Olomouc

štatutárne mesto v Česku

Olomouc (hanácky Holomóc alebo Olomóc, nem. Olmütz, poľ. Ołomuniec, maď. Alamóc, lat. Olomucium) je štatutárne mesto v Česku rozkladajúce sa na strednej Morave, hlavné mesto Olomouckého kraja a univerzitné mesto. Je metropolou Hanej a historickou metropolou celej Moravy. V meste žilo 1. januára 2019 podľa ČŠÚ 100 523 obyvateľov,[2] Olomouc je tak šiestym najľudnatejším mestom v krajine. V širšej aglomerácii mesta žije zhruba 450 tisíc ľudí.[3]

Olomouc
štatutárne mesto
Radnica s orlojom
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1) Olomouc (CZ0712)
Historická krajina Morava
Rieka Morava
Nadmorská výška 218 m n. m.
Súradnice 49°35′38″S 17°15′03″V / 49,593889°S 17,250833°V / 49.593889; 17.250833
Rozloha 103,36 km² (10 336 ha)
Obyvateľstvo 99 489 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 962,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1078
Primátor Miroslav Žbánek (ANO)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 779 00
Miestne časti 26
Zákl. síd. jednotky 82
Katastrálne územie 26
LAU 2 (obec) CZ0712 500496
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Olomouce
Horní náměstí 1
771 27 Olomouc
E-mailová adresa infocentrum@olomouc.eu
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Katastrálna mapa mesta
Katastrálna mapa mesta
Wikimedia Commons: Olomouc
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.olomouc.eu
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

Olomouc bol po Prahe a Vroclave v stredoveku tretím najväčším mestom krajín Koruny Českej a súťažil s Brnom o status centra Moravy. To sa však zmenilo potom čo mesto okupovala armáda Švédskeho impéria v rokoch 16421650. V polovici 18. storočia sa mesto premenilo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení pevnosti v roku 1884, počas Prvej československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte.

V meste sídli Vrchný súd v Olomouci spolu s vrchným štátnym zastupiteľstvom, významné právne inštitúcie.

Význam Olomouca ako centra vzdelanosti zvýrazňuje existencia Univerzity Palackého v Olomouci s ôsmimi fakultami, ktorá je najstaršou univerzitou na Morave a druhou najstaršou na území Česka. Ďalej v meste pôsobí Vedecká knižnica a Slovanské gymnázium, najstaršia nepretržite fungujúca stredná škola na Morave s vyučovacím jazykom českým.

Olomouc je dnes nielen sídlom olomouckého arcibiskupstva a metropolitu rímskokatolíckej Moravskej cirkevnej provincie, ale aj centrom Pravoslávnej cirkvi na Morave[4] a olomouckej diecézy Cirkvi československej husitskej.[5]

Pre svoju príjemnú atmosféru a historické pamiatky je Olomouc vyhľadávaným miestom konania festivalov a konferencií. Viac než 40-ročnú históriu má festival Academia film Olomouc a ľudia radi navštevujú aj festival Divadelná Flora. V meste sa každoročne koná aj medzinárodná výstava záhradníctva Flora Olomouc s každoročnou návštevnosťou okolo 80 000 návštevníkov. Obľúbený je tiež Jesenný festival duchovnej hudby, či Medzinárodný organový festival. Svojich fanúšikov si našli aj mladšie akcie, ako napríklad májový Beerfest, Majáles Univerzity Palackého i augustový Flamenco festival.

Západná časť historického jadra z vtáčej perspektívy

Mesto je známe svojimi pamiatkami, niektoré z nich, napríklad 32,2[6] metrov vysoký Stĺp Najsvätejšej Trojice, sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Historické jadro mesta je vyhlásené mestskou pamiatkovou rezerváciou, po pražskej druhou najvýznamnejšou v Česku.

Charakteristika upraviť

Geografia upraviť

Olomouc sa rozkladá v Hornomoravskom úvale na rieke Morave, pri jej sútoku s riekou Bystřice zľava vo východnej časti mesta a s Mlynským potokom sprava v južnej časti mesta. Je obklopený úrodnou krajinou Hanej. Je to prvé zemské mesto na Morave. V meste, ktoré má rovinatý charakter a rozlohu 10 336 ha žije 100 523 obyvateľov (2019). Stred mesta leží v nadmorskej výške 219 m n. m. a súradniciach 49°45´ severnej šírky a 17°15´ východnej dĺžky, jeho južná časť sa veľmi pozvoľne znižuje do nadmorskej výšky 208 m n. m., naopak severovýchodná časť mesta stúpa až do výšky 420 m n. m.

Podnebie upraviť

Priemerný ročný úhrn zrážok na území Olomouca sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1 100 mm. Priemerné teploty v januári dosahujú hodnôt od −1 °C do −4 °C, no teplota občas spadne aj na −15 °C. V júli je priemerná teplota 19 °C, no výnimkou nie sú ani horúce letné dni, keď teplota dosiahne aj na hodnotu 35 °C.

Názov upraviť

Pôvod mena Olomouc je etymologicky sporný a obvykle sa slovo rozdeľuje na Olo-mouc. Prvá časť by mohla vychádzať z hypotetického praslovanského slova *ol, t. j. pivo, druhá časť -mouc má zjavne súvislosť so staročeským slovesom mútiť.

Názov mesta je prvýkrát doložený v Kosmovej kronike českej v roku 1055. Nárečový tvar s počiatočným h- (v latinskej forme Holomucensis) je prvýkrát doložený v roku 1208.

V spisovnom českom jazyku má Olomouc ženský rod (tá Olomouc), v slovenčine, v moravčine a v minulosti i v češtine to bol/je rod mužský. V hanáčtine sa mesto nazýva (ten) Olomóc alebo Holomóc.

Symboly upraviť

Erb upraviť

 
Znak Olomouca používaný medzi rokmi 1758 – 1918

Mesto používalo už od 13. storočia vo svojom znaku a na pečatiach moravské šachované orlice. Rozdielom bol len jej červený jazyk na rozdiel od moravskej, ktorá ho má zlatý. Po roku 1558 sa v rohoch začínajú objavovať majuskulné písmená SPQO, ktoré znamenajú „Senatus PopulusQue Olomucensis“ (Senát a ľud olomoucký). Má to byť odkaz na skratku Rímskej ríše SPQR. Tieto písmená sa v erbe používajú aj dnes.

V roku 1758 znak polepšila cisárovná Mária Terézia, ktorá na prsia orlice pridala babenberský štítok, ktorý bol na pamiatku neúspešného obliehania mesta Prusmi ovinutý zlatou reťazou a na ktorom bol uvedený nápis FMT. Táto skratka odkazuje na inicály cisárov Františka I. a Márie Terézie.

Po roku 1918 boli tieto iniciály odstránené a na žiadosť mesta došlo v roku 1934 k úplnému návratu k jednoduchej šachovanej orlici na modrom podklade. Roku 1993 sa do erbu vrátili písmená SPQO. Autorom poslednej úpravy erbu je olomoucký rodák, heraldik a veľký znalec tejto problematiky Jiří Louda.

Vlajka upraviť

Vlajku štatutárneho mesta Olomouca tvorí modrá vlajka s pomerom strán 2:3. Uprostred je umiestnená šachovaná orlica s červeným jazykom. V rohoch sú zlaté písmená SPQO.

upraviť

 
Logo Olomouca

V roku 2008 dostalo mesto nové logo. Základným prvkom logotypu je motív šachovnice vychádzajúci z moravskej orlice, respektíve heraldického znaku mesta. Zoň čerpá aj červenobiela farebnosť. Autorom loga mesta je grafik Jan Kolář.

Členenie mesta upraviť

 
Katastrálna mapa Olomouca
 
Komisie mestských častí Olomouca

Olomouc sa delí na 26 častí (katastrálnych území), ktoré v podstate zodpovedajú pôvodným historickým obciam, ktoré sa rozkladali na dnešnom území mesta, aj keď sa hranice dnešných častí mesta trochu líšia od pôvodných hraníc. V minulosti boli mestskými časťami aj dnes už samostatné obce:

Od 23. januára 2007 je stanovených 27 komisií mestských častí. Komisie mestských častí nie sú komisiami správnych celkov v pravom slova zmysle, ale sú poradnými orgánmi rady mesta Olomouca. Ich pôsobnosť taktiež celkom nezodpovedá územiam mestských častí. Podrobnosti sú uvedené v štatúte štatutárneho mesta Olomouc.

miestna časť katastrálne územie komisia mestskej časti obyvateľstvo[pozn 1]
Bělidla Bělidla Staré Hodolany a Bělidla 779
Černovír Černovír Černovír a Klášterní Hradisko 943
Droždín Droždín Droždín (web) 1 184
Hejčín Hejčín Hejčín 2 570
Hodolany Hodolany Nové Hodolany

Staré Hodolany a Bělidla

8 634
Holice Holice u Olomouce Holice (web) 3 923
Chomoutov Chomoutov Chomoutov (web) 1 007
Chválkovice Chválkovice Chválkovice 2 318
Klášterní Hradisko Klášterní Hradisko Černovír a Klášterní Hradisko 1 817
Lazce Lazce Lazce 5 983
Lošov Lošov Lošov 676
Nedvězí Nedvězí u Olomouce Nedvězí 425
Nemilany Nemilany Nemilany 993
Neředín Neředín Neředín 9 628
Nová Ulice Nová Ulice Nová Ulice

Tabulový Vrch

19 153
Nové Sady Nové Sady u Olomouce Nové Sady 13 747
Nový Svět Nový Svět u Olomouce Nový Svět 992
Olomouc Olomouc-město Olomouc – střed

Olomouc – západ

11 625
Pavlovičky Pavlovičky Pavlovičky 490
Povel Povel Povel 8 676
Radíkov Radíkov u Olomouce Radíkov 313
Řepčín Řepčín Řepčín 1 241
Slavonín Slavonín Slavonín 2 265
Svatý Kopeček Svatý Kopeček Svatý Kopeček 792
Topolany Topolany u Olomouce Topolany 357
Týneček Týneček Týneček 472

Dejiny upraviť

 
Olomouc v roku 1593

Významné historické udalosti Olomouca:

  • Mladý paleolit (40 000 – 10 000 pred Kr.) – z tohto obdobia pochádzajú nálezy kamenných nástrojov na území mesta
  • Neolit – 6 000 pred Kr. – súvislé osídlenie, nálezy kultúry s lineárnou keramikou
  • 1. storočie obdobie markomanských vojen (166 – 180)- objavené zvyšky rímskeho tábora v lokalite Olomouc – Neředín, najsevernejšie doložený pobyt Rimanov na území strednej Európy severne od Dunaja
  • 10. storočie – vznik sídliska (trhovej osady) pri hrade (Dómské návrší) s podhradím (Petrské návrší/Předhradí)
  • 1019 – Morava pripojená k přemyslovským Čechám, hlavným mocenským centrom sa stáva Olomouc
  • 1021 – Břetislav uniesol z kláštora v Svinibrode dcéru bavorského veľmoža Jitku a žil s ňou na olomouckom hrade
  • 1063 – v Olomouci bolo zriadené biskupstvo
  • okolo 1070 – založenie nového kamenného olomouckého hradu
  • 1201 – vymiera olomoucká vetva Přemyslovcov, Moravu od tej doby spravuje markgróf
  • 1239-48 – lokácia kráľovského mesta (Dolní a Horní nám.)
  • 1306 – zavraždenie kráľa Václava III. (vymretie kráľovskej vetvy Přemyslovcov)
  • 1314 – kráľ Ján Luxemburský vymenoval privilégiom Olomouc za prvé mesto na Morave
  • 1422 – kráľ Žigmund Luxemburský povolil mestu raziť vlastné mince
  • 1566 – príchod jezuitov kvôli rekatolizácii, zakladanie škôl a gymnázia
  • 1573 – založená prvá univerzita na Morave
  • 1645 – 1650 okupácia mesta švédskou armádou pod vedením L. Torstensona (Tridsaťročná vojna)
  • 1716 – 1754 – vybudovaný stĺp Najsvätejšej Trojice
  • 1741/42 – okupácia mesta pruskou armádou
  • 1746 – založená "Societas eruditorum incognitorum in terris Austriacis", prvá učená spoločnosť na území ovládanom rakúskymi Habsburgovcami. Časopis spoločnosti Monatliche Auszüge bol prvým vedeckým časopisom na území Habsburskej monarchie.
  • 1758 – Olomouc sa ubránil druhému pruskému obliehaniu, kráľovná Mária Terézia povýšila 16 mešťanov do šľachtického stavu, vyplatila mestu odškodné, vylepšila mestský erb a udelila Olomoucu právo používať titul Kráľovské hlavné mesto Olomouc.
  • 1767 – počas svojho pobytu tu W. A. Mozart skomponoval svoju 6. symfóniu F -dur
  • 1777 – olomoucké biskupstvo bolo povýšené na arcibiskupstvo
  • 1841 – prišiel do Olomouca prvý vlak (Severná železnica cisára Ferdinanda z Viedne)
  • 1905 – Eduard Konrád Zirm, primár očného oddelenia olomouckej nemocnice, vykonal prvú úspešnú transplantáciu na svete
  • 1919 – pripojením okolitých obcí vzniká Veľký Olomouc
  • 1939 – 1945 – okupácia mesta nemeckou armádou, pripojenie k protektorátu Čechy a Morava
  • 1946 – obnovenie univerzity pod názvom Univerzita Palackého, v súčasnosti má 8 fakúlt
  • 1974 – 1980 pripojením 15 okolitých obcí vzrástla rozloha mesta na trojnásobok
  • 1990 – obnovenie pomníku T. G. Masaryka na Masarykovej ulici ako symbola návratu k demokracii
  • 1995 – mesto navštívil pápež Ján Pavol II.
  • 1997 – mesto zasiahla katastrofálna povodeň, najničivejšia v jeho histórii
  • 2000 – stĺp Najsvätejšej Trojice bol vyhlásený za pamiatku svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
  • 2001 – v lokalite Horní lán v Slavoníne bolo objavených 2700 objektov a 12 hrobov: sídlisko a pohrebisko z neolitu, z doby bronzovej a z raného stredoveku
  • 2. apríla 2006 – povodeň, pri ktorej došlo k pretrhnutiu hrádze pri Horke nad Moravou a následné zatopenie niekoľkých mestských častí
  • 2017 – celoštátné stretnutie katolickej mládeže a rodín CSM Olomouc (15. až 20. 8. 2017)

Obyvateľstvo upraviť

Počet obyvateľov upraviť

V roku 1237 mesto Olomouc aj s predmestiami obývalo 16 300 obyvateľov. V roku 1622 zomrelo na mor 14 000 ľudí (neuvádza sa, či len v Olomouci), ale ešte pred švédskou okupáciou tu žilo asi 30 000 obyvateľov, išlo teda o najväčšie mesto na Morave. Po odchode Švédov v roku 1650 ostalo v Olomouci len 1 675 obyvateľov. Medzi rokmi 17131715 mesto postihla ďalšia epidémia moru, ktorú prežilo 1 500 Olomoučanov.

V roku 1900 tu žilo 21 933 obyvateľov, z toho asi 15 000 Nemcov a asi 6 000 Čechov a Moravanov. Roku 1910 počet obyvateľov mierne stúpol na 22 245 obyvateľov. Po vytvorení Veľkého Olomouca malo mesto k roku 1920 už 57 206 obyvateľov, z toho takmer 40 tisíc Čechov a Moravanov. Pri sčítaní ľudu v roku 1930 tu v 4 484 domoch napočítali 66 440 obyvateľov; 47 861 z nich sa hlásilo k československej národnosti a 15 017 k nemeckej. Žilo tu 47 771 rímskokatolíkov, 9 192 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 2 603 evanjelikov a 2 198 židov.

Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2011 žilo v Olomouci 101 003 obyvateľov. Z toho 47 560 mužov a 53 443 žien. Najviac Olomoučanov sa hlásilo k českej národnosti, bolo ich 62 593. Druhá najpočetnejšia národnosť bola moravská, k nej sa hlásilo 9 788 obyvateľov mesta. V Olomouci v tom roku žilo aj 1 423 Slovákov a 22 902 ľudí svoju národnosť neuviedlo. Až 40 779 obyvateľov neuviedlo svoje náboženské presvedčenie, z tých, ktorí ho uviedli bolo najviac neveriacich – až 36 821 ľudí. Najpočetnejšou náboženskou skupinou ľudí boli rímski katolíci, tých bolo 11 295. 8 369 ľudí bolo veriacich, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti. Ďalej žilo v Olomouci 700 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 473 príslušníkov Českobratskej cirkvi evanjelickej, 247 pravoslávnych veriacich a 86 jehovistov.[7]

Vývoj počtu obyvateľov Olomouca podľa sčítaní ľudu
1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011
15 229 20 176 19 761 21 707 22 245 57 206 66 440 63 878 70 071 79 416 102 112 105 537 102 607 101 003

Veľkomestom sa Olomouc stal ku koncu roku 1978. Najväčšieho počtu obyvateľov mesto dosiahlo ku koncu roku 1990. Potom sa začal počet Olomoučanov znižovať. Pokles pod hranicou 100 000 bol Českým štatistickým úradom zistený prvýkrát v roku 2011. Roku 2016 sa však Olomouc prekonávajúc hranicu 100 tisíc obyvateľov vrátil späť medzi veľkomestá. Okrem toho ešte do mesta denne dochádza za prácou približne 30 000 ľudí.

Aglomerácia mesta Olomouca bola v roku 2015 vymedzená pomerne široko, okrem okolitých obcí a najbližších miest Prostějov, Přerov, Lipník nad Bečvou, Šternberk a Litovel (jadro polycentrickej aglomerácie s zhruba 360 tisíc obyvateľmi) aj vzdialenejšie mestá ako Hranice, Uničov či Mohelnice. Takto stanovenú aglomeráciu obýva zhruba 450 000 obyvateľov, čo číní 71% obyvateľov celého Olomouckého kraja.

K 1. januáru 2019 žilo v Olomouci 100 523 obyvateľov, z toho 52 891 žien a 47 632 mužov.[2] Priemerný vek obyvateľstva bol 42,5 roka, u žien 44,2 a u mužov 40,7.[2]

Štruktúra populácie upraviť

Inštitúcie a správne územie upraviť

Štátna správa upraviť

Štatutárne mesto Olomouc je krajským mestom a zároveň obcou s rozšírenou pôsobnosťou a povereným obecným úradom. Okres Olomouc sa skladá z 95 obcí, Obvod s rozšírenou pôsobnosťou Olomouc z 45 obcí. Olomoucký kraj spravuje krajský úrad a jeho odbory (dopravy, zdravotníctva, školstva, sociálny, dotačný atď.), správu vlastného mesta má na starosti Magistrát štatutárneho mesta Olomouca.

Z celoštátnych inštitúcií je Olomouc oficiálnym sídlom Českej lekárskej komory alebo Českej agrárnej komory. Ďalej tu sídli napríklad územné odborné pracovisko Národného pamiatkového ústavu, pracovisko Ochrany prírody a krajiny ČR, Hasičský záchranný zbor Českej republiky Olomouckého kraja či Krajská hygienická stanica Olomouc.

Cirkev upraviť

 
Horné námestie s radnicou a stĺpom Najsvätejšej Trojice

Mesto je významným cirkevným centrom čo potvrdzuje Arcibiskupstvo olomoucké, ktoré bolo povýšené v roku 1777 z pôvodného biskupstva založeného ešte v roku 1063. Po vzniku Česko-Slovenska bolo zriadené aj biskupstvo Cirkvi československej husitskej. Mesto je zároveň centrom Olomoucko-brnianskej pravoslávnej eparchie.

Armáda upraviť

Olomouc je tradičným vojenským centrom, v polovici 18. storočia sa mesto prebudovalo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení olomouckej pevnosti v roku 1884, počas 1. Československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte. Sídlilo tu aj veliteľstvo pozemného vojska.

Dnes je mesto sídlom Vojenskej polície Olomouc, jedného z dvoch územných veliteľstiev vojenskej polície v Česku, druhé je v Tábore.

 
Vrchný súd v Olomouci

Justícia upraviť

Z justičných inštitúcií je mesto sídlom významného Vrchného súdu v Olomouci spolu s Vrchným štátnym zastupiteľstvom v Olomouci. Tieto dve právne inštitúcie majú pôsobnosť prakticky na celom území Moravy a Sliezka. Sídli tu tiež Okresný súd v Olomouci spolu s príslušným štátnym zastupiteľstvom. Zaujímavosťou je, že aj napriek existencii Olomouckého kraja nie je v Olomouci samostatný krajský súd, pôsobí tu len pobočka Krajského súdu v Ostrave spolu s ostravským Krajským štátnym zastupiteľstvom.

Pri Okresnom súde stojí väzobná väznica.

Zdravotníctvo upraviť

 
Zdravotnícka záhranná služba Olomouckého kraja

V Olomouci bolo k roku 2002 spolu 1 084 lekárov, počet obyvateľov na jedného lekára tak činil 96 a počet lôžok na 1 000 obyvateľov bol 19. Pôsobia tu 3 nemocnice, 147 ordinácií praktického lekára a ďalších 197 odborných ordinácií a pracovísk, ďalej 21 lekární a 11 ostatných zdravotníckych zariadení.

Najvýznamnejšou inštitúciou je Fakultná nemocnica Olomouc, ktorá sídli na adrese: I. P. Pavlova 185/6, 779 00 Olomouc. Okrem nej v meste pôsobí i Vojenská nemocnica Olomouc sídliaca na adrese: Sušilovo náměstí 5, 779 00 Olomouc, teda v bývalom kláštore Hradisko.

Školstvo upraviť

 
Informačné centrum Univerzity Palackého známe ako Zbrojnice; pôvodne tereziánská delostrelecká zbrojnica postavená pri modernizácii opevnenia po vojnách o rakouské dedičstvo na mieste bývalej Stavovskej akadémie
 
Internát Univerzity Palackého v miestnej časti Neředín, pred Nežnou revolúciou tam boli kasárne okupačných sovietskych vojsk
 
Slovanské gymnázium, najstaršia stredná škola na území Moravy s vyučovacím jazykom českým
 
Gymnázium Olomouc-Hejčín, najväčšie gymnázium v Česku

Vysoké školy upraviť

Štátne vysoké školy upraviť

Súkromné vysoké školy upraviť

Vyššie odborné školy upraviť

Konzervatóriá upraviť

Stredné školy upraviť

Gymnáziá upraviť

  • Cirkevné gymnázium Nemeckého rádu
  • Gymnázium Čajkovského
  • Gymnázium Olomouc-Hejčín
  • Slovanské gymnázium

Stredné odborné školy upraviť

  • Stredná škola logistiky a chémie
  • Obchodná akadémia
  • Stredná odborná škola Olomouc s.r.o.
  • Stredná odborná škola služieb
  • Stredná priemyselná škola elektrotechnická
  • Stredná priemyselná škola strojnícka
  • Stredná škola Olomouc - Svatý Kopeček
  • Stredná škola polygrafická
  • Stredná škola polytechnická
  • Stredná škola poštová
  • Stredná zdravotnícka a Vyššia zdravotnícka škola Emanuela Pöttinga
  • Stredná škola poľnohospodárska a záhradnícka Olomouc
  • Súkromná Stredná škola podnikania Olomouc, s.r.o.
  • Stredná škola obchodu, gastronómie a dizajnu PRAKTIK s.r.o.

Stredné odborné učilištia upraviť

  • Stredné odborné učilište farmaceutické
  • Stredné odborné učilište obchodu a služieb
  • Stredné odborné učilište technické a obchodné
  • Súkromné Stredné odborné učilište stavebné, Odborné učilište a Učilište - PhDr. L. Bortl, s.r.o.
  • Špeciálna škola DC 90, s.r.o.

Architektúra upraviť

 
Katedrála svätého Václava
 
Stĺp Najsvätejšej Trojice
 
Aróniova fontána
 
Kaplnka svätého Jána Sarkandera
 
Románske okná v Zídkovom paláci
 
Chrám svätého Gorazda
 
Kostol svätého Maurícia
 
Hlavná aleja v Smetanovych sadoch
 
Neptúnova fontána
 
Z vernisáže výstavy o histórii Českého rozhlasu Olomouc nazvanej Hlásí se Olomouc

V historickom jadre mesta, obklopenom ramenami rieky Moravy, ktorého formovanie bolo započaté počiatkom 11. storočia a bolo dokončené v polovici 19. storočia, je situovaných niekoľko veľkých námestí. Na najvýznamnejšom z nich, Hornom námestí, je umiestnená radnica (magistrát) s orlojom z 15. storočia (v 20. storočí bol zničený a prestavaný v duchu socialistického realizmu), Herkulova, Ariónova a Caesarova fontána, a predovšetkým pamiatka celosvetového významu zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, vyše 32 metrov vysoký stĺp Najsvätejšej Trojice, ktorý bol postavený v roku 1740 podľa návrhu Václava Rendera. Pozoruhodný je tiež sídelný chrám olomouckého arcibiskupa, Dóm svätého Václava, kde v roku 1469 prehlásila časť českých a moravských pánov uhorského kráľa Mateja Korvína kráľom českým a kde tiež spí spánkom pokoja český kráľ Václav III., ktorého v roku 1306 zavraždili práve tu, v Olomouci. Na tejto strane historického jadra mesta sú tiež budovy Univerzity Palackého, najstaršej univerzity na Morave, v ktorej študuje okolo 20-tisíc študentiek a študentov.

Historická časť mesta je chránená ako mestská pamiatková rezervácia,[pozn 2] po pražskej druhá najvýznamnejšia v Česku. Medzi národné kultúrne pamiatky patrí Olomoucký hrad, kláštor Hradisko, kostol svätého Maurícia, stĺp Najsvätejšej Trojice a Mariánsky stĺp so súborom barokových fontán a vila Primavesi.

Sakrálna architektúra upraviť

Kostoly a chrámy upraviť

Kaplnky upraviť

Cintoríny upraviť

V Olomouci sa dokopy nachádza 11 verejných pohrebísk: Neředín – ústredný cintorín, Nová Ulice, Nedvězí, Slavonín, Nové Sady, Holice, Hodolany, Chválkovice, Svatý Kopeček, Černovír a Chomoutov. Spravuje ich mestská príspevková organizácia Hřbitovy města Olomouce.

Pamiatkovo chránené je funkcionalistické krematórium na cintoríne v Neředníne.

Fontány upraviť

Paláce upraviť

Vily upraviť

Parky upraviť

Rozloha všetkých parkov je viac než 47 ha. Dĺžka hlavných alejí je takmer 2,5 km.

Kultúra upraviť

 
Moravské divadlo Olomouc, jeho budova bola otvorená roku 1830
 
Interiér Moravského divadla
 
Vlastivedné múzeum v Olomouci, Kláštor Klarisiek
 
Pevnosť poznania, interaktívne múzeum vedy, v roku 2018 sa tu konala Wikikonferencia
 
Vedecká knižnica v Olomouci bola založená roku 1566 a má právo povinného výtlačku na území celého Česka
 
Výstava pohľadníc v roku 2014 vo Vlastivednom múzeu
 
Flora Olomouc v roku 2014

Rozhlas a rádiá upraviť

  • Český rozhlas Olomouc
  • Rádio Haná
  • Hitrádio apollo
  • Rádio Hity – Olomouc
  • Rádio Rubi
  • Radio Proglas – studio Radim
  • Rádio Čas

Divadlá upraviť

Múzeá a ďalšie inštitúcie upraviť

Knžnice upraviť

Nakladateľstvá upraviť

Bývalé nakladateľstvá upraviť

Galérie upraviť

  • Afas galéria
  • Ateliér Kateřiny Dostálovej
  • Galéria Patro
  • AbaKus-Art, internetová galéria
  • Galéria 1499
  • Galéria Bohéma
  • Galéria Caesar
  • Galéria W7
  • Galéria G
  • Galéria Hesperia
  • Galéria informačného centra Univerzity Palackého
  • Galéria Kopeček, Olomouc-Svatý Kopeček
  • Galéria Labyrint
  • Galéria Mona Lisa
  • Galéria Podkova
  • Galéria Rubikon
  • Galéria Skácelík
  • Galéria U Mloka
  • Umelecké centrum Univerzity Palackého
  • Galéria Jola (Dolní náměstí Olomouc)
  • Galéria XY
  • Galéria Véčko
  • Basement Project
  • HROB
  • Vitrína Deniska

Výstavy upraviť

V roku 1966 tu začali záhradnícke Olomoucké výstavní sady, ktoré sa roku 1970 začali označovať ako Flora Olomouc. V roku 2000 vznikla spoločnosť Výstaviště Flora Olomouc, a. s. V roku 2006 výstavisko navštívilo 222 550 návštevníkov. V roku 2007 bolo Výstavisko Flora Olomouc z hľadiska počtu návštevníkov (nie turisticky) s 200 506 návštevníkmi tretím najnavštevovanejším miestom v Olomouckom kraji.

Kultúrne akcie upraviť

 
Academia Film Olomouc
 
Garden Food Festival 2015

Cena města Olomouce upraviť

 
Olomoucká radnica dominuje centru mesta

Zastupiteľstvo mesta na návrh rady mesta udeľuje Cenu města Olomouce – ocenenie významnej činnosti alebo diela so zreteľným časovým presahom, a to v niektorej z týchto oblastí:

  • hudba
  • prírodne vedy
  • užité umenie
  • architektúra a urbanizmus
  • výtvarné umenie
  • technický pokrok
  • literárna činnosť
  • dramatické umenie
  • spoločenské vedy
  • hospodárský rozvoj
  • šport
  • žurnalistika a publicistika
  • iné

Cena mesta je udeľovaná od roku 1998, za túto dobu ju získalo viac než 120 osobností a subjektov. Ocenenie je udeľované kolektívom a jednotlivcom za činnosť, ktorá je v úzkom vzťahu k mestu Olomouc, alebo bola vytvorená na jeho území či inak prispieva k rozvoju mesta. Cena mesta sa udeľuje raz ročne.

Ďalej udeľuje Cenu za počin roku – ocenení významného konania, konkrétneho diela alebo mimoriadneho úspechu v príslušnom roku, a to v oblasti kultúry, športu, vedy a výskumu, hrdinského činu a iné.

Šport upraviť

 
SK Sigma Olomouc v zápase proti FC Fastav Zlín 15. novembra 2018

Kluby upraviť

 
Andrův Stadion bol otvorený v roku 1940
 
Hokejový štadión

Športoviská upraviť

  • futbalový štadión Sigmy (Andrův stadion)
  • futbalový štadión 1. HFK Olomouc
  • zimní štadión HC Olomouc
  • plavecký štadión
  • lanové centrum
  • športová hala Univerzity Palackého
  • omega centrum športu a zdravia
  • aqua centrum
  • fitnes tribúna
  • Čajkaréna
  • atletický štadión (sokolský štadión)
  • baseballový štadión
  • golfové ihrisko
  • Dom Armády Olomouc
  • Equine sport center Olomouc (parkúrové závodisko)
  • Kuželna HKK Olomouc (najväčšie v Česku)
  • Bowland bowling center Šantovka (najväčšie v Česku)

Športové akcie upraviť

 
Medzinárodné športové hry seniorov sa v roku 2018 konali v Olomouci
  • Olomoucký polmaratón
  • ITS Cup
  • Majstrovstvá sveta vo florbale junioriek 2010
  • Majstrovstvá sveta v orientačnom behu 2008
  • Majstrovstvá sveta v kickboxu 2008
  • Majstrovstvá Európy v baseballu 2005
  • Hry V. letnej olympiády detí a mládeže 2011
  • Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2015

Partnerské mestá upraviť

Poznámky upraviť

  1. k dátumu: 26. marec 2011
  2. Podľa výnosu ministerstva kultúry zo dňa 21. decembra 1987, čj. 16 417/87-VI/1, sú jej hranice vymedzené ulicami: Studentská, Dobrovského a Jiřího z Poděbrad, potom líniou tereziánskeho opevnenia, ulicou Aksamitovou, triedou Svobody a Legionárskou ulicou.
  3. znovuobjavená roku 2005 na dvore ZŠ Na hrade

Pozri aj upraviť

Galéria upraviť

Panoramatická fotografia mesta Olomouc

Referencie upraviť

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. a b c Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2019 [online]. [Cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  3. FOLTÝNEK, Daniel. STRATEGIE ITI OLOMOUCKÉ AGLOMERACE [online]. [Cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  4. Schematismus | Olomoucko-brněnská eparchie [online]. [Cit. 2019-07-13]. Dostupné online. (po česky)
  5. Církev československá husitská [online]. www.ccsh.cz, 2000-, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  6. RAŠŤÁK, Ivan. Trojiční sloup změřili odborníci [online]. 2009-03-27, [cit. 2013-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  7. Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olomouc

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olomouc na českej Wikipédii.