Olomouc
Olomouc (hanácky Holomóc alebo Olomóc, nem. Olmütz, poľ. Ołomuniec, maď. Alamóc, lat. Olomucium) je štatutárne mesto v Česku rozkladajúce sa na strednej Morave, hlavné mesto Olomouckého kraja a univerzitné mesto. Je metropolou Hanej a historickou metropolou celej Moravy. V meste žilo 1. januára 2019 podľa ČŠÚ 100 523 obyvateľov,[2] Olomouc je tak šiestym najľudnatejším mestom v krajine. V širšej aglomerácii mesta žije zhruba 450 tisíc ľudí.[3]
Olomouc | |||
štatutárne mesto | |||
Radnica s orlojom
| |||
|
|||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Olomoucký (CZ071) | ||
Okres (LAU 1) | Olomouc (CZ0712) | ||
Historická krajina | Morava | ||
Rieka | Morava | ||
Nadmorská výška | 218 m n. m. | ||
Súradnice | 49°35′38″S 17°15′03″V / 49,593889°S 17,250833°V | ||
Rozloha | 103,36 km² (10 336 ha) | ||
Obyvateľstvo | 99 489 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 962,55 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1078 | ||
Primátor | Miroslav Žbánek (ANO) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 779 00 | ||
Miestne časti | 26 | ||
Zákl. síd. jednotky | 82 | ||
Katastrálne územie | 26 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0712 500496 | ||
Adresa mestského úradu |
Magistrát města Olomouce Horní náměstí 1 771 27 Olomouc | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Olomouc | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: www.olomouc.eu | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Olomouc bol po Prahe a Vroclave v stredoveku tretím najväčším mestom krajín Koruny Českej a súťažil s Brnom o status centra Moravy. To sa však zmenilo potom čo mesto okupovala armáda Švédskeho impéria v rokoch 1642 až 1650. V polovici 18. storočia sa mesto premenilo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení pevnosti v roku 1884, počas Prvej československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte.
V meste sídli Vrchný súd v Olomouci spolu s vrchným štátnym zastupiteľstvom, významné právne inštitúcie.
Význam Olomouca ako centra vzdelanosti zvýrazňuje existencia Univerzity Palackého v Olomouci s ôsmimi fakultami, ktorá je najstaršou univerzitou na Morave a druhou najstaršou na území Česka. Ďalej v meste pôsobí Vedecká knižnica a Slovanské gymnázium, najstaršia nepretržite fungujúca stredná škola na Morave s vyučovacím jazykom českým.
Olomouc je dnes nielen sídlom olomouckého arcibiskupstva a metropolitu rímskokatolíckej Moravskej cirkevnej provincie, ale aj centrom Pravoslávnej cirkvi na Morave[4] a olomouckej diecézy Cirkvi československej husitskej.[5]
Pre svoju príjemnú atmosféru a historické pamiatky je Olomouc vyhľadávaným miestom konania festivalov a konferencií. Viac než 40-ročnú históriu má festival Academia film Olomouc a ľudia radi navštevujú aj festival Divadelná Flora. V meste sa každoročne koná aj medzinárodná výstava záhradníctva Flora Olomouc s každoročnou návštevnosťou okolo 80 000 návštevníkov. Obľúbený je tiež Jesenný festival duchovnej hudby, či Medzinárodný organový festival. Svojich fanúšikov si našli aj mladšie akcie, ako napríklad májový Beerfest, Majáles Univerzity Palackého i augustový Flamenco festival.
Mesto je známe svojimi pamiatkami, niektoré z nich, napríklad 32,2[6] metrov vysoký Stĺp Najsvätejšej Trojice, sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Historické jadro mesta je vyhlásené mestskou pamiatkovou rezerváciou, po pražskej druhou najvýznamnejšou v Česku.
Charakteristika
upraviťGeografia
upraviťOlomouc sa rozkladá v Hornomoravskom úvale na rieke Morave, pri jej sútoku s riekou Bystřice zľava vo východnej časti mesta a s Mlynským potokom sprava v južnej časti mesta. Je obklopený úrodnou krajinou Hanej. Je to prvé zemské mesto na Morave. V meste, ktoré má rovinatý charakter a rozlohu 10 336 ha žije 100 523 obyvateľov (2019). Stred mesta leží v nadmorskej výške 219 m n. m. a súradniciach 49°45´ severnej šírky a 17°15´ východnej dĺžky, jeho južná časť sa veľmi pozvoľne znižuje do nadmorskej výšky 208 m n. m., naopak severovýchodná časť mesta stúpa až do výšky 420 m n. m.
Podnebie
upraviťPriemerný ročný úhrn zrážok na území Olomouca sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1 100 mm. Priemerné teploty v januári dosahujú hodnôt od −1 °C do −4 °C, no teplota občas spadne aj na −15 °C. V júli je priemerná teplota 19 °C, no výnimkou nie sú ani horúce letné dni, keď teplota dosiahne aj na hodnotu 35 °C.
Názov
upraviťPôvod mena Olomouc je etymologicky sporný a obvykle sa slovo rozdeľuje na Olo-mouc. Prvá časť by mohla vychádzať z hypotetického praslovanského slova *ol, t. j. pivo, druhá časť -mouc má zjavne súvislosť so staročeským slovesom mútiť.
Názov mesta je prvýkrát doložený v Kosmovej kronike českej v roku 1055. Nárečový tvar s počiatočným h- (v latinskej forme Holomucensis) je prvýkrát doložený v roku 1208.
V spisovnom českom jazyku má Olomouc ženský rod (tá Olomouc), v slovenčine, v moravčine a v minulosti i v češtine to bol/je rod mužský. V hanáčtine sa mesto nazýva (ten) Olomóc alebo Holomóc.
Symboly
upraviťErb
upraviťMesto používalo už od 13. storočia vo svojom znaku a na pečatiach moravské šachované orlice. Rozdielom bol len jej červený jazyk na rozdiel od moravskej, ktorá ho má zlatý. Po roku 1558 sa v rohoch začínajú objavovať majuskulné písmená SPQO, ktoré znamenajú „Senatus PopulusQue Olomucensis“ (Senát a ľud olomoucký). Má to byť odkaz na skratku Rímskej ríše SPQR. Tieto písmená sa v erbe používajú aj dnes.
V roku 1758 znak polepšila cisárovná Mária Terézia, ktorá na prsia orlice pridala babenberský štítok, ktorý bol na pamiatku neúspešného obliehania mesta Prusmi ovinutý zlatou reťazou a na ktorom bol uvedený nápis FMT. Táto skratka odkazuje na inicály cisárov Františka I. a Márie Terézie.
Po roku 1918 boli tieto iniciály odstránené a na žiadosť mesta došlo v roku 1934 k úplnému návratu k jednoduchej šachovanej orlici na modrom podklade. Roku 1993 sa do erbu vrátili písmená SPQO. Autorom poslednej úpravy erbu je olomoucký rodák, heraldik a veľký znalec tejto problematiky Jiří Louda.
Vlajka
upraviťVlajku štatutárneho mesta Olomouca tvorí modrá vlajka s pomerom strán 2:3. Uprostred je umiestnená šachovaná orlica s červeným jazykom. V rohoch sú zlaté písmená SPQO.
Logo
upraviťV roku 2008 dostalo mesto nové logo. Základným prvkom logotypu je motív šachovnice vychádzajúci z moravskej orlice, respektíve heraldického znaku mesta. Zoň čerpá aj červenobiela farebnosť. Autorom loga mesta je grafik Jan Kolář.
Členenie mesta
upraviťOlomouc sa delí na 26 častí (katastrálnych území), ktoré v podstate zodpovedajú pôvodným historickým obciam, ktoré sa rozkladali na dnešnom území mesta, aj keď sa hranice dnešných častí mesta trochu líšia od pôvodných hraníc. V minulosti boli mestskými časťami aj dnes už samostatné obce:
- Křelov-Břuchotín (1975 – 1994)
- Bystrovany (1975 – 1992)
- Samotišky (1974 – 1992)
Od 23. januára 2007 je stanovených 27 komisií mestských častí. Komisie mestských častí nie sú komisiami správnych celkov v pravom slova zmysle, ale sú poradnými orgánmi rady mesta Olomouca. Ich pôsobnosť taktiež celkom nezodpovedá územiam mestských častí. Podrobnosti sú uvedené v štatúte štatutárneho mesta Olomouc.
miestna časť | katastrálne územie | komisia mestskej časti | obyvateľstvo[pozn 1] |
---|---|---|---|
Bělidla | Bělidla | Staré Hodolany a Bělidla | 779 |
Černovír | Černovír | Černovír a Klášterní Hradisko | 943 |
Droždín | Droždín | Droždín (web) | 1 184 |
Hejčín | Hejčín | Hejčín | 2 570 |
Hodolany | Hodolany | Nové Hodolany
Staré Hodolany a Bělidla |
8 634 |
Holice | Holice u Olomouce | Holice (web) | 3 923 |
Chomoutov | Chomoutov | Chomoutov (web) | 1 007 |
Chválkovice | Chválkovice | Chválkovice | 2 318 |
Klášterní Hradisko | Klášterní Hradisko | Černovír a Klášterní Hradisko | 1 817 |
Lazce | Lazce | Lazce | 5 983 |
Lošov | Lošov | Lošov | 676 |
Nedvězí | Nedvězí u Olomouce | Nedvězí | 425 |
Nemilany | Nemilany | Nemilany | 993 |
Neředín | Neředín | Neředín | 9 628 |
Nová Ulice | Nová Ulice | Nová Ulice
Tabulový Vrch |
19 153 |
Nové Sady | Nové Sady u Olomouce | Nové Sady | 13 747 |
Nový Svět | Nový Svět u Olomouce | Nový Svět | 992 |
Olomouc | Olomouc-město | Olomouc – střed
Olomouc – západ |
11 625 |
Pavlovičky | Pavlovičky | Pavlovičky | 490 |
Povel | Povel | Povel | 8 676 |
Radíkov | Radíkov u Olomouce | Radíkov | 313 |
Řepčín | Řepčín | Řepčín | 1 241 |
Slavonín | Slavonín | Slavonín | 2 265 |
Svatý Kopeček | Svatý Kopeček | Svatý Kopeček | 792 |
Topolany | Topolany u Olomouce | Topolany | 357 |
Týneček | Týneček | Týneček | 472 |
Dejiny
upraviťVýznamné historické udalosti Olomouca:
- Mladý paleolit (40 000 – 10 000 pred Kr.) – z tohto obdobia pochádzajú nálezy kamenných nástrojov na území mesta
- Neolit – 6 000 pred Kr. – súvislé osídlenie, nálezy kultúry s lineárnou keramikou
- 1. storočie obdobie markomanských vojen (166 – 180)- objavené zvyšky rímskeho tábora v lokalite Olomouc – Neředín, najsevernejšie doložený pobyt Rimanov na území strednej Európy severne od Dunaja
- 10. storočie – vznik sídliska (trhovej osady) pri hrade (Dómské návrší) s podhradím (Petrské návrší/Předhradí)
- 1019 – Morava pripojená k přemyslovským Čechám, hlavným mocenským centrom sa stáva Olomouc
- 1021 – Břetislav uniesol z kláštora v Svinibrode dcéru bavorského veľmoža Jitku a žil s ňou na olomouckom hrade
- 1063 – v Olomouci bolo zriadené biskupstvo
- okolo 1070 – založenie nového kamenného olomouckého hradu
- 1201 – vymiera olomoucká vetva Přemyslovcov, Moravu od tej doby spravuje markgróf
- 1239-48 – lokácia kráľovského mesta (Dolní a Horní nám.)
- 1306 – zavraždenie kráľa Václava III. (vymretie kráľovskej vetvy Přemyslovcov)
- 1314 – kráľ Ján Luxemburský vymenoval privilégiom Olomouc za prvé mesto na Morave
- 1422 – kráľ Žigmund Luxemburský povolil mestu raziť vlastné mince
- 1566 – príchod jezuitov kvôli rekatolizácii, zakladanie škôl a gymnázia
- 1573 – založená prvá univerzita na Morave
- 1645 – 1650 okupácia mesta švédskou armádou pod vedením L. Torstensona (Tridsaťročná vojna)
- 1716 – 1754 – vybudovaný stĺp Najsvätejšej Trojice
- 1741/42 – okupácia mesta pruskou armádou
- 1746 – založená "Societas eruditorum incognitorum in terris Austriacis", prvá učená spoločnosť na území ovládanom rakúskymi Habsburgovcami. Časopis spoločnosti Monatliche Auszüge bol prvým vedeckým časopisom na území Habsburskej monarchie.
- 1758 – Olomouc sa ubránil druhému pruskému obliehaniu, kráľovná Mária Terézia povýšila 16 mešťanov do šľachtického stavu, vyplatila mestu odškodné, vylepšila mestský erb a udelila Olomoucu právo používať titul Kráľovské hlavné mesto Olomouc.
- 1767 – počas svojho pobytu tu W. A. Mozart skomponoval svoju 6. symfóniu F -dur
- 1777 – olomoucké biskupstvo bolo povýšené na arcibiskupstvo
- 1841 – prišiel do Olomouca prvý vlak (Severná železnica cisára Ferdinanda z Viedne)
- 1905 – Eduard Konrád Zirm, primár očného oddelenia olomouckej nemocnice, vykonal prvú úspešnú transplantáciu na svete
- 1919 – pripojením okolitých obcí vzniká Veľký Olomouc
- 1939 – 1945 – okupácia mesta nemeckou armádou, pripojenie k protektorátu Čechy a Morava
- 1946 – obnovenie univerzity pod názvom Univerzita Palackého, v súčasnosti má 8 fakúlt
- 1974 – 1980 pripojením 15 okolitých obcí vzrástla rozloha mesta na trojnásobok
- 1990 – obnovenie pomníku T. G. Masaryka na Masarykovej ulici ako symbola návratu k demokracii
- 1995 – mesto navštívil pápež Ján Pavol II.
- 1997 – mesto zasiahla katastrofálna povodeň, najničivejšia v jeho histórii
- 2000 – stĺp Najsvätejšej Trojice bol vyhlásený za pamiatku svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
- 2001 – v lokalite Horní lán v Slavoníne bolo objavených 2700 objektov a 12 hrobov: sídlisko a pohrebisko z neolitu, z doby bronzovej a z raného stredoveku
- 2. apríla 2006 – povodeň, pri ktorej došlo k pretrhnutiu hrádze pri Horke nad Moravou a následné zatopenie niekoľkých mestských častí
- 2017 – celoštátné stretnutie katolickej mládeže a rodín CSM Olomouc (15. až 20. 8. 2017)
Obyvateľstvo
upraviťPočet obyvateľov
upraviťV roku 1237 mesto Olomouc aj s predmestiami obývalo 16 300 obyvateľov. V roku 1622 zomrelo na mor 14 000 ľudí (neuvádza sa, či len v Olomouci), ale ešte pred švédskou okupáciou tu žilo asi 30 000 obyvateľov, išlo teda o najväčšie mesto na Morave. Po odchode Švédov v roku 1650 ostalo v Olomouci len 1 675 obyvateľov. Medzi rokmi 1713 až 1715 mesto postihla ďalšia epidémia moru, ktorú prežilo 1 500 Olomoučanov.
V roku 1900 tu žilo 21 933 obyvateľov, z toho asi 15 000 Nemcov a asi 6 000 Čechov a Moravanov. Roku 1910 počet obyvateľov mierne stúpol na 22 245 obyvateľov. Po vytvorení Veľkého Olomouca malo mesto k roku 1920 už 57 206 obyvateľov, z toho takmer 40 tisíc Čechov a Moravanov. Pri sčítaní ľudu v roku 1930 tu v 4 484 domoch napočítali 66 440 obyvateľov; 47 861 z nich sa hlásilo k československej národnosti a 15 017 k nemeckej. Žilo tu 47 771 rímskokatolíkov, 9 192 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 2 603 evanjelikov a 2 198 židov.
Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2011 žilo v Olomouci 101 003 obyvateľov. Z toho 47 560 mužov a 53 443 žien. Najviac Olomoučanov sa hlásilo k českej národnosti, bolo ich 62 593. Druhá najpočetnejšia národnosť bola moravská, k nej sa hlásilo 9 788 obyvateľov mesta. V Olomouci v tom roku žilo aj 1 423 Slovákov a 22 902 ľudí svoju národnosť neuviedlo. Až 40 779 obyvateľov neuviedlo svoje náboženské presvedčenie, z tých, ktorí ho uviedli bolo najviac neveriacich – až 36 821 ľudí. Najpočetnejšou náboženskou skupinou ľudí boli rímski katolíci, tých bolo 11 295. 8 369 ľudí bolo veriacich, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti. Ďalej žilo v Olomouci 700 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 473 príslušníkov Českobratskej cirkvi evanjelickej, 247 pravoslávnych veriacich a 86 jehovistov.[7]
1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2011 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
15 229 | 20 176 | 19 761 | 21 707 | 22 245 | 57 206 | 66 440 | 63 878 | 70 071 | 79 416 | 102 112 | 105 537 | 102 607 | 101 003 |
Veľkomestom sa Olomouc stal ku koncu roku 1978. Najväčšieho počtu obyvateľov mesto dosiahlo ku koncu roku 1990. Potom sa začal počet Olomoučanov znižovať. Pokles pod hranicou 100 000 bol Českým štatistickým úradom zistený prvýkrát v roku 2011. Roku 2016 sa však Olomouc prekonávajúc hranicu 100 tisíc obyvateľov vrátil späť medzi veľkomestá. Okrem toho ešte do mesta denne dochádza za prácou približne 30 000 ľudí.
Aglomerácia mesta Olomouca bola v roku 2015 vymedzená pomerne široko, okrem okolitých obcí a najbližších miest Prostějov, Přerov, Lipník nad Bečvou, Šternberk a Litovel (jadro polycentrickej aglomerácie s zhruba 360 tisíc obyvateľmi) aj vzdialenejšie mestá ako Hranice, Uničov či Mohelnice. Takto stanovenú aglomeráciu obýva zhruba 450 000 obyvateľov, čo číní 71% obyvateľov celého Olomouckého kraja.
K 1. januáru 2019 žilo v Olomouci 100 523 obyvateľov, z toho 52 891 žien a 47 632 mužov.[2] Priemerný vek obyvateľstva bol 42,5 roka, u žien 44,2 a u mužov 40,7.[2]
Štruktúra populácie
upraviť-
veková štruktúra
-
vzdelanie obyvateľstva
-
rodinný stav
Inštitúcie a správne územie
upraviťŠtátna správa
upraviťŠtatutárne mesto Olomouc je krajským mestom a zároveň obcou s rozšírenou pôsobnosťou a povereným obecným úradom. Okres Olomouc sa skladá z 95 obcí, Obvod s rozšírenou pôsobnosťou Olomouc z 45 obcí. Olomoucký kraj spravuje krajský úrad a jeho odbory (dopravy, zdravotníctva, školstva, sociálny, dotačný atď.), správu vlastného mesta má na starosti Magistrát štatutárneho mesta Olomouca.
Z celoštátnych inštitúcií je Olomouc oficiálnym sídlom Českej lekárskej komory alebo Českej agrárnej komory. Ďalej tu sídli napríklad územné odborné pracovisko Národného pamiatkového ústavu, pracovisko Ochrany prírody a krajiny ČR, Hasičský záchranný zbor Českej republiky Olomouckého kraja či Krajská hygienická stanica Olomouc.
Cirkev
upraviťMesto je významným cirkevným centrom čo potvrdzuje Arcibiskupstvo olomoucké, ktoré bolo povýšené v roku 1777 z pôvodného biskupstva založeného ešte v roku 1063. Po vzniku Česko-Slovenska bolo zriadené aj biskupstvo Cirkvi československej husitskej. Mesto je zároveň centrom Olomoucko-brnianskej pravoslávnej eparchie.
Armáda
upraviťOlomouc je tradičným vojenským centrom, v polovici 18. storočia sa mesto prebudovalo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení olomouckej pevnosti v roku 1884, počas 1. Československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte. Sídlilo tu aj veliteľstvo pozemného vojska.
Dnes je mesto sídlom Vojenskej polície Olomouc, jedného z dvoch územných veliteľstiev vojenskej polície v Česku, druhé je v Tábore.
Justícia
upraviťZ justičných inštitúcií je mesto sídlom významného Vrchného súdu v Olomouci spolu s Vrchným štátnym zastupiteľstvom v Olomouci. Tieto dve právne inštitúcie majú pôsobnosť prakticky na celom území Moravy a Sliezka. Sídli tu tiež Okresný súd v Olomouci spolu s príslušným štátnym zastupiteľstvom. Zaujímavosťou je, že aj napriek existencii Olomouckého kraja nie je v Olomouci samostatný krajský súd, pôsobí tu len pobočka Krajského súdu v Ostrave spolu s ostravským Krajským štátnym zastupiteľstvom.
Pri Okresnom súde stojí väzobná väznica.
Zdravotníctvo
upraviťV Olomouci bolo k roku 2002 spolu 1 084 lekárov, počet obyvateľov na jedného lekára tak činil 96 a počet lôžok na 1 000 obyvateľov bol 19. Pôsobia tu 3 nemocnice, 147 ordinácií praktického lekára a ďalších 197 odborných ordinácií a pracovísk, ďalej 21 lekární a 11 ostatných zdravotníckych zariadení.
Najvýznamnejšou inštitúciou je Fakultná nemocnica Olomouc, ktorá sídli na adrese: I. P. Pavlova 185/6, 779 00 Olomouc. Okrem nej v meste pôsobí i Vojenská nemocnica Olomouc sídliaca na adrese: Sušilovo náměstí 5, 779 00 Olomouc, teda v bývalom kláštore Hradisko.
Školstvo
upraviťVysoké školy
upraviťŠtátne vysoké školy
upraviťSúkromné vysoké školy
upraviťVyššie odborné školy
upraviť- Vyšší odborná škola zdravotnícka E. Pőttinga
- CARITAS – VOŠ sociálna Olomouc
- Vyššia odborná škola a Stredná priemyselná škola elektrotechnická
- Vyššia odborná škola sociálna a teologická – DORKAS
Konzervatóriá
upraviť- Konzervatórium evanjelickej akadémie Olomouc – stredné a vyššie odborné vzdelanie
Stredné školy
upraviťGymnáziá
upraviť- Cirkevné gymnázium Nemeckého rádu
- Gymnázium Čajkovského
- Gymnázium Olomouc-Hejčín
- Slovanské gymnázium
Stredné odborné školy
upraviť- Stredná škola logistiky a chémie
- Obchodná akadémia
- Stredná odborná škola Olomouc s.r.o.
- Stredná odborná škola služieb
- Stredná priemyselná škola elektrotechnická
- Stredná priemyselná škola strojnícka
- Stredná škola Olomouc - Svatý Kopeček
- Stredná škola polygrafická
- Stredná škola polytechnická
- Stredná škola poštová
- Stredná zdravotnícka a Vyššia zdravotnícka škola Emanuela Pöttinga
- Stredná škola poľnohospodárska a záhradnícka Olomouc
- Súkromná Stredná škola podnikania Olomouc, s.r.o.
- Stredná škola obchodu, gastronómie a dizajnu PRAKTIK s.r.o.
Stredné odborné učilištia
upraviť- Stredné odborné učilište farmaceutické
- Stredné odborné učilište obchodu a služieb
- Stredné odborné učilište technické a obchodné
- Súkromné Stredné odborné učilište stavebné, Odborné učilište a Učilište - PhDr. L. Bortl, s.r.o.
- Špeciálna škola DC 90, s.r.o.
Architektúra
upraviťV historickom jadre mesta, obklopenom ramenami rieky Moravy, ktorého formovanie bolo započaté počiatkom 11. storočia a bolo dokončené v polovici 19. storočia, je situovaných niekoľko veľkých námestí. Na najvýznamnejšom z nich, Hornom námestí, je umiestnená radnica (magistrát) s orlojom z 15. storočia (v 20. storočí bol zničený a prestavaný v duchu socialistického realizmu), Herkulova, Ariónova a Caesarova fontána, a predovšetkým pamiatka celosvetového významu zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, vyše 32 metrov vysoký stĺp Najsvätejšej Trojice, ktorý bol postavený v roku 1740 podľa návrhu Václava Rendera. Pozoruhodný je tiež sídelný chrám olomouckého arcibiskupa, Dóm svätého Václava, kde v roku 1469 prehlásila časť českých a moravských pánov uhorského kráľa Mateja Korvína kráľom českým a kde tiež spí spánkom pokoja český kráľ Václav III., ktorého v roku 1306 zavraždili práve tu, v Olomouci. Na tejto strane historického jadra mesta sú tiež budovy Univerzity Palackého, najstaršej univerzity na Morave, v ktorej študuje okolo 20-tisíc študentiek a študentov.
Historická časť mesta je chránená ako mestská pamiatková rezervácia,[pozn 2] po pražskej druhá najvýznamnejšia v Česku. Medzi národné kultúrne pamiatky patrí Olomoucký hrad, kláštor Hradisko, kostol svätého Maurícia, stĺp Najsvätejšej Trojice a Mariánsky stĺp so súborom barokových fontán a vila Primavesi.
Sakrálna architektúra
upraviťKostoly a chrámy
upraviť- Katedrála svätého Václava
- Bazilika Navštívenia Panny Márie na Svatom Kopečku
- Červený kostol
- Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
- Kostol Panny Márie Snežnej
- Kostol svätých Cyrila a Metoda v Hejčíne
- Chrám svätého Gorazda
- Kostol svätej Kataríny
- Kostol svätého Michala
- Kostol svätého Maurícia
- Kostol Zvestovania Panny Márie
- Evanjelický kostol
- Kostol svätých Filipa a Jakuba v Nových Sadoch
- Kostol Panny Márie Pomocnice na Novej Ulici
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Hodolanoch
- Kostol svätého Urbana v Holici
- Kostol svätého Štefana v Kláštornom Hradisku
- Kostol svätého Ondreja v Slavoníne
- Kostol svätej Barbory v Chválkoviciach
- Husov zbor na Novej Ulici
- Husov zbor v Hodolanoch
- Zbor Prokopa Holého v Černovíri
Kaplnky
upraviť- Kaplnka svätého Jána Sarkandera
- Kaplnka svätej Anny
- Kaplnka svätej Barbory
- Kaplnka svätého Františka z Assisi
- Kaplnka Božského srdca Ježišovho
- Kaplnka Panny Márie Opatrovnice
- Kaplnka Božieho Tela
- Kaplnka Kráľovnej
- Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
- Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie
- Kaplnka Božieho milosrdenstva
- Kaplnka Panny Márie Bolestnej
Cintoríny
upraviťV Olomouci sa dokopy nachádza 11 verejných pohrebísk: Neředín – ústredný cintorín, Nová Ulice, Nedvězí, Slavonín, Nové Sady, Holice, Hodolany, Chválkovice, Svatý Kopeček, Černovír a Chomoutov. Spravuje ich mestská príspevková organizácia Hřbitovy města Olomouce.
Pamiatkovo chránené je funkcionalistické krematórium na cintoríne v Neředníne.
Fontány
upraviť- koniec 17. storočia:
- 1683: Neptúnova fontána (na Dolnom námestí) – autori: gdanský sochár Michael Mandík a olomoucký kamenár Václav Schüler
- 1687: Herkulova fontána (na Hornom námestí) – tí istí autori
- začiatok 18. storočia:
- 1707: Jupiterova fontána (na Dolnom námestí) – autori: pôvodná socha sv. Floriána: Václav Render; 1735 prestavba: tirolský sochár Filip Sattler
- 1709: Fontána Tritónov (na Náměstí republiky) – autor: olomoucký mešťan a kamenár Václav Render
- 1725: Caesarova fontána (na Hornom námestí) – autor: Václav Render
- 1725: Delfínova fontána[pozn 3] (Sokolská ulica, pred kláštorom dominikánov) – autor: tirolský sochár Filip Sattler
- 1727: Merkurova fontána (medzi OC Galerie Moritz a hotelom Národní dům) – autori: Václav Render a Filip Sattler
- začiatok 21. storočia
- 2002: Ariónova fontána (na Hornom námestí) – autor: sochár Ivan Theimer
Paláce
upraviť- Zdíkov palác, Václavské náměstí
- Edelmannov palác, Horní náměstí 5
- Hauenschildov palác, Dolní náměstí 38
- Petrášov palác, Horní náměstí 25
- Žerotínský palác, Purkrabská 2
- Palác Podstatských z Prusínovic, Ztracená 2
- Ditrichštejnský palác, Horní náměstí 9
- Salmov palác, Horní náměstí 1
- Arcibiskupský palác, Wurmova 9
Vily
upraviť- Vila Eduarda Hamburgera, Vídeňská 2
- Vila Eduarda Šrota, třída Spojenců 20
- Vila Otto Zweiga, třída Spojenců 16
- Vila Elly Krickovej, třída Spojenců 10
- Vila Pauly a Hanse Briessových, Na Vozovce 12
- Vila Julia Pelikána, Na Vozovce 21
- Vila Františka a Ludmily Kousalíkových, Na Vozovce 33
- Vila Stanislava Nakládala, Polívkova 35
- Vila Antonína a Ludmily Hofmanových, Resslova 20
- Rodinný dom Willibalda Müllera, Dvořákova 3
- Vila Wilhelma Giebela, Na Šibeníku 26
- Vila Rudolfa Seidlera, Václavkova 2
- Vila Camilly a Josefa Krausových a Franze Bruckmanna, Vídeňská 14
- Vila na sile Barbory a Radima Králíkových, Polská 7
- Vila Primavesi, Univerzitní 7
- Vila Vladimíra Müllera, Černochova 6
- Vila Roberta Schneidera, Černochova 10
- Vila Josefa Andera, Dvorského 36
Parky
upraviť- Čechove sady
- Smetanove sady
- Roku 1866 bola vysadená pagaštanová a lipová aleja a slávnostne ju otvoril cisár František Jozef I.
- Od roku 1919 sú stromy prirezané do vysokých rovných stien vďaka prvému českému správcovi parku Emanuelovi Černom
- Bezručove sady a rozárium so zbierkou 40 tisíc kerov ruží
- botanické záhrady
- Zoologická záhrada Olomouc na Svatom Kopečku
Rozloha všetkých parkov je viac než 47 ha. Dĺžka hlavných alejí je takmer 2,5 km.
Kultúra
upraviťRozhlas a rádiá
upraviť- Český rozhlas Olomouc
- Rádio Haná
- Hitrádio apollo
- Rádio Hity – Olomouc
- Rádio Rubi
- Radio Proglas – studio Radim
- Rádio Čas
Divadlá
upraviť- Moravské divadlo Olomouc (v minulosti divadlo Oldřicha Stibora)
- Divadlo na cucky – nezávislý divadelný súbor s vlastnou scénou, progresívnou dramaturgiou a so širokým spektrom aktivít; produkciu zaisťuje DW7 o.p.s.
- Divadlo hudby – olomoucké stagionové divadlo
- Moravská filharmonie – usporadúva medzinárodný hudobný festival Olomoucké hudební jaro a Mezinárodní varhanní festival
- Divadlo Tramtarie – nezávislé divadlo so stálym divadelným súborom malej formy s autorskou dramaturgiou
- Slovanský tyátr – divadelní súbor študentov Slovanského gymnázia Olomouc
Múzeá a ďalšie inštitúcie
upraviť- Vlastivedné múzeum v Olomouci
- Múzeum moderného umenia
- Arcidiecézne múzeum Olomouc
- Stredoevropské fórum Olomouc – zatiaľ nezrealizované
- Múzeum Olomouckej pevnosti
- Letecké muzeum Koněšín
- Veteran Arena Olomouc
- Pevnosť poznania
- Zoologická záhrada Olomouc
Knžnice
upraviťNakladateľstvá
upraviť- nakladateľstvo Matice cyrilometodějská
- nakladateľstvo Solen
- nakladateľstvo Anag
- nakladateľstvo DANAL
- nakladateľstvo ALDA
- nakladateľstvo Refugium Velehrad-Roma
- nakladateľstvo PRODOS – pedagogické nakladateľstvo
- vydavateľstvo Univerzity Palackého v Olomouci
Bývalé nakladateľstvá
upraviť- nakladateľstvo Moraviaj Esperanto-Pioniroj
- nakladateľstvo Votobia
Galérie
upraviť- Afas galéria
- Ateliér Kateřiny Dostálovej
- Galéria Patro
- AbaKus-Art, internetová galéria
- Galéria 1499
- Galéria Bohéma
- Galéria Caesar
- Galéria W7
- Galéria G
- Galéria Hesperia
- Galéria informačného centra Univerzity Palackého
- Galéria Kopeček, Olomouc-Svatý Kopeček
- Galéria Labyrint
- Galéria Mona Lisa
- Galéria Podkova
- Galéria Rubikon
- Galéria Skácelík
- Galéria U Mloka
- Umelecké centrum Univerzity Palackého
- Galéria Jola (Dolní náměstí Olomouc)
- Galéria XY
- Galéria Véčko
- Basement Project
- HROB
- Vitrína Deniska
Výstavy
upraviťV roku 1966 tu začali záhradnícke Olomoucké výstavní sady, ktoré sa roku 1970 začali označovať ako Flora Olomouc. V roku 2000 vznikla spoločnosť Výstaviště Flora Olomouc, a. s. V roku 2006 výstavisko navštívilo 222 550 návštevníkov. V roku 2007 bolo Výstavisko Flora Olomouc z hľadiska počtu návštevníkov (nie turisticky) s 200 506 návštevníkmi tretím najnavštevovanejším miestom v Olomouckom kraji.
Kultúrne akcie
upraviť- Academia film Olomouc (AFO) – od roku 1966 festival dokumentárnych filmov, od roku 1992 s medzinárodnou účasťou
- Beerfest Olomouc – najväčší český pivný festival s hudobným programom, od roku 2002
- Divadelná Flora – od roku 1997, jeden z najväčších českých divadelných festivalov
- Festival Baroko – festival barokovej hudby, od roku 1998
- Festival Jeden svet – festival dokumentárnych filmov, ktorý organizuje Človek v tiesni
- Festival Religiosa – medzinárodný festival duchovnej a cirkevnej hudby, od roku 2006
- Sviatky Piesní Olomouc – medzinárodný festival speváckych zborov, od roku 1972 (nadväzuje na tradíciu festivalu Detských speváckych zborov)
- Film v znamení ryby – medzinárodný festival duchovných filmov
- Ostrovy bez hraníc – medzinárodný festival poézie od roku 2007
- PAF – Prehliadka filmovej animácie a súčasného umenia – festival animovaného filmu a pohyblivých obrazov založený roku 2000
- TANEC PRAHA v Olomouci – medzinárodní festival súčasného tanca a pohybového divadla, v Olomouci prebieha v Divadle na cucky
- Týždeň improvizácie – projekt DW7 o.p.s. smerujúci k oživovaniu mestských periférií prostredníctvom umeleckých intervencií
- VZÁŘÍ – medzinárodný festival svetla a videomappingu, od roku 2011 (tiež anglicky Septembeam)
- Za(o)hrada – projekt komunitného zahradničenia v centre Olomouca
- Garden Food Festival
Cena města Olomouce
upraviťZastupiteľstvo mesta na návrh rady mesta udeľuje Cenu města Olomouce – ocenenie významnej činnosti alebo diela so zreteľným časovým presahom, a to v niektorej z týchto oblastí:
- hudba
- prírodne vedy
- užité umenie
- architektúra a urbanizmus
- výtvarné umenie
- technický pokrok
- literárna činnosť
- dramatické umenie
- spoločenské vedy
- hospodárský rozvoj
- šport
- žurnalistika a publicistika
- iné
Cena mesta je udeľovaná od roku 1998, za túto dobu ju získalo viac než 120 osobností a subjektov. Ocenenie je udeľované kolektívom a jednotlivcom za činnosť, ktorá je v úzkom vzťahu k mestu Olomouc, alebo bola vytvorená na jeho území či inak prispieva k rozvoju mesta. Cena mesta sa udeľuje raz ročne.
Ďalej udeľuje Cenu za počin roku – ocenení významného konania, konkrétneho diela alebo mimoriadneho úspechu v príslušnom roku, a to v oblasti kultúry, športu, vedy a výskumu, hrdinského činu a iné.
Šport
upraviťKluby
upraviť- SK Sigma Olomouc, futbalový klub
- HC Olomouc, hokejový klub
- Skokani Olomouc, baseballový klub
- 1. HFK Olomouc, futbalový klub
- Slackline Olomouc, prvý slackline klub v Česku
- DHK Olomouc, dámsky hádzanársky klub
- SK UP Olomouc, ženský volejbalový klub
- Basketbal Olomouc, basketbalový klub
- T. J. Sokol Olomouc, Sokol, v Olomouci je celkom 10 miestnych jednôt
- AK Olomouc, aerobik klub Olomouc
- AK Olomouc, atletický klub
- Haná Dragons, klub dračích lodí
- TJ Lodní Sporty Olomouc, združuje Kanoistický a Veslarský klub:
- VK Olomouc, veslarský klub
- KK Olomouc, kanoistický klub – rýchlostná kanoistika
- RC Olomouc, ragbyový klub
- AŠK Olomouc, armádny šachový klub
- HKK Olomouc, kužeľkársky klub
- FBS Olomouc, florbalový klub
- BK Omega Olomouc, bedmintonový klub
- JK FILIPPI Olomouc – Řepčín, športová stajňa
- KSP Olomouc, klub plutvového plávánia
- UN Olomouc, plavecký klub
Športoviská
upraviť- futbalový štadión Sigmy (Andrův stadion)
- futbalový štadión 1. HFK Olomouc
- zimní štadión HC Olomouc
- plavecký štadión
- lanové centrum
- športová hala Univerzity Palackého
- omega centrum športu a zdravia
- aqua centrum
- fitnes tribúna
- Čajkaréna
- atletický štadión (sokolský štadión)
- baseballový štadión
- golfové ihrisko
- Dom Armády Olomouc
- Equine sport center Olomouc (parkúrové závodisko)
- Kuželna HKK Olomouc (najväčšie v Česku)
- Bowland bowling center Šantovka (najväčšie v Česku)
Športové akcie
upraviť- Olomoucký polmaratón
- ITS Cup
- Majstrovstvá sveta vo florbale junioriek 2010
- Majstrovstvá sveta v orientačnom behu 2008
- Majstrovstvá sveta v kickboxu 2008
- Majstrovstvá Európy v baseballu 2005
- Hry V. letnej olympiády detí a mládeže 2011
- Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2015
Partnerské mestá
upraviťPoznámky
upraviť- ↑ k dátumu: 26. marec 2011
- ↑ Podľa výnosu ministerstva kultúry zo dňa 21. decembra 1987, čj. 16 417/87-VI/1, sú jej hranice vymedzené ulicami: Studentská, Dobrovského a Jiřího z Poděbrad, potom líniou tereziánskeho opevnenia, ulicou Aksamitovou, triedou Svobody a Legionárskou ulicou.
- ↑ znovuobjavená roku 2005 na dvore ZŠ Na hrade
Pozri aj
upraviťGaléria
upraviť-
Nádvorie Kapitulného dekanstva v areáli Arcidiecézneho múzea
-
Reklama Arcidiecézneho múzea
-
Detail fasády Múzea moderného umenia
-
Rekonštrukcia podoby olomouckého orloja pred zničením počas 2. svetovej vojny. (Plátno cez dnešnú podobu orloja umiestnené jeden deň)
Referencie
upraviť- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ a b c Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2019 [online]. [Cit. 2019-07-11]. Dostupné online. Archivované 2019-04-30 z originálu.
- ↑ FOLTÝNEK, Daniel. STRATEGIE ITI OLOMOUCKÉ AGLOMERACE [online]. [Cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Schematismus | Olomoucko-brněnská eparchie [online]. [Cit. 2019-07-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Církev československá husitská [online]. www.ccsh.cz, 2000-, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
- ↑ RAŠŤÁK, Ivan. Trojiční sloup změřili odborníci [online]. 2009-03-27, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olomouc
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka
- Oficiálne turistické stránky mesta
- Olomouc, Czech.cz, oficiálny portál Českej republiky Archivované 2009-07-03 na Wayback Machine
- Portál Olomouc – dejiny a pamiatky Olomouca Archivované 2018-07-01 na Wayback Machine
- Historicky prvý informačný server o meste Archivované 2010-04-06 na Wayback Machine
- Nezávislý informačný server o mestE
- Mapa správneho obvodu obce s povereným obecným úradom Olomouc s vyhľadávaním ulíc v Olomouci Archivované 2009-10-09 na Wayback Machine
- Fotoplán Olomouca Archivované 2010-02-04 na Wayback Machine
- Mapa Olomouca z roku 1899 – Plan von Olmütz, Olmütz: Verlag von Friedrich Grosse, 1899 Archivované 2008-12-07 na Wayback Machine
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olomouc na českej Wikipédii.