Otvoriť hlavné menu

Odra (nem. Oder, poľ. Odra) je rieka v Strednej Európe. Pramení v Česku a tečie cez západné Poľsko, kde na 187 km vytvára hranicu medzi Poľskom a Nemeckom.

Odra
nem. Oder, poľ. Odra
rieka
Krosno prawobrzezne.jpg
Štáty Česko Česko,  Poľsko Poľsko,  Nemecko Nemecko
Prameň
 - poloha Fidlův kopec, Oderské vrchy
 - výška 634 m
 - súradnice 49°36′48″S 17°31′15″V / 49,61333°S 17,52083°V / 49.61333; 17.52083
Ústie
 - poloha Štetínsky záliv, Baltské more
 - výška m
 - súradnice 53°36′6″S 14°35′23″V / 53,60167°S 14,58972°V / 53.60167; 14.58972
Dĺžka 854 km
Povodie 118 861 km² (11 886 100 ha)
Prietok
 - priemerný 574 /s
Povodie rieky Odry
Povodie rieky Odry
Wikimedia Commons: Oder River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Odra je 854 km dlhá rieka, z toho 112 km je v Česku a 742 km v Poľsku (vrátane 187 km úseku, tvoriaceho hranicu s Nemeckom). Je druhou najdlhšou riekou v Poľsku. Odvádza vodu zo 118 861 km², z toho 106 056 v Poľsku (89%), 7217 v Česku (6%) a 5587 v Nemecku (5%). Pred reguláciou toku bola rieka dlhá vyše 1000 km.

Obsah

Priebeh tokuUpraviť

 
Odra medzi Kienitz a Zollbrücke v Nemecku.

Pramení pod Fidlovým kopcom v Oderských vrchoch na Morave (Olomoucký kraj). V Česku preteká českou časťou Sliezska (Moravsko-sliezsky kraj), v Poľsku Sliezskym, Opolským, Dolnosliezskym, Lubuským a Západopomoranským vojvodstvom a v Nemecku Brandenburskom a Meklenbursko-Predpomoranskom.

Po tom, čo opustí hory, preteká prevažne v širokej terasovitej doline, ktorá sa rozširuje z 2 až 3 km na 10 až 20 km. Táto dolina vznikla vďaka odtoku vody z ľadovcov po poslednej dobe ľadovej. Pod ústím Lužickej Nisy dosahuje šírku 200 m. Je mohutným tokom, ktorého brehy sú chránené protipovodňovými valmi.

Vo vzdialenosti 84 km od ústia sa rieka delí na dve ramená. Väčšia vetva ústí do Štetínskej delty, pričom do 19. storočia platilo, že Štetínska delta je ohraničená na severe ostrovmi Uznojem a Wolin a tromi ramenami medzi ostrovmi a pevninou (Dziwna, Svina a Peene) sa Odra vlieva do Baltského mora. S nástupom modernej vedy a univerzálnej klasifikácie sa Štetínsky záliv už nepovažuje za súčasť rieky Odry, ale za súčasť Baltského mora a Dziwna, Svina a Peene sú klasifikované ako morské prielivy. Súčasne za ústie rieky Odry sa považuje miesto, kde sa Odra vlieva do najjužnejšej časti Štetínskeho zálivu, tzv. Odranskej roztoky (Roztoka Odrzańska) pri meste Police.

MestáUpraviť

Najväčším mestom na Odre je Vroclav.

Významné prítokyUpraviť

Celkovo najväčším prítokom Odry je rieka Warta, ktorá priteká sprava pri meste Kostrzyn nad Odrą. V mieste sútoku je dlhšia, ako samotná Odra.

 
Sútok Odry s Opavou
 
Olše ústiace do Odry
 
Sútok Odry s Lužickou Nisou

Vodný režimUpraviť

Najvyšších prietokov dosahuje Odra na jar, predovšetkým v marci a v apríli. V lete jej hladina klesá, ale pokles je striedaný občasnými vzostupmi v dôsledku výdatnejších dažďov. V zime prietok rieky začína súvisle stúpať. V silných zimách rieka zamŕza.

Priemerný prietok Odry zhruba 30 km pod sútokom s Wartou činí 547 m³/s.[1] Vzostupy hladiny na hornom toku predstavujú 6 až 7 m, na strednom 4 až 5 m. K veľkým povodniam na Odre podľa kroník mesta Vroclav došlo v rokoch 1348, 1464, 1564 a v roku 1903. Doteraz najväčšia povodeň nastala v júli 1997, kedy pretekalo cez Vratislav 3600 m³/s.

Priemerné mesačné prietoky Odry (m³/s) v stanici Gozdowice:[1] (obdobie 1900-1994)

 

Vodný režim Odry na území ČeskaUpraviť

Priemerný dlhodobý prietok Odry v mieste, kde opúšťa územie Česka činí 49 m³/s, pod sútokom s riekou Olše je priemerný prietok takmer 63 m³/s.[2] Väčšina tokov v tejto časti povodia, okrem horskej časti povodia rieky Olše, patrí do horskej-snehovej oblasti. Maxím dosahujú od marca do mája, minimálne prietoky majú v zimných mesiacoch.

Hlásne profily na území Česka:[3]

Miesto Riečny km Plocha povodia Priemerný prietok (Qa) Storočná voda (Q100)
Odry 81,98 411,36 km² 3,6 m³/s 199 m³/s
Svinov 19,12 1613,73 km² 12,6 m³/s 571 m³/s
Bohumín 3,32 4663,77 km² 41,6 m³/s 1810 m³/s

VyužitieUpraviť

Západné rameno delty je využívané pre vodnú dopravu, ktorá je možná až k ústiu Opavy a pre veľké lode k mestu Koźle. Je regulovaná haťami a prostredníctvom plavebných kanálov je spojená s riekami Havola, Spréva, Visla a Kłodnica.

HistóriaUpraviť

 
Zvyšky mosta zničeného v roku 1945 na poľskej strane pri Eisenhüttenstadte

V povodí Odry (pri rieke Warta) má svoje historické jadro poľský štát. Pri osade Cedynia v Lubuskej oblasti na pravom brehu rieky Odry, došlo v roku 972 k zastaveniu prvej nemeckej invázie do Poľska. Za 2. svetovej vojny predstavovala dôležitú a silnú obrannú líniu nemeckej armády. Sovietska armáda v priebehu Visliansko-oderskej operácie v roku 1945 obsadila 1. ukrajinským frontom horný tok rieky. Zároveň 1. bieloruský front obsadil niekoľko predmostí na západnom brehu (napr. Kostrzyn nad Odrą). To umožnilo začatie Berlínskej operácie.

ZaujímavostiUpraviť

Po rieke Odre sa volá aj pár medzinárodných vlakov kategórie expres spoločností České dráhy a ZSSK, jazdiacich v trase: (PrahaOlomouc –) BohumínŽilinaBanská Bystrica a späť.

ReferencieUpraviť

  1. a b Odra - Gozdowice [online]. grdc.sr.unh.edu, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online.
  2. A.1. Všeobecné charakteristiky oblasti povodí [online]. pod.cz, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online.
  3. All: Tomáš Herza, e-mail: herza(at)hv.cz, Zdeněk Sedmidubský, e-mail: sedmidubsky(at)hv.cz. ČHMÚ HPPS - Aktuální informace hydrologické předpovědní služby [online]. hydro.chmi.cz, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • ŠEFČÍK, Ondřej: Odra a Opava (ze slezské hydronymie), in: HANZAL, Jiří - ŠEFČÍK, Ondřej, Sršatý Prajz. Erich Šefčík (1945–2004). Praha 2004, s. 217-223

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odra

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odra na českej Wikipédii.