Linda A. Morabitová
Linda A. Morabitová (* 21. november 1953, Vancouver, Kanada), známa tiež ako Linda Kelly, Linda Hyder a Linda Morabito-Meyer, je astronómka, ktorá objavila sopečnú aktivitu na Jupiterovom mesiaci Io. Toto zistenie urobila 9. marca 1979 v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory NASA. V čase svojho objavu slúžila ako navigačná inžinierka[1] systému spracovania obrazu optickej navigácie (ONIPS) v tíme navigácie vesmírnej misie Voyager. Počas analýzy spracovania obrazu z Voyageru 1 nasnímaného pre navigáciu kozmickej lode uvidela 270 km vysoký oblak zo sopky na Io. Oblak bol sopečného pôvodu. Bolo to prvýkrát v histórii, čo bol aktívny vulkanizmus zistený mimo Zeme. Jej objav je niektorými planetárnymi vedcami považovaný za najväčší objav planetárneho prieskumného programu, ktorý vyšiel z Jet Propulsion Laboratory. Morabitová je v súčasnosti docentkou astronómie na škole Victor Valley College.
| Linda A. Morabito | |
 Linda Morabitová v roku 2009 | |
| Iné mená | Linda Kelly, Linda Hyder, Linda Morabito-Meyer |
|---|---|
| Narodenie | 21. november 1953 (70 rokov) Vancouver, Kanada |
| Známa vďaka | Objaviteľka vulkanizmu na mesiaci Io |
| Alma mater | University of Southern California |
| Profesia | astronómka |
| Manžel | David Meyer |
| Deti | Ryan Hyder |
| Odkazy | |
| Webstránka | lindamorabito.com |
Zázemie a rodina upraviť
Narodila sa vo Vancouveri v Britskej Kolumbii v Kanade, odkiaľ v roku 1961 s rodinou emigrovala do Spojených štátov. Ako dieťa sa túžila stať astronómkou, študovala v Pasadene, pričom vďaka svojim preukázaným vedomostiam vynechala celý rok základnej školy. V 9. ročníku školy napísala prácu pre školu s názvom „Moja práca vo svete: astronóm“.
Linda Morabitová sa v roku 2008 vydala za majora Davida Meyera (americké letectvo, vo výslužbe), docenta astronómie. Má jedného syna Ryana Hydera, hudobníka, dvoch nevlastných synov Jasona a Bretta Hyderovcov a tri vnúčatá Robert Wooten, Nathan Hyder a JD Hyder.[2]
Akademická kariéra upraviť
Linda Morabitová promovala na Univerzite v Južnej Kalifornii s titulom BS z astronómie v roku 1974[3] a postgraduálne pracovala v odbore informatiky na USC. Pred získaním diplomu z astronómie nastúpila do Jet Propulsion Laboratory na dočasnú letnú stáž. Po získaní titulu v odbore výskumu vonkajších planét v Jet Propulsion Laboratory prijala miesto ako vedúci inžinier (1974 – 1981). V marci 1979 objavila anomáliu na mesiaci Io. Na snímke, ktorú urobila sonda Voyager 1, videla z povrchu Jupiterovho mesiaca Io vystupovať oblak vulkanického oblaku. Morabitová bola schopná určiť, že pozorovaný oblak vyvierajúci z povrchu Io je sopečného pôvodu. Jej objav bol zverejnený 12. marca 1979. O objave sa zmienil Jiří Grygar v druhej časti Česko-slovenského astronomického vedecko-popularizačného seriálu Okná vesmíru dokorán v roku 1981.
Nastúpila do The Planetary Society ako manažérka vzdelávania a rozvoja programu (1997 – 2004), kde viedla vzdelávacie aktivity pre misiu Mars Global Surveyor na Mars, čo viedlo k zapojeniu študentov do misie Mars Exploration Rover s rovermi Spirit a Opportunity na Mars. V roku 2007 sa stala docentkou astronómie na Victor Valley College, kde v súčasnosti vyučuje. Slúžila tiež ako hosťujúci vyšetrovateľ na misii Viking Extended Mission to Mars (1977), kde vykonávala výskum povrchu Marsu, pričom využívala údaje zozbierané dvoma pristávacími sondami Viking. Pôsobila ako Global Curriculum Developer v Lewis Center for Educational Research (2007 – 2009), v ktorom sa podieľala na výučbe študentov na celom svete v používaní rádioteleskopu na astronomický výskum v spolupráci s niekoľkými misiami NASA, vrátane Spitzerovho vesmírneho teleskopu, misia Juno na Jupiter a misie LCROSS na Mesiac. Viac ako 30 rokov pôsobila ako lektorka astronómov. Objavila sa v mnohých vedeckých dokumentoch a bola pravidelným hosťujúcim vedeckým komentátorom v dvoch celoštátne televíznych talkshow vo Vancouveri, v Kanade (1979 – 1981).
Mimoakademický život upraviť
V roku 2004 si Linda Morabitová uvedomila, že bola v detstve obeťou vážneho zneužívania a trpela posttraumatickou stresovou poruchou. Linda Morabitová si na základe svojich skúseností a zotavenia sa zo zneužívania v detstve vytvorila silné kresťanské povedomie. Jej memoáre Paralelné vesmíry: Memoáre z okrajov priestoru a času sú kresťanskou knihou a osobnými a vedeckými memoármi. Kniha dokumentuje niekoľko zážitkov na prahu smrti v rukách jej rodičov a kňaza Williama Franklina Wolseyho z Chrámu hojnejšieho života vo Vancouveri v rokoch 1954 až 1956, ako aj udalosti jej veľkého vedeckého objavu NASA v roku 1979.[2]
Vyznamenanie upraviť
Morabitová bola počas svojej kariéry ocenená nasledujúcimi vyznamenaniami:
- NASA Group Achievement Award za riadiace operácie Voyager 1 v navigačnom tíme
- NASA Group Achievement Award za dizajn operačného systému misie Voyager 1, vývoj pozemných dátových systémov
- Cena skupiny NASA za úspech za vývoj misie Voyager 1
- Individuálne uznanie od NASA za podstatné prispenie k misiám NASA pokrokom v technikách spracovania snímok a objavom sopečnej aktivity na Io
- Podľa časopisu Aviation Week & Space Technology bola označená ako na osobnosť, ktorá si zaslúžila špeciálne uznanie za pokrok v letectve
- Medzinárodná astronomická únia ju ocenila pomenovaním asteroidu 3106 Morabito za objav sopečnej aktivity na Io
Referencie upraviť
- ↑ MENTZL, Rudolf. Pluto není mrtvé?. Aldebaran.cz (Praha: Aldebaran Group for Astrophysics). Dostupné online [cit. 2023-08-01]. ISSN 1214-1674.
- ↑ a b lindamorabito.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Як науковиця з Ванкувера відкрила вулканічну активність поза Землею [online]. vancouveriski.com, 2022-12-22, [cit. 2023-08-01]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
Literatúra upraviť
- MEYER, Linda Morabito. Parallel Universes, a Memoir from the Edges of Space and Time. [s.l.] : SciRel Publishing, 2011. 318 s. ISBN 978-0-615-54881-4.