Bratislava hlavná stanica
Bratislava hlavná stanica (skr. Bratislava hl.st.; staršie názvy Bratislava hlavné nádražie, nem. Pressburg Hauptbahnhof, maď. Pozsony főpályaudvar) je hlavná a najdôležitejšia železničná stanica v Bratislave a jedna z najdôležitejších a najfrekventovanejších železničných staníc na Slovensku. Nachádza sa na rozhraní mestských časti Staré Mesto a Nové Mesto na adrese Nám. Franza Liszta 3215/1. Prechádzajú cez ňu železničné trate 100, 110, 120, 130 a 132, vďaka ktorým má priame spojenie s Českom, Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Švajčiarskom a zvyškom Slovenska. Denne ňou prejde asi 60 000 cestujúcich a približne 200 vlakov.[1]
Bratislava hlavná stanica | |
Priečelie Hlavnej stanice v septembri 2019 | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Štát | Slovensko |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto, Nové Mesto |
Prevádzkovateľ | ŽSR |
Dátum otvorenia | 1848 |
Bývalý názov | Bratislava hlavné nádražie Preßburger Hauptbahnhof (nem.) Pozsony főpályaudvar (maď.) |
Prevádzkové informácie | |
Počet nástupíšť | 6 |
Počet nástupných hrán | 10 |
Prístup k nástupištiam | podchod, výťahy |
Predaj cestovných lístkov | vnútroštátne, medzinárodné |
Počet cestujúcich | 60 000 |
Železničné trate | |
100, 110, 120, 130, 132 | |
Poloha | |
48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°VSúradnice: 48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V | |
Poloha stanice v rámci Slovenska
|
História
upraviťPrvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Druhá budova, ktorá sa nachádza o pár stoviek metrov severnejšie vznikla v roku 1871 po dokončení trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava a používa sa doteraz. V roku 1883 vzniklo prepojenie so Železničnou stanicou Rača, ktoré bolo neskôr prepojené na trať do Žiliny.
V roku 1962 bolo ako zatiaľ posledné realizované jednokoľajné prepojenie so Železničnou stanicou Nové Mesto.
Tretia budova (ľudovo nazývaná Skleník) bola dokončená v roku 1989 ako prístavba druhej budovy. Výstavba sa uskutočnila z dôvodu nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Tretia budova bola zamýšľaná ako dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia sa rátalo s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov. Prístavba má byť demontovaná v rámci výstavby novej stanice, ktorej realizácia je však zatiaľ v nedohľadne.
Spočiatku bola na stanici vykonávaná aj nakládka a vykládka nákladných vozňov, existoval aj tzv. vínovod a nákladná lanovka z „patrónky“, čo bola továreň na náboje (patróny) v rovnomennej časti mesta. Ako rástla osobná doprava, nákladná doprava bola postupne vytláčaná do iných staníc. Problémy, ktoré spôsobujú prechádzajúce nákladné vlaky, má v budúcnosti vyriešiť plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát, ktorý tak Hlavnú stanicu úplne obíde.
Rušňové depo pri odstavnom koľajisku bolo postavené po likvidácii pôvodného odstavného koľajiska, ktoré bolo v priestoroch dnešných nástupíšť 3-5.
Stanica
upraviťVstupná hala
upraviťVstupná hala sa skladá z dvoch častí - zo staršej pôvodnej budovy stanice z roku 1871 a z novšej prístavby z roku 1989. Vo vstupnej hale sa nachádza väčšina prevádzok a služieb pre cestujúcich, ako predaj lístkov, úschovňa batožín, zákaznícke centrum ZSSK, reštaurácia a viacero bufetov.
Nástupištia
upraviťStanica má 6 nástupíšť. Nástupištia 1 a 6 sú jednokoľajné, ostatné sú dvojkoľajné. Medzi nástupištiami 2 a 3 sa nachádajú aj dve koľaje na prejazd vlakov, ktoré v stanici nezastavujú (najmä nákladných vlakov). Najdlhšia koľaj sa nachádza na nástupišti 3 s číslom 10 - je dostatočne dlhá pre 13-vozňové vlaky. Prístup na nástupište 1 je priamo zo staničnej budovy a je bezbariérový. Na nástupištia 2, 3, 4 a 5 je prístup cez tri podchody. Bezbariérový je ale iba jeden z nich. Nachádzajú sa v ňom výťahy na jednotlivé nástupištia. Nástupište 6 je najmenej používané, jedná sa o pokračovanie nástupištia 1 a prístup naňho je tiež len z tohto nástupišťa.
Umelecké diela
upraviťNad hlavnou rímsou druhej staničnej budovy sa vypína umelecké dielo „Okrídlené koleso“ od akademickej sochárky Heleny Mandičovej-Šinályovej. Je zhotovené z bronzu a na strechu už purizovanej prijímacej budovy bolo osadené v roku 1939[2].
Vo vestibule historickej prijímacej budovy sa na šírku celej steny nad vstupom k nástupišťu a podchodu nachádza veľkorozmerná freska v štýle socialistického realizmu, ktorú v roku 1960 zhotovil akademický maliar František Gajdoš.
Rekonštrukcia
upraviťOd 10. mája 2012 prebiehala na hlavnej stanici rekonštrukcia trakčného vedenia. Práce boli naplánované na etapy počas nasledujúcich 9 mesiacov. Dôvodom pre rekonštrukciu bola poruchovosť trakčného vedenia, ktoré bolo inštalované v roku 1967. Obnova bola plánovaná pred 10 až 15 rokmi. Pôvodné trakčné vedenie bolo demontované a nové podpery brán a zvislé izolované konzoly namontované.[3]
Plánovaná rekonštrukcia staničnej budovy je tiež zatiaľ v nedohľadne. Rekonštrukcia 4. koridoru nenastala a 5. koridor je rekonštruovaný len od stanice Bratislava-Rača. Vo februári 2013 sa o zmluvách súvisiacich s rekonštrukciou stále rokovalo.[4]
V lete 2018 bola zrekonštruovaná aj niekdajšia reštaurácia v starej časti stanice a bola prerobená na čakáreň. Tá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu, ktorá sa mnohým zdala neprimeraná vzhľadom na rozsah prác.[5][6] Začiatkom roka 2019 železničiari sprístupnili verejnosti niekdajší služobný podchod s výťahmi na jednotlivé nástupištia, ktorý má slúžiť pre imobilných cestujúcich a pre ľudí s nadmerne veľkou batožinou.
V auguste 2018 oznámil premiér Peter Pellegrini, že vláda vyčlení 2,8 milióna na opravu opláštenia stanice, fasád a osvetlenia a do nového dizajnu vnútorného priestoru. Rekonštrukčné práce by mali byť dokončené do začiatku Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019.[7] Zriadená bola aj pracovná skupina za účelom návrhu komplexného riešenia pre rozvoj a modernizáciu stanice.[8] V januári 2019 ale minister dopravy Árpád Érsek priznal, že Hlavná stanica sa do sľúbeného termínu prerobiť nestihne. Namiesto toho ju ŽSR do majstrovstiev sveta iba vyčistili, odstránili vizuálny smog či nainštalovali nový orientačný systém.[9]
Od 14. septembra 2018 bola po rekonštrukcii sprístupnená čakáreň, ktorá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu.[10]
Služby
upraviťV decembri 2014 začalo na stanici ako nosiči batožiny pracovať 7 bezdomovcov. Služba bola pre cestujúcich zdarma, pracujúci dostávali minimálnu mzdu. Nosli uniformu a dodržiavali kódex správania.[11] Celkovo pracovalo 14 rôznych nosičov - siedmi z nich si našli a udržali prácu. Služba fungovala do roku 2019, kedy z dôvodu spustenia výťahov jej prevádzkovanie OZ Proti prúdu ukončilo.[12]
Vnútroštátne linky
upraviťNa Hlavnej stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych kategórii (Os, REX, R, Ex, IC). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou. Spájajú Bratislavu s takmer všetkými veľkými slovenskými mestami, ako napr. Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Zvolen či Prievidza.
Jediným dopravcom, ktorý tu prevádzkuje vnútroštátnu dopravu je ZSSK.
Hlavná stanica je i dôležitým prestupným uzlom - vlaky takmer všetkých liniek, ktoré tadiaľto prechádzajú, majú príchod vždy pred párnou celou hodinou (teda napríklad medzi 13:50 a 13:58 prichádza až sedem vlakov) a po tomto čase vlaky zas odchádzajú (medzi 14:04 a 14:18 sedem vlakov odchádza) - cestujúci môžu medzi vlakmi prestúpiť.
Diaľkové linky
upraviťZ bratislavskej hlavnej stanice odchádzajú diaľkové vnútroštátne vlaky na nasledujúce smery:
- Tatran: Expresy čísel 600 - 613 a 621 - 627 premávajú celotýždenne v intervale 2 hodiny (niekedy doplnené na interval 1 hodina) na trase Bratislava - Žilina - Košice.
- Zemplín: pár nočných rýchlikov 614/615 premáva na trase Bratislava - Žilina - Košice - Trebišov - Humenné. Okrem vozňov na sedenie druhej triedy má zapriahnuté i ležadlové a lôžkové vozne.
- Považan: Rýchliky čísel 700 - 731 (nie všetky čísla sú obsadené) premávajú na trase Bratislava - Žilina v časoch vyššieho dopytu cestujúcich. V pracovných dňoch dopĺňajú rýchliky Tatran v úseku Bratislava - Žilina na interval jedna hodina.
- Urpín: Rýchliky čísel 830-863 (nie všetky čísla sú obsadené) premávajú celotýždenne na trase Bratislava - Zvolen - Banská Bystrica v intervale 2 hodiny. Z každého z rýchlikov sa dá vo Zvolene prestúpiť na rýchlik Gemeran do Košíc alebo rýchlik Fatran do Vrútok.
Okrem týchto vlakov ešte existuje niekoľko posilových vlakov, ktoré spravidla odchádzajú v piatok popoludní a prichádzajú v nedeľu večer, teda v časoch kedy stanica zažíva najväčší nápor cestujúcich. Ide o ďalšie regionálne rýchliky Urpín, Považan, či Tatran a pár expresov Šarišan (Bratislava - Žilina - Poprad - Prešov - Vranov nad Topľou - Humenné). ZSSK prevádzkuje aj InterCity vlaky spájajúce Bratislavu s Košicami, ktoré sa od expresov Tatran líšia menším počtom zastávok.
Prímestské linky
upraviťPrímestské linky sú označené ako linky IDS BK podľa smerov, na ktoré idú. Prímestskú dopravu zabezpečujú (a do IDS BK sú zaradené jedine) osobné vlaky a vlaky REX.
Smer Malacky, Kúty; linka po stanicu Kúty
upraviťKaždú hodinu ide z Bratislavy osobný vlak do Kútov. Z dôvodu príprav na rekonštrukčné práce premávajú posilové spoje do Malaciek iba v minimálnom režime.
Celotýždenne v intervale jedna hodina premávajú vlaky Regional Express Bratislava - Marchegg - Wien Hbf., ktoré sú na úseku Bratislava hlavná stanica - Devínska Nová Ves vedené ako linka . Z dôvodu elektrifikácie trate a rekonštrukcie mosta nad Moravou vlaky v súčasnosti (jún 2024) nepremávajú – spojenie s Viedňou je zabezpečené zo stanice Bratislava-Petržalka.[14]
Smer Pezinok, Trnava; linky po stanicu Trnava
upraviťOsobné vlaky do Trnavy premávajú v intervale jednej hodiny, počas prepravných špičiek v intervale pol hodiny, doplnené osobnými vlaky Bratislava-Petržalka - Pezinok.
V dvojhodinových intervaloch premávajú vlaky Regional Express do Trenčína, resp. len do Trnavy. Spolu s rýchlikmi Považan tvoria rýchle spojenie s Trnavou v hodinovom intervale ako linka .
Smer Senec, Galanta, Šaľa, Nové Zámky; linky po stanicu Galanta
upraviťV intervale jedna hodina, resp. polhodina cez špičky premávajú osobné vlaky Bratislava - Galanta. Mimo pracovných dní je každý druhý spoj predĺžený do Nových Zámkov.
V pracovných dňoch premávajú do Nových Zámkov vlaky Regional Express.
Smer Dunajská Streda - Komárno; linky po stanicu Kvetoslavov
upraviťOsobné vlaky na trase Bratislava - Dunajská Streda premávajú v hodinovom intervale. Počas špičiek premávajú v smere prúdu cestujúcich posilové spoje na trase Bratislava - Kvetoslavov, doplňujúce interval na pol hodinu.
Spojenie Bratislavy a Komárna zabezpečujú vlaky Regional Express, ktoré medzi Dunajskou Stredou a Komárnom zastavujú ako osobný vlak a medzi Dunajskou Stredou a stanicou Podunajské Biskupice naopak nikde nezastavujú. Pre cestujúcich z Dunajskej Stredy dopĺňajú interval vlakov do Bratislavy na pol hodinu. Tieto vlaky je možné v rámci mesta Bratislava využiť ako linku .[15]
Medzinárodné linky
upraviťNa Hlavnej stanici zastavuje mnoho priamych medzištátnych denných aj nočných vlakov, ktoré sú zabezpečované ZSSK v spolupráci so zahraničnými dopravcami (napríklad České dráhy a ÖBB), do Prahy jazdí okrem ZSSK aj súkromný dopravca RegioJet.
V roku 2021 sa z Bratislavskej hlavnej stanice možno bez prestupov dostať napríklad do nasledujúcich miest:
- Česko: Praha, Brno, Ostrava, Pardubice, Ústí nad Labem, Břeclav
- Rakúsko: Viedeň, Salzburg, Innsbruck, Linz
- Maďarsko: Budapešť
- Poľsko: Varšava, Krakov, Katovice, Vratislav, Opole, Terespol
- Nemecko: Berlín, Hamburg, Drážďany, Frankfurt nad Odrou
- Švajčiarsko: Zürich
Cez bratislavskú hlavnú stanicu premávajú nasledujúce medzinárodné vlaky:
- Regional Express Bratislava - Marchegg - Wien Hbf: Medzinárodné vlaky, ktoré jazdia ako vlaky regionálnej dopravy v okolí Bratislavy i Viedne premávajú celotýždenne v hodinovom intervale.
- EuroCity Metropolitan: Tieto vlaky premávajú celotýždenne v intervale dve hodiny na trase Budapešť - Bratislava - Brno - Praha.
- EuroNight Metropol: Pár nočných vlakov 476/477 na trase Budapešť - Bratislava - Břeclav. Vezie (mimo pandémie) priame lôžkové i ležadlové vozne do Berlína, Vroclavi, Varšavy či Prahy.
- EuroCity Hungaria: Pár vlakov 172/173 na trase Budapešť - Bratislava - Brno - Praha - Berlín - Hamburg.
- EuroCity Báthory: Pár vlakov 130/131 na trase Budapešť - Bratislava - Břeclav - Ostrava - Katovice - Varšava - Terespol.
- railjet xpress 160/167: Pár vlakov na trase Bratislava - Viedeň - Linz - Innsbruch - Zürich.
- RegioJet Bratislava - Praha: Štyri páry vlakov denne.
V letnej sezóne možno očakávať zavedenie diaľkových vlakov (s ležadlovými a lôžkovými vozňami) z Bratislavy k Jadranskému moru.
Kapacita stanice je približne 200 osobných vlakov denne, čo je považované za situáciu „na hrane“. Do budúcnosti by sa kapacita odstránením 5. nástupišťa mala ešte znížiť. Rozmerovo podobná stanica Brno hlavní nádraží príjme denne „aj dvakrát toľko“.[16]
Dopravné spojenie
upraviťPozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ WWW.INTERWAY.SK, InterWay, a. s. -. Počet cestujúcich v žst Bratislava hlavná stanica | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online. Archivované 2018-09-21 z originálu.
- ↑ Okrídlené koleso Hlavná stanica [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2014. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Rekonštrukcia trakčného vedenia - Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 24.5.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online. Archivované 2012-07-12 z originálu.
- ↑ TKÁČIKOVÁ, Lucia. Hlavná stanica v Bratislave mala byť už hotová, no opäť ju odsunuli [online]. Petit Press, 11.02.2013, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Foto: Na Hlavnej stanici v Bratislave otvorili novú čakáreň, je v historickej časti budovy - Webnoviny.sk. Webnoviny.sk, 2018-09-14. Dostupné online [cit. 2018-11-10].
- ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Hlavnú stanicu v Bratislave idú čiastočne prerobiť [online]. Petit Press, 2017-05-04, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Hlavnú stanicu v Bratislave chce premiér vynoviť do niekoľkých mesiacov. app.tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-10]. Archivované 2018-11-10 z originálu.
- ↑ FOTO: Na Hlavnej stanici už fungujú nové výťahy a podchod | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
- ↑ AZET.SK. Na Hlavnej stanici spravia pred majstrovstvami len kozmetické zmeny [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Nová čakáreň na Hlavnej stanici v Bratislave [online]. Ringier Axel Springer SK, a.s., 14.09.2018, [cit. 2018-09-14]. Dostupné online.
- ↑ SIVÝ, Rudolf. Bezdomovcom dali v Bratislave prácu, na stanici nosia ľuďom kufre [online]. Petit Press, 08.12.2014, [cit. 2014-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Projekt Nosiči batožín 2014 - 2019 [online]. [Cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
- ↑ ZSSK - cestovný poriadok 2020/2021 [online]. [Cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
- ↑ VÝLUKA BRATISLAVA HL.ST. – MARCHEGG (AT) [online]. [Cit. 2024-07-08]. Dostupné online.
- ↑ Knižný cestovný poriadok 2023/2024 [online]. [Cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ GARAI, Tomáš. Kapacita koľají je už teraz na hrane. Hlavná stanica môže prísť o jedno nástupište. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-06-02. Dostupné online [cit. 2021-06-04]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava hlavná stanica