S portálom je prepojených 1 442 článkov.

Pressburger Portal · Bratislavský portál · Pozsonyi portál


Úvod
uprav

Bratislava je hlavným, najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 431-tisíc obyvateľov. Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským. Dnes tu sídli prezident, parlament, vláda, ministerstvá a úrady Slovenskej republiky. Pôsobí tu svetoznáma Slovenská filharmónia, sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska rada Svetovej poštovej únie. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Katedrála svätého Martina. Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou, vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Odporúčaný článok
uprav

Katedrála svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave (tretím najväčším na Slovensku) a od roku 2008 diecéznym chrámom bratislavskej arcidiecézy (do tohto roku bol konkatedrálou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy). Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska.

Katedrála svätého Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným presbytériom. Stavba je orientovaná v smere západ-východ. Na západnej strane je stavba ukončená vstavanou hranolovitou vežou. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby – na severnej strane kaplnka sv. Jána Almužníka a kaplnka sv. Anny, na južnej strane tzv. južná predsieň. Halová stavba i sakristia sú zastrešené sedlovou strechou pokrytou hlinenou škridlou.

Stavba prešla počas svojej existencie zložitým stavebným vývojom. Miesto, na ktorom súčasný chrám stojí, bolo od nepamäti centrom spoločenského a cirkevného diania v meste. Okrem vlastnej architektúry, vzácnych plastík a interiérového gotického a barokového vybavenia je chrám zaujímavý aj v súvislosti s dôležitými udalosťami národných a uhorských dejín.

viac...


ďalšie odporúčané články...

Vedeli ste
uprav

...Nový most v Bratislave je najdlhší asymetrický zavesený most s jedným pylónom a jednou závesnou rovinou na svete?


chcete vedieť viac?...

Doprava
uprav
Doprava v Bratislave
Mestská hromadná doprava v Bratislave
Cestná doprava
Železničná doprava
Letecká doprava
Infraštruktúra
Pamiatky
uprav
Kostoly a katedrály
Paláce
Kaštiele
Kúrie
Meštianske domy
Národné kultúrne pamiatky
Kultúra a umenie
uprav
Divadlá
Múzeá
Hudba
Podujatia
Hospodárstvo a infraštruktúra
uprav
Priemysel
Nákupné centrá
Osobnosti
uprav

viac...

 
Obrázok týždňa
uprav



Jesenákov palác a kaviareň Mayer na Hlavnom námestí

ďalšie obrázky...

Ocenené články
uprav

Najlepšie články Čo to je?

  • Zatiaľ nie sú...

Dobré články Čo to je?

Súčasní kandidáti na najlepší článok

  • Momentalné nie sú...
Kategórie
uprav
Geografia
uprav
Mestské časti Bratislavy · Ulice a námestia
Okres Mestská časť Miestna časť Obyvateľstvo (31. 12. 2023)[1] Rozloha (km2) Pričlenené Poloha
Bratislava I Staré Mesto Historické jadro, Patrónka 47 375 9,57 -
Bratislava II Ružinov Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka 82 483 39,7 1946
Vrakuňa Dolné hony 20 221 10,29 1972
Podunajské Biskupice Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami 23 276 42,49 1972
Bratislava III Nové Mesto Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky, Vinohrady 45 342 37,48 -
Rača Krasňany, Rača, Východné, Žabí majer 26 214 23,65 1946
Vajnory - 6 038 13,53 1946
Bratislava IV Karlova Ves Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Rovnice 34 942 10,95 1943
Dúbravka Podvornice, Záluhy, Krčace 35 572 8,64 1946
Lamač Podháj, Rázsochy 7 827 6,54 1946
Devín - 2 071 13,98 1946
Devínska Nová Ves Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko Stred, Vápenka 17 067 24,21 1972
Záhorská Bystrica Plánky, Podkerepušky, Strmé vŕšky 7 564 32,3 1972
Bratislava V Petržalka Dvory, Háje, Lúky, Petržalka-Juh, Petržalka-Sever, Petržalka-Západ, Petržalka-Východ, Pečniansky les, Zrkadlový háj 112 794 28,68 1946
Jarovce - 3 016 21,34 1972
Rusovce - 4 468 25,55 1972
Čunovo - 1 770 18,62 1972
  1. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
Spoločnosť
uprav
Školstvo

stredné školy...

Šport
uprav
Hokej
Futbal
Štadióny
História
uprav
Dejiny Bratislavy
Rok Rozloha Názov územia
do 1278 1780,9 ha
a 910 (943,2) ha
a (?)1787 ((?)1527,5) ha
a 173 ha
mesto s predmestiami na ľavom brehu Dunaja
a majetky mesta na pravom brehu Dunaja
a majetky brat. hradného panstva na pravom brehu Dunaja
a majetky cirkvi na pravom brehu Dunaja
1279 +1253 (1473) ha Lamač (Blumenau)
1280 +514 (632,2) ha Selendorf
cca. 1286 +444,2 ha Vydrica
1288 +2963,3 (2877,8) ha Krásna Ves
1525 +2664,6 ha Vajnory
vrátane Trnávky
1848/51 - 1352,9 ha Vajnory
okrem Trnávky
1848/51 - 644,9 ha Lamač
okrem územia Selendorfu
1848/51 - 444,2(?) ha Vydrica
1848/51 - n/a ha vtedajšia Petržalka
1943 +1022 (936,3) ha Karlova Ves
vrátane územia Vydrice
1946 +1441,5 ha Devín
1946 +864,5 ha Dúbravka
1946 +644,9 ha Lamač
1946 +n/a ha Petržalka
vrátane časti Kittsee
1946 +2194,5 ha Prievoz
1946 +1751,2 ha Rača
1946 +1352,9 ha Vajnory
1971 +1972,4 ha Čunovo
1971 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1971 +2051,9 ha Jarovce
1971 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
1971 +2556,8 ha Rusovce
1971 +967,7 ha Vrakuňa
1971 +3238,5 ha Záhorská Bystrica
Ostatné portály
uprav