Hodolany

	Hodolany
	mestská štvrť
	Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
Štát	Česko
Obec	Olomouc
Okres	Olomouc
Katastrálne územie	Hodolany
Súradnice	49°35′29″S 17°17′12″V / 49,591389°S 17,286667°V
Rozloha	4,21 km² (421 ha)
Obyvateľstvo	8 634 (26. 3. 2011) ČŠÚ
Hustota	2 050,83 obyv./km²
PSČ	779 00
	Poloha v rámci Olomouca
	Wikimedia Commons: Hodolany
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°35′29″S 17°17′12″V / 49,591389°S 17,286667°V

Hodolany (nem. Hodolein) sú bývalé moravské mesto, súčasná mestská štvrť a katastrálne územie na východe štatutárneho mesta Olomouca s približne 9 000 obyvateľmi. Sú rozdelené na dve časti, preto tu pôsobia aj dve komisie mestských častí, jedna pre Nové Hodolany a druhá pre Staré Hodolany a Bělidla.

Mesto bolo k 23. aprílu 1919 spolu s ďalšími deviatimi obcami a jedným mestom pripojené k Olomoucu vytvárajúc Veľký Olomouc.

Dejiny upraviť

Znak mesta Hodolany

Prvá písomná zmienka o obci Hodolany pochádza už z roku 1228, obec bola známa aj pod menami Hodena alebo Hodinany. Až do vzniku obecnej samosprávy v roku 1850 bola obec cirkevným majetkom, od roku 1275 je doložené vlastníctvo olomouckou kapitulou. Hodolany spadali pod duchovnú správu v Holici, kam až do roku 1808, keď bola postavená hodolanská škola, dochádzali deti do školy. Pri stavbe tereziánskej pevnosti roku 1746 došlo k zbúraniu jej západnej časti, z pôvodnej zástavby tak zostala len jej východná časť zvaná Stará Víska.

Azda najvýznamnejšou udalosťou v dejinách Hodolán bolo privedenie Severnej železnice, vďaka čomu došlo k mouhtnému rozvoju priemyslu a nárastu počtu obyvateľov v do tej doby malej obci. Roku 1862 tu vznikol liehovar Spolku moravských cukrovarov (dnes Seliko), 1876 Langrova sladovňa, 1896 cementáreň Hrůza a Rosenberg, 1907 železiarne Kosmos (po znárodnení Sigma), 1908 továreň Frieda a Knöpfelmachera (Union) a z Olomouca sem bola preložená továreň na cukrovinky Zora, 1909 továreň na telefóny a telegrafy Roberta von Lieben. Vznikli tu aj ďalšie závody a živnosti. Z Bělidel sem bola v rokoch 1871 až 1876 prenesená aj hlavná železničná stanica. Železničné koľaje však obec rozdelili na dva relatívne samostatné celky, za traťou sa smerom k Olomouci rozvíjali Nové Hodolany, na východe zostali Staré Hodolany.

Obec bola vždy národnostne českou. Už v roku 1850 tu bola postavená nová česká škola, v roku 1874 druhá a v roku 1904 aj česká mešťanka. Existoval tu aj čitateľsko-spevásky spolok Pokrok, od roku 1901 Sokol a po roku 1904 Národná jednota. Vzhľadom k priemyslovému charakteru obce tu po roku 1896 začala pôsobiť sociálna demokracia, pričom na rozvoji robotníckeho hnutia mal najväčšiu zásluhu Felix Časný, neskorší poslanec a senátor. Najvýznamnejším starostom bol Antonín Mačák. V roku 1906 bola zavedená kanalizácia a vodovod, o rok neskôr pošta a v roku 1912 bola postavená obecná elektráreň. V roku 1913 cisár František Jozef I. povýšil Hodolany na mesto, čo bolo chápané ako protiváha dlhoročnému súperovi na západnej strane Olomouca, nemeckej Novej Ulici. Mestom však Hodolany dlho nezostali, 23. apríla 1919 bol vytvorený Veľký Olomouc a ony spolu s ďalšími deviatimi obcami a mestom Nová Ulice doň boli začlenené.

Hodolany sa tak ďalej rozvíjali len v rámci Olomouca. V roku 1932 došlo k založeniu futbalového klubu FK Hodolany. Dejiny mesta však majú aj svoju temnú stránku, po skončení druhej svetovej vojny tu bol až do roku 1946 prevádzkovaný internačný tábor, v ktorom boli väznení, mučení, a popravovaní Nemci.

V roku 1948 tu Knižnica mesta Olomouca otvorila svoju pobočku.

Vývoj počtu obyvateľov podľa sčítaní ľudu
Rok	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930
Obyvateľov	1069	2070	3129	4920	6418	6625	8237^{[p 1]}
Domov	102	127	181	270	339	415	673
Rok	1950	1961	1970	1980	1991	2001	2011
Obyvateľov	8290	10 748	12 689	10 963	8860	8838	8634
Domov	881	?	964	945	926	937	1009

↑ Z toho 7171 osôb národnosti československej, 721 nemeckej a 345 ostatných.

Rolsberk upraviť

Roku 1785 bol rozparcelovaný tunajší kapitulný dvor a vzniknuté pozemky boli rozdelené medzi 28 familiantských rodín, vďaka čomu vznikla pri ceste k Holici malá osada Rolsberk (Rollsberg). Nazvaná bola podľa prepošta kapituly Jana Matěje Butze z Rolsbergu. Osadníci boli zväčša Nemci, ktorý sa však po troch generáciách počeštili. Po získaní obecnej samosprávy v roku 1850 sa celá obec nazývala Hodolany-Rolsberk, ktorá mala spoločnú obecnú radu, ale finančné záležitosti sa prerokúvali oddelene a tiež katastry Hodolan a Rolsberku boli až do roku 1935 evidované samostatne. Dnes po osade zostal len názov Rolsberská ulice.