S portálom je prepojených 440 článkov.
Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť
Centrum Moskvy v 90. rokoch 19. storočia
Centrum Moskvy v 90. rokoch 19. storočia

Moskva (rus. Москва) historicky tiež Kučkovo je hlavné mesto Ruskej federácie, administratívne centrum strednej federálnej oblasti a moskovskej oblasti a tiež hrdinské mesto. S počtom 10 527 000 obyvateľov (2009) je najväčším mestom Ruska a Európy. Okrem iného je mesto centrom ruského politického, ekonomického, kultúrneho a vzdelávacieho života.

Moskva sa nachádza v strede európskej časti Ruska medzi riekami Oka a Volga. Zo západu ju ohraničuje Smolensko-moskovská vyvýšenina, z východu Moskovsko-okská nížina a na juhovýchode Meščerská nížina. Mesto leži v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Väčšina rozlohy mesta (1081 km²) sa nachádza na území moskovskej prstencovej automagistrály (po rusky: Московская Кольцевая Автодорога, МКАД). Mesto leží na strednom toku a oboch brehoch rovnomennej rieky Moskva, ktorá mesto spája s Atlantickým a Severným ľadovým oceánom. Tečie zo severozápadu smerom na juhovýchod. Okrem tejto rieky na území mesta tečie aj niekoľko desiatoch iných riek, z ktorých najväčšími prítokmi rieky MoskvySchodňa, Chimka, Chodynka, Presňa, Neglinnaja, Jauza, Niščenka (ľavé prítoky), Setuň, Kotlovka, Gorodňa (pravé prítoky).


Osobnosť mesiacaupraviť

Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.

Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.

Peter Veľký sa narodil ako syn Alexeja I.. V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V.


Najnovšie článkyupraviť

28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
5. marec 2012: Fazetový palác
15. marec 2012: Prezident Ruskej federácie
18. marec 2012: Federálne zhromaždenie Ruskej federácie
4. apríl 2012: Aľa Rachmanovová
6. máj 2012: Jakuti
6. máj 2012: Jamalský polostrov

Vedeli ste, že...upraviť

Vedeli ste že ...

Obrázok týždňaupraviť

Matrioška (rusky матрёшка) je tradičná ruská dutá drevená maľovaná bábika, ktorú možno rozložiť a ktorá v sebe skrýva niekoľko ďalších stále menších bábik, ktoré možno opäť – s výnimkou tej najmenšej, rozkladať.


Administratívne členenie Ruskaupraviť

Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:

Správcovia portáluupraviť
  • Portál Rusko založil 26. októbra 2008 – Jonhy
Vybrané Citátyupraviť
Left
Ak máš čas pred začiatkom rozhovoru uvažovať, rozmysli si, či vôbec má zmysel hovoriť a či tvoja reč niekomu nemôže uškodiť.
Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Rusochďalšie citáty...

Ostatné portály