Portál:Šach

Úvod

Šach (z perzštiny شاه - šáh, kráľ; prenesene: kráľovská hra) je deterministická (náhoda nehrá žiadnu úlohu) strategická hra s úplnou informáciou (žiadny prvok hry nie je utajený) pre dvoch hráčov, v ktorej o výsledku rozhodujú taktické, strategické a plánovacie schopnosti hráčov a tiež ich pozornosť a vnímavosť. Cieľom hry je dať súperovi mat. Má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Hrajú ju dvaja hráči podľa šachových pravidiel. Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. V dnešnej verzii šachových kameňov možno badať alegóriu stredovekej spoločnosti. Viac...

Odporúčaný článok

O-O-O

Rošáda je jediný ťah v šachu, keď hráč ťahá súčasne dvomi figúrkami. Ide o ťah kráľom a súčasne vežou. Rozlišuje sa malá rošáda, ak sa rošáda vykoná na strane veže kráľa alebo veľká rošáda na strane veže dámy. Účelom rošády je premiestniť kráľa do bezpečnejšej oblasti a zároveň vyvinúť vežu. Kráľ sa posúva o dve polia smerom k veži a veža sa premiestni na pole vedľa kráľa, na opačnú stranu, než na ktorej bola. Rošádu nemožno vykonať, ak je kráľ v šachu, ak by prechádzal cez ohrozené pole, ak by bol v šachu po vykonaní rošády alebo ak kráľom alebo danou vežou už predtým ťahal.

Pri rošáde hráč musí premiestniť obidve figúry súčasne alebo najskôr ťahať kráľom a potom vežou. Ak by to urobil naopak, protivník môže tento ťah reklamovať a hráč by musel ťahať iba vežou. Malá rošáda má notačnú značku O-O, veľká O-O-O.

» viac... «

Obrázok mesiaca

Magnus Carlsen, majster sveta v šachu (2008)

Osobnosť mesiaca

Wilhelm Steinitz (* 17. máj 1836, Praha – † 12. august 1900, New York, New York, USA) bol rakúsky šachista židovského pôvodu, zakladateľ moderného šachu a 1. majster sveta v šachu (1886 - 1894). 1. zápas o titul majstra sveta sa hral v USA v roku 1886. Podľa pravidiel zápas vyhral ten hráč, ktorý vyhrá 10 partii(remízy sa nepočítali). Ak by však zápas dospel do stavu 8:8, bol by vyhlásený za nerozhodný a hral by sa nový zápas.

Zápas sa začal výhrou Steinitza, ale potom vyhral Zukertort štyri partie za sebou a získal náskok. Výhrou v 11. partii sa však znovu ujal vedenia Steinitz a už ho z rúk nepustil. Ešte po 15. partii viedol Steinitz iba o bod, v závere zápasu však nasadil mohutný finiš a z posledných piatich partii štyri vyhral. Celkovým výsledkom 10:5 (5 partii sa skončilo nerozhodne) sa stal Wilhelm Steinitz 1. majstrom sveta v šachu.

Po prvýkrát Steinitz obhajoval svoj titul v roku 1889 v Havane. Jeho súperom bol ruský veľmajster Michail Čigorin. Hralo sa na 20 partii. Steinitz zvíťazil v pomere 10½:6½(10:6, =1), keď sa znovu presadil výborným finišom.

Na prelome rokov 1890 a 1891 bol Steinitzovým súperom Angličan maďarského pôvodu Isidor Gunsberg. Bol to hráč, ktorý sa už vo svojej hre snažil uplatňovať Steinitzove princípy. Zápas, ktorý sa hral v New Yorku vyhral Steinitz 10½:8½(6:4, =9).

V roku 1892 obhajoval majster sveta svoj titul opäť proti Čigorinovi. Hralo sa v Havane na 10 vyhratých partií. Ak by sa zápas dostal do stavu 9:9, bol by vyhlásený za nerozhodný a hralo by sa "predĺženie" na tri vyhraté partie, čo sa aj takmer stalo.

V roku 1894 bol súperom majstra sveta Emanuel Lasker. Hralo sa v USA a v Kanade na 10 vyhratých partií. Steinitz, ktorý mal už 58 rokov zápas prehral v pomere 5:10(=4). Podľa pravidiel mal v prípade prehry Steinitz právo na odvetný zápas. Tento zápas sa hral v Moskve na prelome rokov 1896 a 1897. Lasker zápas suverénne vyhral 10:2(=5).

V posledných rokoch života trpel Steinitz vážnymi zdravotnými problémami. Napriek tomu stále štartoval na turnajoch a dosahoval slušné výsledky. V Hastingse 1895 skončil v najsilnejšej konkurencii 5, v Petrohrade 1895/1896 bol 2., v Norimbergu 1896 bol 6., vo Viedni 1898 bol 4 a v Kolíne nad Rýnom 1898 skončil 5. Posledný turnaj absolvoval v Londýne v roku 1899 a po prvýkrát vo svojej kariére nezískal nijakú cenu(skončil 11.).

» viac... «

Úloha mesiaca