Obytný súbor Karlova Ves

Obytný súbor Karlova Ves je situovaný v západnej časti mesta Bratislava. Koncepciou boli 3 štvrte Kútiky, Rovnice, Dlhé diely pre 21 000 obyvateľov s počtom bytov 5 800. Pôvodný zámer bol navrhnutý dokonca pre 30 000 obyvateľov. Na územnom pláne časti Kútiky spolupracovali aj Jozef Chovanec, Ferdinand Milučký a A. Plačko. Sídlisko Dlhé diely sa dokončilo ako posledné.

Obytný súbor Karlova Ves, Bratislava

Hlavná komunikácia

V Bratislave sa v roku 1961 schválil územný plán. Na jeho základe sa riešili viaceré varianty na nový obytný súbor Karlova Ves. Patrili sem urbanistické štúdie od prof. Hrušku, Štefana Ďurkoviča, Štefana Svetka či Stanislava Talaša. Návrh, ktorý sa začal realizovať v roku 1957 bol výsledkom spolupráce Stanislava Talaša, Jozefa Fabiánka, Karola Ružeka plus kolektív. Prostredie nového obytného súboru bolo rozdielne od ostatných vo vlnitosti terénu. S typom zástavby v rámci takého terénu, akým je karloveské údolie, nebol dovtedy dostatok skúseností.

Návrh priniesol celý rad kompozičných prístupov, ktoré napokon podčiarkli kvalitu riešenia. Striedanie zástavby s voľnými plochami, humánna mierka, rozmanitosť použitých bytových domov, vertikálne členenie, diferenciácia pešieho pohybu. Zjednocujúcim prvkom je hlavná komunikácia, ktorá je dvakrát zalomená, otvára pohľady na objekty občianskej vybavenosti.

Vystriedaním hustej koncentrácie objektov s uvoľnenými priestormi sa podarilo jednak zachovať existujúcu vysokú zeleň a jednak umožniť optický kontakt s okolitou prírodou.

V rámci použitých typizovaných bytových domov sa striedali sekciové bytové objekty s montážou veľkorozmerových panelov. Spomenuté typy montovaných objektov boli určené pre rovinu. V karloveskom údolí bolo cieľom architektov nájsť kompromis pre funkčné usporiadanie a zároveň rešpektovanie pohľadov, ktoré ponúkal vlnitý terén.

Jednotlivé bytové jednotky majú tri výškové hladiny – 4, 6 – 8, 12 podlaží, kde sa rozdeľovali na nízkopodlažnú zástavbu, 50 % zástavby boli objekty strednej výškovej hladiny, orientované v smere východ západ, nakoniec najvyššie boli vežové domy. Všetky rozmiestnené s cieľom vytvorenia dynamickej štruktúry.

Medzi návrhy bytových domov priniesol veľa novátorského Jozef Fabiánek, napríklad mezonetový dom na Jergorovom námestí.

Návrh prinášal aj otázku parkovania, kde sa autori snažili reagovať na náznaky budúcej expanzie motorizmu. V riešení počítali s mimoúrovňovými križovatkami či parkovacími státiami, garážami, stretli sa však s komplikáciami pri schvaľovaní.

Viaceré otázky sa stretli s negatívnym stanoviskom pri schvaľovacom procese, desaťročná práca. Zhrnutie spomenutých postupov odráža kvalitu realizácie, ktorá bola v roku 1972 ocenená Cenou Dušana Jurkoviča v kategórií architektonickej tvorby.

Literatúra

• Architektúra a urbanizmus 1, 2 / 1967, str. 59 – 60
• Cena Dušana Jurkoviča 1972, Projekt 10 / 1973, str. 49
• Dulla, M.: Úmernosť a primeranosť. Sídlisko Karlova Ves v Bratislave, Projekt 10 / 1988, str. 15 - 20
• Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975, Pallas, Bratislava, 1976, str.135 – 140
• Michalec, I.: Niekoľko problémov sídlisk na Slovensku, Projekt 1 / 1967, str.13-18
• Skoček, I.: Problémy bývania, Projekt 6 / 1965, str. 119
• Skoček, I.: Rozhovor s M. Beňuškom, Projekt 6 / 1965, str. 127
• Sídlisko Karlova Ves, Projekt 1 / 1970, str. 9 – 13, 41
• Talaš, S.: Akou metódou sme navrhovali obytný celok, Projekt 1, 2 / 1975, str. 28 – 31
• Talaš, S.: Na začiatku bola tvorivá atmosféra ... , Projekt 10 / 1988, str. 15 - 20