Otvoriť hlavné menu

Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice. Ide o aglomeráciu pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené 1924, 1941, 1957, 1960 a 1976), rozkladajúcu sa na 214 km². Mesto vytvára veľkú metropolitnú oblasť, kde žije až 1,164 milióna obyvateľov na ploche 3896 km². Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu.

Ostrava
štatutárne mesto
Logo města Ostravy.svg
Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg
Pohľad na mesto
Flag of Ostrava.svg
Ostrava CoA CZ.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1) Ostrava-město (CZ0806)
Historická krajina Morava, Sliezsko
Rieky Odra, Lučina, Opava, Ostravice
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 49°50′30″S 18°17′30″V / 49,84167°S 18,29167°V / 49.84167; 18.29167
Najvyšší bod
 - výška 334 m n. m.
Najnižší bod hladina Odry
 - výška 208 m n. m.
Rozloha 214,23 km² (21 423 ha)
Obyvateľstvo 295 653 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 380,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1229
Primátor Tomáš Macura (ANO 2011)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 702 00
Miestne časti 37
Zákl. síd. jednotky 265
Katastrálne územie 39
LAU 2 (obec) CZ0806 554821
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Ostravy
Prokešovo náměstí 8
729 30  Ostrava
E-mailová adresa info@ostrava.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Krásné PolePlesnáPustkovecPorubaMartinovTřeboviceHošťálkoviceLhotkaPetřkoviceSlezská OstravaMichálkoviceRadvanice a BartoviceMoravská Ostrava a PřívozMariánské Hory a HulvákyNová VesVítkoviceSvinovPolanka nad OdrouProskoviceOstrava-JihHrabováNová BěláStará BěláPoloha obvodu Ostrava v rámci Ostravy (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Obvody mesta Ostrava
Wikimedia Commons: Ostrava
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.ostrava.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

Dejiny[2]Upraviť

Pôvodne malá osada vznikla nad riekou Ostrá (dnes Ostravice), ktorá jej dala meno a dodnes ju delí na dve základné časti, Moravskú a Sliezsku Ostravu. Poloha na zemskej hranici v mieste, kadiaľ prechádzala Jantárová cesta,[3][4] viedla v stredoveku k rozvoju mesta; po tridsaťročnej vojne však význam Ostravy poklesol. V roku 1763 bolo v sliezskej časti Ostravy objavené bohaté ložisko kvalitného čierneho uhlia, čo predznamenalo výraznú premenu mesta. V roku 1828 založil majiteľ panstva, olomoucký arcibiskup Rudolf Jan, tzv. Rudolfové huty. Neskôr tieto huty prešli do majetku rodiny Rothschildovcov a získali názov Vítkovice. Stali sa jadrom rozsiahleho priemyselného rozmachu mesta, ktorého odrazom bola aj (v druhej pol 20. storočia) prezývka mesta: oceľové srdce republiky.

Po rozsiahlom útlme hutníckeho a chemického priemyslu v kombinácii so zatváraním baní (na území mesta sa od 30. júna 1994 neťaží) a rozsiahlymi investíciami do nápravy škôd na životnom prostredí sa Ostrava výrazne prečistila. Rozvíja sa najmä strojárska výroba. Ostrava sa stáva východiskovým bodom pre turistické regióny Jeseníkov a Beskydy. Vedľa stovky hektárov rekultivovaných plôch má mesto celý rad pôvodných prírodných lokalít, z ktorých je celá rada udržiavaných ako chránené územie. Jedná sa napríklad o oblasti Polanský les a Polanská niva, ktoré sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Poodří. K prírodným raritám na území mesta patria tiež bludné balvany zo švédskej žuly (pôvodom zo Škandinávie) a unikátom je halda Ema.

Významné historické udalostiUpraviť

 
Ostrava v roku 1728, vtedy Moravská Ostrava.

Turistické atrakcieUpraviť

Ostrava nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, Hornické muzeum, kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky, ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Ďalšou atrakciou je Stodolní ulice. Je to ulica a komplex okolitých uličiek s vysokou koncentráciou barov, klubov a iných podnikov, ktoré umožňujú nočný život v meste a po celý rok lákajú tisíce turistov. V súčasnosti sa tam nachádza okolo 60 podnikov a nočných barov. Každoročne sa v meste usporadúva niekoľko veľkých akcií, z ktorých najznámejší je letný hudobný festival Colours of Ostrava. Vyhliadková veža na mestskej radnici vo výške 85 metrov ponúka návštevníkom panoramatický pohľad na celé mesto a okolité hory.

KultúraUpraviť

V Ostrave sú 4 divadlá.

  • Národní divadlo moravskoslezské (má dve budovy Divadlo Antonína Dvořáka a Divadlo Jiřího Myrona)
  • Divadlo Petra Bezruče
  • Komorní scéna Aréna
  • Divadlo loutek

Priemysel a baníctvoUpraviť

V meste je jeden z najväčších českých priemyselných koncernov Vítkovické železiarne. Sústreďuje sa tu metalurgia a strojná výroba. Podnik bol založený v roku 1828 a v súčasnosti prebieha jeho veľká transformácia. Najstaršia časť koncernu, Dolní oblast, bola zatvorená. Nová huť, ktorá bola založená v roku 1951 a teraz patrí medzinárodnému koncernu ArcelorMittal, je ďalším dôležitým metalurgickým komplexom. Napriek tomu, že to väčšina ľudí nevie, Ostrava už nie je banské mesto. Všetky bane boli zatvorené krátko po Nežnej revolúcii.

DopravaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Ostrave

Železnica prišla do Ostravy v roku 1847. Bola to rakúska severná železnica cisára Ferdinanda, vedúca z Viedne cez Břeclav a Přerov do Krakova. V roku 1855 bola postavená trať do Opavy. Dnes existujú trate aj smerom na Frýdek-MístekValašské Meziříčí a HavířovČeský Těšín.

Medzinárodné letisko Leoša Janáčka v Mošnove je vzdialené asi 20 km od mesta. Väčšina turistov však prichádza do mesta vlakom[chýba zdroj] z Prahy, čo trvá asi 3 a pol hodiny, z Brna asi 2 a pol hodiny, alebo z Olomouca, 75 minút. Pomerne blízko sa nachádzajú aj mestá Viedeň, Bratislava, Krakov a Varšava.

Cez Ostravu vedie diaľnica D1 z Prahy k poľskej hranici. Úsek, vedúci mestom, bol otvorený v roku 2007.

Cestovanie po samotnom meste je veľmi jednoduché vďaka rozvinutej mestskej hromadnej doprave, ktorá disponuje autobusmi, trolejbusmi aj električkami.

ŠportUpraviť

Členenie mestaUpraviť

Ostrava je rozdelená na 23 obvodov. Niektoré obvody zahŕňajú aj viac katastrálnych území.

Vlajka Mestský obvod Časti Katastrálne územia
  Hošťálkovice   Hošťálkovice
  Hrabová   Hrabová
  Krásné Pole   Krásné Pole
  Lhotka   Lhotka u Ostravy
  Mariánské Hory a Hulváky Hulváky, Mariánské Hory Mariánské Hory, Zábřeh-Hulváky
  Martinov   Martinov ve Slezsku
  Michálkovice   Michálkovice
  Moravská Ostrava a Přívoz Moravská Ostrava, Přívoz Moravská Ostrava, Přívoz
  Nová Bělá   Nová Bělá
  Nová Ves   Nová Ves u Ostravy
  Ostrava-Jih Bělský Les, Dubina, Hrabůvka, Výškovice, Zábřeh Dubina u Ostravy, Hrabůvka, Výškovice u Ostravy, Zábřeh nad Odrou
  Petřkovice   Petřkovice u Ostravy
  Plesná   Nová Plesná, Stará Plesná
  Polanka nad Odrou   Polanka nad Odrou
  Poruba   Poruba, Poruba-sever
  Proskovice   Proskovice
  Pustkovec   Pustkovec
  Radvanice a Bartovice Bartovice, Radvanice Bartovice, Radvanice
  Slezská Ostrava Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice nad Ostravicí, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava
  Stará Bělá   Stará Bělá
  Svinov   Svinov
  Třebovice   Třebovice ve Slezsku
  Vítkovice   Vítkovice, Zábřeh-VŽ

Osobnosti mestaUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

FotogalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrava

Externé odkazyUpraviť