Krajský úrad
Krajský úrad (-termín podľa zákona; od roku 2004 sa používal aj polooficiálny termín krajský úrad všeobecnej štátnej správy) bol úrad miestnej štátnej správy na Slovensku od júla 1996 do septembra 2007, zodpovedný za územie kraja. Popri krajských úradoch existovali ako úrady miestnej štátnej správy okresné úrady a neskôr obvodné úrady zodpovedné za menšie územia.
Ako krajský úrad sa nepresne zvykli označovať aj krajské úrady špecializovanej štátnej správy, ktoré existovali od roku 2004 do roku 2012.
Krajské úrady 1996 – 2003
upraviťKrajský úrad bol vytvorený zákonom č. 222/1996 s účinnosťou od 24. júla 1996, ktorý jeho pôsobnosť vymedzil takto:[1]
- (1) Krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa prílohy tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný zákon.
- (2) Krajský úrad plní ďalej tieto úlohy:
- a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak, b) riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovanej okresnými úradmi, c) zastupuje štát pri prerokúvaní územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, d) koordinuje súčinnosť okresných úradov v kraji s inými štátnymi orgánmi v kraji vo veciach plnenia spoločných úloh štátu, e) plní a kontroluje úlohy spojené s mobilizačnými prípravami štátu a komplexným záchranným systémom.
- (3) Krajský úrad koordinuje plnenie spoločných úloh s inými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy pri zabezpečovaní ekonomického a sociálneho rozvoja územia, najmä pri uskutočňovaní koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí života v kraji, pri utváraní a ochrane zdravého spôsobu života, pri rozvoji vzdelanosti, kultúry, cestovného ruchu a pri štátnej starostlivosti o mládež a telesnú kultúru. Na tento účel môže od týchto orgánov požadovať potrebné podklady, najmä informácie, číselné údaje, rozbory a vyhodnotenia.
- (4) Krajský úrad koordinuje činnosť okresných úradov, iných štátnych orgánov a obcí v kraji počas ohrozenia života alebo zdravia občanov alebo majetku v dôsledku nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti alebo po vzniku mimoriadnej udalosti, ktorej pôsobenie alebo následky nemožno likvidovať prostriedkami a silami okresného úradu alebo iných štátnych orgánov v okrese. V uvedených prípadoch je prednosta krajského úradu oprávnený ukladať úlohy a vydávať príkazy prednostom okresných úradov, vedúcim iných štátnych orgánov a starostom obcí v kraji.
Krajské úrady 2004 – 2007
upraviťTento paragraf zákona bol spolu s inými zrušený zákonom č. 515/2003[2] s účinnosťou od 1. januára 2004 a pôsobnosť krajského úradu zredukovaná na oblasť všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, pričom zákon odkazuje na podrobnosti uvedené v príslušných zákonoch k týmto jednotlivým oblastiam. Zároveň bola štátna správa rozdelená na všeobecnú (na úrovni kraja predstavovanú „krajskými úradmi“) a špecializovanú (predstavovanú napríklad tzv. krajskými úradmi špecializovanej štátnej správy). Zákon ako „krajské úrady“ označuje len krajské úrady všeobecnej štátnej správy.
Zákon č. 254/2007[3] nakoniec s účinnosťou od 1. októbra 2007 krajské úrady (t.j. krajské úrady všeobecnej štátnej správy) zrušil a ich pôsobnosť presunul na obvodné úrady v sídle kraja, orgány samosprávnych krajov a na obce.
Od 1. januára 2013 boli zrušené aj krajské úrady špecializovanej štátnej správy (t.j. krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady) a ich kompetencie presunuté na okresné úrady v sídle kraja.[4]
Referencie
upraviť- ↑ Zbierka zákonov č. 222/1996
- ↑ Zbierka zákonov č. 515/2003
- ↑ Zbierka zákonov č. 254/2007
- ↑ HRAŠKOVÁ, Dagmar. Flexibilnejšia miestna štátna správa. Verejná správa SR (Žilina: S-EPI : Poradca podnikateľa), 2013-10-11. Dostupné online [cit. 2024-11-28].