Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 402 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Solovecké ostrovy (rus. Солове́цкие острова) známe aj ako Solovky je súostrovie v Bielom mori v Onežskom zálive v Archangeľskej oblasti v Rusku. Pobrežie súostrovia je značne členité, krajina mierne kopcovitá (najvyšší bod 86 m nad morom). Väčšina územia ostrovov je pokrytá ihličnatými drevinami, prevažne borovicami a smrekmi. Na ostrovoch je viac ako 200 sladkovodných jazier, ktoré sú bohaté na ryby. Obyvatelia ostrovov postupne pospájali jednotlivé časti cestami, kanálmi pospájali jazerá, vyčistili lúky, vybudovali priehrady, prístavy a doky.

Ľudia navštevovali ostrovy už od 3. tisícročia pred Kr. Vzdialenejšie ostrovy prímorskí obyvatelia využívali na vykonávanie pohanských rituálov. Až do príchodu mníchov neboli ostrovy trvale osídlené. V roku 1429 priplávali na Solovecký ostrov dvaja mnísi a začali tu budovať kláštor. Koncom 15. storočia sa stal centrom šírenia kresťanstva a v 16. storočí centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života ruského severu. Postupne vznikajú Uspenský a Preobraženský chrám, desiatky kostolov (medzi najvýznamnejšie patrí kostol Zvestovania Panny Márie), kaplniek a pustovní.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Georgij Konstantinovič Žukov (rus. Гео́ргий Константи́нович Жу́ков) (* 1. december 1896 Strelkovka – † 18. jún 1974 Moskva) bol sovietsky vojvodca 2. svetovej vojny, Maršal Sovietskeho zväzu (1943), viacnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1939, 1944,1945,1956).

Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti do rodiny roľníka. V 15-tich rokoch sa odišiel učiť do Moskvy za kožušníka. Tam ho v roku 1915 zastihla prvá svetová vojna.

Zúčastnil sa prvej svetovej vojny ako vojak jazdectva. Za odvahu bol dvakrát vyznamenaný Krížom svätého Juraja a povýšený na čatára. Po vypuknutí občianskej vojny v auguste 1918 vstúpil do Červenej armády. Pričom, len krátko predtým prekonal týfus. Počas občianskej vojny velil čate, a neskôr oddielu kavalérie v bojoch proti uralským kozákom pri Caricyne. Roku 1921 vstúpil do komunistickej strany. Bojoval tiež proti vojskám Denikina a Vrangeľa, účastnil sa likvidácie Antonovovho povstania v Tambovskej oblasti, kde bol ranený. Za svoje úspechy bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.