Otvoriť hlavné menu

Ján Andrej Segner (maď. Segner János András, nem. Johann Andreas von Segner; * 9. október 1704, Bratislava – † 5. október 1777, Halle) bol fyzik, lekár, astronóm, botanik, matematik vynálezca nemeckého[1] pôvodu.

Ján Andrej Segner
lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca
lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca
Narodenie9. október 1704
Bratislava, Uhorsko
Úmrtie5. október 1777 (72 rokov)
Halle, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Andrej Segner
Rodový erb

ŽivotopisUpraviť

Bol synom výbercu daní a mestského komorného (správcu mestskej pokladne), evanjelika Ján Michal Segner (Segnerovci[2]) zo Svätého Jura a jeho manželky Márie Žofie, rod. Fischerovej. Jeho rodný dom - Segnerova kúria stojí v Bratislave na Michalskej ulici číslo 7 a je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V roku 1725 začal študovať medicínu, filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rôzne menšie práce. Ako promovaný doktor pracoval od roku 1730 opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr 1732 vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra a od roku 1733 viedol ako súkromný docent prednášky z matematiky a medicíny. V roku 1735 reflektoval na ponuku prísť do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z chémie, je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene. V roku 1754 bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu ako nástupca filozofa a matematika Christiana Wolffa. Tu nechal zriadiť Hallskú hvezdáreň. K jeho študentom, ktorí u neho v Halle promovali, patrili Christian Garve 1766 a August Niemeyer 1777. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Zaoberal sa i astronómiou, princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku.

Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker.

V Halle je po ňom pomenovaná ulica a škola a kráter na Mesiaci.

ReferencieUpraviť

  1. Segner, Johann Andreas. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 640.
  2. SEGNER. In: PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 358-359.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť