S portálom je prepojených 462 článkov.
Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Februárová revolúcia (po rusky Февральская революция) v roku 1917 v Rusku bola prvou etapou revolučných zmien v Rusku v roku 1917. Revolúcia začala v marci (podľa juliánskeho kalendára vo februári) 1917 vyhlásením generálneho štrajku. V dôsledku toho abdikoval 15. marca cár Mikuláš II. a 23. marca bola ustanovená Dočasná vláda na čele s princom Georgijom Jevgenievičom Ľvovom. Vládna koalícia sa však rozpadla pri riešení otázky nezávislosti Ukrajiny 2. júla a druhým premiérom sa stal Alexandr Fiodorovič Kerenskij, ktorý bol v Ľvovovej vláde od 2. mája ministrom vojny. Dňa 7. novembra (25. októbra) však boľševici zahájili ozbrojený štátny prevrat známy ako Októbrová revolúcia (Veľká októbrová socialistická revolúcia) a uzurpovali si absolutistickú moc.

Prvá svetová vojna Rusko výrazne ekonomicky oslabila. 3. marca 1917 začali v dôsledku nedostatku potravín štrajkovať desiatky tisíc petrohradských robotníkov, keďže však bola vojna bol štrajk automaticky považovaný za sabotáž. Predstavitelia mesta tento problém nedokázali vyriešiť a svojim konaním vyvolali naopak ešte väčšie protesty.


Osobnosť mesiacaupraviť

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) (* 9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru.

Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny – jeho rodičia pracovali v kolchoze a okrem Jurija mali ešte tri ďalšie deti. Do ich života silno zasiahla druhá svetová vojna. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na Nemcami okupovanom území nebol ľahký. Po vojne sa Jurij išiel učiť za zlievača do mesta Ljubercy pri Moskve. Ako jeden z najlepších učňov bol vybraný na ďalšie štúdia na technickú školu v Saratove. Už počas štúdií sa venoval lietaniu v saratovskom aeroklube a v roku 1955 bol prijatý na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V rokoch 1957–1959 slúžil ako stíhací pilot na základni pri Murmansku za polárnym kruhom. Ešte počas štúdií na leteckej akadémii sa oženil so zdravotníčkou Valentinou Gorjačevovou. Roku 1959 sa im narodila dcéra Jelena, v roku 1961 druhá dcéra Galia.

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom.


Najnovšie článkyupraviť

28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
5. marec 2012: Fazetový palác
15. marec 2012: Prezident Ruskej federácie
18. marec 2012: Federálne zhromaždenie Ruskej federácie
4. apríl 2012: Aľa Rachmanovová
6. máj 2012: Jakuti
6. máj 2012: Jamalský polostrov

Vedeli ste, že...upraviť

Vedeli ste že ...

Obrázok týždňaupraviť


Moskovské medzinárodné obchodné centrum „Moskva-City“


Administratívne členenie Ruskaupraviť

Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:

Správcovia portáluupraviť
  • Portál Rusko založil 26. októbra 2008 – Jonhy
Vybrané Citátyupraviť
Left
Politik je človek, ktorý sľúbi, že postaví most i tam, kde nie je ani rieka.
Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Rusochďalšie citáty...