Bratislava – mestská časť Karlova Ves
Bratislava – mestská časť Karlova Ves[4] (iné názvy: Bratislava-Karlova Ves, Mestská časť Karlova Ves, Karlova Ves; nem. Karlsdorf, maď. Károlyfalu) je mestská časť Bratislavy ležiaca v západnej časti Bratislavy, v okrese Bratislava IV. Nachádza sa v nej aj sídlisko Dlhé diely, množstvo škôl, ZOO, budova Slovenskej televízie, botanická záhrada alebo najväčší bratislavský dunajský ostrov Sihoť. Mestská časť má vlastnú polikliniku a knižnicu, nákupný dom. Premávajú tu všetky druhy mestskej dopravy. Karlova Ves má viaceré električkové linky, autobusové linky. Tiež sa tu nachádza trolejbusová trať.
| Bratislava – mestská časť Karlova Ves | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava IV | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 150 m n. m. | |
| Súradnice | 48°09′36″S 17°03′10″V / 48,159869°S 17,052828°V | |
| Rozloha | 11,02 km² (1 102 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 34 810 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 3 158,8 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1786 | |
| Starosta | Dana Čahojová[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI) | |
| PSČ | 841 04-5 | |
| ŠÚJ | 529397 | |
| EČV (do r. 2022) | BA, BL | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves Nám. sv. Františka 8 841 04 Bratislava | |
| E-mailová adresa | starostka@karlovaves.sk | |
| Telefón | 02/707 11 111 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Karlova Ves, Bratislava | ||
| Webová stránka: karlovaves.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
medzi zastávkami Miestny úrad Karlova Ves a BorskáZaujímavosťou je, že do Karlovej Vsi (a teda aj do okresu Bratislava IV.) oficiálne patrí aj úzky pás pravého brehu Dunaja (teda tam, kde je inak mestská časť Petržalka) od rakúskych hraníc až takmer po Most Lanfranconi.[5][6] Taktiež Patrónka (jej veľká časť) aj OC Galéria Lamač.
Karlova Ves má najdlhšiu hranicu s mestskou časťou Staré mesto, ďalšie susedné mestské časti sú Petržalka, Devín, Dúbravka, Lamač a Nové Mesto.
Dejiny
upraviťKarlova Ves bola obývaná už v paleolite, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (jednoduché sekáče, pästný klin).
V období stredoveku spadala pod devínske panstvo. Neskôr sa stala tichou, vinohradníckou obcou nachádzajúcou sa v tesnej blízkosti jedného z najdôležitejších miest Uhorska. Od roku 1943/1944 [pozn. 1] je súčasťou Bratislavy a dnes v nej okrem viac ako 33 000 obyvateľov s trvalým pobytom býva aj okolo 15 000 vysokoškolských študentov (v internátoch v Mlynskej doline).
V súčasnosti sa tu stavajú nové rodinné a obytné domy, supermarkety a športoviská. V poslednom čase sa však vyskytujú dopravné problémy na Karloveskej radiále, ktorá spája mestskú časť s centrom Bratislavy. Spôsobené je to hlavne realitnou bublinou a stavbami bytoviek v Karlovej Vsi. V minulosti tu bol pokus spraviť stavebnú uzáveru/stavený uzáver, ktorý sa však nevydaril.
Národnostné zloženie
upraviť1991:
- Slováci – 20 667 (93,29%)
- Česi – 585 (2,64%)
- Maďari – 564 (2,54%)
- Ostatné/nezistená – 338 (1,53%)
- Spolu – 22 154 (100%)
2001:
- Slováci – 30 343 (92,39%)
- Maďari – 819 (2,49%)
- Česi – 665 (2,02%)
- Ostatné – 594 (1,81%)
- Nezistená – 422 (1,28%)
- Spolu – 32 843 (100%)
2011:
- Slováci – 30 071 (92,1%)
- Maďari – 859 (2,63%)
- Česi – 476 (1,46%)
- Ostatné – 608 (1,86%)
- Nezistená – 636 (1,95%)
- Spolu – 32 650 (100%)
Miestny úrad
upraviťV roku 2004 tu bol otvorený nový miestny úrad na novopostavenom Námestí svätého Františka. Toto námestie spolu s kostolom je akýmsi "centrom volného času" Karlovej Vsi. Občas sa tu pod holým nebom konajú koncerty a iné kultúrne podujatia a každý deň tu trávi svoj voľný čas množstvo ľudí. Na námestí je možnosť bezdrôtového WiFi pripojenia na internet.
Nachádza sa tu aj fontána a vodná kaskáda od významných slovenských architektov pána Ing. arch. Stanislava Talaša a jeho syna Vladimíra Talaša.[15]
Starostovia
upraviťŠkoly
upraviťZákladná škola Karloveská 61
upraviťVznikla v roku 1969. V areáli školy sa nachádza na otvorenom priestranstve dopravné (novo zrekonštruované s funkčnými semaformi), volejbalové a basketbalové ihrisko a sektor pre skok do diaľky. Medzi jej absolventov patrí, napríklad slovenský herec Roman Pomajbo. Súčasná riaditeľka je Eva Horníková.
-
Hlavný vchod -
Škola od mostu -
Pohľad na školu z priestoru mimo vlastného areálu -
Dopravné ihrisko -
Školská telocvičňa -
Volejbalové ihrisko -
Basketbalové ihrisko
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Spojená škola sv. Františka z Assisi
upraviťBližšie informácie v hlavnom článku: Spojená škola sv. Františka z Assisi
Je to cirkevná škola. Nachádza na Karloveskej 32. Okrem základnej školy je tu aj gymnázium. V areáli školy sa nachádza športové betónové ihrisko a ihrisko s umelou trávou. Nachádza sa tu aj ihrisko s pyramídou na lezenie. Meno súčasnej riaditeľky je Marta Sendeková.
-
Škola -
Betónové ihrisko -
Ihrisko s umelou trávou
_2.jpg)
Spojená škola Tilgnerova
upraviťNachádza sa na Tilgnerovej 14. Do školy patrí osemročné gymnázium, štvorročné gymnázium, anglické bilingválne gymnázium a základná škola. Riaditeľkou školy je RNDr. Danka Ihnáťová.
-
Škola
Ostatné školy
upraviť- Základná škola Alexandra Dubčeka (Základná škola Majerníkova)
- Základná škola Veternicová (súčasť Spojenej školy sv. Františka z Assisi)
- Gymnázium Ladislava Sáru
- Gymnázium (Bratislava, Mokrohájska 3)
- Spojená súkromná škola ESPRIT
- Súkromná základná škola pre deti s intelektovým nadaním
- Súkromné gymnázium pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním
- Spojená škola (Bratislava, Mokrohájska 3)
Kostoly
upraviť
Rímskokatolícke
upraviťV Karlovej Vsi sú v súčasnosti tri rímskokatolícke kostoly:
- Kostol Narodenia Panny Márie, posvätený v roku 1995, nachádza sa na námestí na Dlhých Dieloch.
- Kostol svätého Michala archanjela, posvätený v roku 1935, je to historický kostol ešte z dôb starej Karlovej Vsi. Pravidelne sa v ňom konajú hodové sväté omše.
- Kostol svätého Františka z Assisi, posvätený v roku 2002. Navrhol ho švajčiarsky architekt Justus Dahinden. Kostol je významným architektonickým dielom. Patrí k nemu aj kláštor Minoritov. Kostol sv. Michala aj kostol sv. Františka patria do farnosti sv. Michala.
Šport
upraviť_3.jpg)
- MBK Karlovka
- Karloveský športový klub zastrešuje:[16]
- Posilňovňa KŠK
- Spinningové centrum KŠK
- TJ Tatran Bratislava
- Produkt Crew KŠK
- Stolnotenisový športový klub Karlova Ves
- Karloveské tanečné centrum
- Ipon judo klub Bratislava
- ŠK Synchro Bratislava
- Karate klub Karlova Ves
- Klub vodných športov Karlova Ves
- Latino culture projekt, Akadémia Miguela Méndeza
- Bike team Bratislava
- Golfový klub BA
- FKM Karlova Ves
- Kurilla šport
- Folklórny súbor Dolina
- MBK A. Dubčeka
- ŠK Regina
- Klub vodného slalomu Karlova Ves
- Školský športový klub GLS
V Karlovej Vsi sa nachádzajú aj štyri multifunkčné ihriská s umelou trávou zadarmo dostupné pre verejnosť:
- V areáli školy Karloveská 32
- V areáli školy Karloveská 61
- V areáli školy Alexandra Dubčeka
- V areáli školy Veternicová 20
Mestská hromadná doprava
upraviť- Električkové linky
Dúbravka, Pri kríži – Karlova Ves, Kútiky – Zlaté piesky
Karlova Ves, Kútiky – Ružinov, Astronomická
- Trolejbusové linky
Dlhé diely – Riviéra
.svg){kind=small}
- Autobusové linky
Malá Scéna – Riviéra – Devín – DNV, Pri Sandbergu – DNV, Opletalova, VW5
Cintorín Slávičie – Zochova – Námestie slobody – Blumentál
Hlavná stanica – ZOO – Riviéra – Dlhé diely
Dúbravská cesta – Karlova Ves, Kútiky – Dlhé diely
Cintorín Slávičie – Račianske mýto – Ostredky, Súhvezdná
Riviéra – Cintorín Slávičie
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
linky ktoré prechádzajú cez Karlovu Ves (zastávka Patrónka): .svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
- Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. – slovenský mikrobiológ [18][19][20]
- Ferdinand Juriga, slovenský kňaz, národný buditeľ, politik, publicista (je po ňom pomenované námestie v Karlovej Vsi)
- Michal Pullmann, významný priekopník rybárstva a národný buditeľ
- Ľubomír Kadnár, slovenský kanoista
- Florián Tománek, slovenský kňaz, redaktor a politik
- Daniel Šmihula, slovenský právnik a politológ
- Adela Vinczeová, slovenská televízna a rozhlasová moderátorka
Poznámky
upraviť- ↑ Rok 1943 uvádza napr.:[7][8]. Rok 1944 uvádza napr.:[9][10][11]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)[12][13]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) je uvedená informácia o tom, že vo februári 1939 požiadali obyvatelia o pripojenie k Bratislave. Stalo sa to na základe vyhlášky Ministerstva vnútra z dňa 2. decembra 1943 [14].
Referencie
upraviť- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389
- ↑ vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les
- ↑ HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990
- ↑ Bratislava IV. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 275
- ↑ Bratislava. In: Pyramíde 1972
- ↑ BARTL, Július. Dejiny Bratislavy. [s.l.] : Obzor, 1978. 475 s.
- ↑ Bratislava – mestská časť Karlova Ves [online]. zmo-zahorie.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava – hlavné mesto Slovenskej republiky – História [online]. e-obce.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
- ↑ Bratislava. In: Encyklopédia Slovenska I. S. 244.
- ↑ História [online]. karlovaves.sk, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
- ↑ Fontána a vodná kaskáda [online]. umeniemesta.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Systém KŠK [online]. ksk.sk. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ http://karlovaves.ahoj.sk/node7.html
- ↑ http://www.chtf.stuba.sk/kbcht/others6.php Archivované 2012-06-21 na Wayback Machine Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc.: Spomienky na začiatky mikrobiológie na UK
- ↑ http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/182 Z histórie skautingu v Karlovej Vsi Vojto Tóth
- ↑ http://www.malatina.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=57:bryndza
Literatúra
upraviť- Karlova Ves. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2017, [cit. 2025-07-10]. Dostupné online.
- BERTOVÁ, Lýdia. Karlova Ves : vlastivedná monografia. 1. vyd. Karlova Ves : Alfa, 1993. 212 s. ISBN 80-05-01111-3.
- ŠRÁMEK, Matúš. Karlova Ves : taká bola. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2014. 237 s. ISBN 978-80-8114-326-7.
- ČECHVALA, Milan. Srdcovky z Karlovky (a Starého Mesta). 1. vyd. Hostie : Eben, 2018. 190 s. ISBN 978-80-971100-4-8.
- ŠRÁMEK, Matúš; DEÁK, Ľubomír. Premeny Karlovej vsi. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2023. 168 s. ISBN 978-80-8136-158-6.
Pozri aj
upraviť- architektonické zhrnutie Obytný súbor Karlova Ves
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Karlova Ves
