Portál:Rusko
.svg)
Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.
Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.
|
Odporúčaný článok
 Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je starobylé mesto v Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti. V roku 2002 malo 216 856 obyvateľov. Nachádza sa na rieke Volchov asi 160 km juhojuhovýchodne od Petrohradu a asi 500 km severozápadne od Moskvy. 6 km južne od mesta sa leží Iľmenské jazero. Geomorfologicky leží v oblasti Valdajská pahorkatina v Iľmeňskej nížine. Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku 859, z obdobia vlády Rurika I.. Mesto však vzniklo až v ďalšom storočí. V 10. – 11. storočí bolo jedným z centier Kyjevskej Rusi, neskôr strediskom samostatného kniežatstva. Po roku 1136 bola moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobúda snem (veče) a starosta mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12. – 15. storočí sú plné rozporov medzi šľachtou (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod je v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier Európy, udržiava úzke styky s mestami Hanzy. Pozoruhodná je vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým je bežná gramotnosť. Na písanie sa používa špecifický materiál - brezová kôra. V trinástom a štrnástom storočí odoláva tlaku západných susedov - Švédov, Rádu nemeckých rytierov, neskôr Litovského veľkokniežatstva. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku končia roku 1478, kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Osobnosť mesiaca
 Katarína II., nazývaná Veľká (rus. Екатерина Великая – Jekaterina Velikaja, rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín – † 17. november 1796, Petrohrad) bola ruská imperátorka ("cárovná") z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti. Anhaltsko-zerbstská princezná Sofia Frederika Augusta, ako bola Katarína pokrstená, prežila svoju mladosť v nemeckom Zerbste, v rezidencii jedného z trpasličích nemeckých ríšskych kniežatstiev, ktorému vládol jej otec, a v Štetíne, kde knieža slúžil ako pruský veliteľ pevnosti. V roku 1744 si ju ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna vybrala ako vhodnú manželku pre svojho synovca Petra, vojvodu holštajnsko-gottorpského, ktorého predurčila za dediča ruského trónu. Budúci manželia boli vzdialenými príbuznými, pretože Sofiina matka Johanna pochádzala z rodu holštajnských kniežat. Pre princeznú z nepatrného nemeckého kniežatstva predstavoval tento sobáš, ktorým sa mala stať ženou panovníka jedného z najmocnejších európskych štátov, závratné spoločenské povýšenie. Napriek svojej mladosti dokázala tomuto cieľu podriadiť všetko a zakrátko sa v cudzej vzdialenej krajine pragmaticky prispôsobila tamojším pomerom a naučila sa všetkému, čo sa od nej vyžadovalo. Články
Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.
Sovietsky zväz ~ Mir (kozmická stanica)
Najnovšie články
28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce Pomôž
Správcovia portálu
Vedeli ste, že...
Vedeli ste že ...
Obrázok týždňa
Administratívne členenie Ruska
Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na: |
.jpg)
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Architektúra · 
Astronómia (
Slnečná sústava) · 
Biológia · 
Cesty · 
Fyzika · 
Geografia · 
Chémia · 
Informatika
Kozmonautika · 
Letectvo · 
Matematika · 
Medicína · 
Pes · 
Vedy o Zemi
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Divadlo · 
Film · 
História · 
Hudba · 
Jazyk · 
Literatúra · 
Ľudia · 
Politika · 
Šport (
Tenis • 
Šach)
Krajiny a regióny
