jednoduchú, ale monumentálnu hrobku z mramoru, granitu, porfýru a labradoritu.
Osobnosť mesiaca   Michail Sergejevič Gorbačov (rus. Михаил Сергеевич Горбачёв) (* 2. marec 1931, Privoľnoje, Stavropoľská oblasť), ruský komunistický politik. Stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier. Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko Stavropoľu. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol národnosťou Rus, účastník druhej svetovej vojny, ranený počas bojov pri Košiciach. Jeho matka Marija Pantelejevna rodená Gopkalo, bola národnosťou Ukrajinka. V mladosti študoval a pracoval na traktorovej stanici. Neskôr mu vďaka vynikajúcim pracovným výsledkom bolo umožnené študovať na vysokej škole. Študoval právo na Lomonosovej univerzite v Moskve, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Raisou. Oženil sa s ňou v septembri 1953 a po Michailovej promócii v roku 1955 sa presťahovali naspäť do Stavropoľského regiónu v južnom Rusku. Gorbačov vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1952 ako 21 ročný. V roku 1966 diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút a jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať.
Články Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.
Najnovšie články 28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
Pomôž
Vedeli ste, že... Vedeli ste že ...
Obrázok týždňa
Administratívne členenie Ruska
Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:
Kategórie |
_-_Portrait_of_Leo_Tolstoy_(1887).jpg)
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
