Okná vesmíru dokorán (televízna relácia)

Okná vesmíru dokorán je populárno náučný seriál natáčaný v bratislavskom štúdiu Československej televízie, vysielaný od roku 1981 do roku 1991. V roku 1998 boli dotočené ešte ďalšie dva diely. Programom sprevádzal český astronóm, astrofyzik a popularizátor vedy Jiří Grygar, ktorý bol zároveň autorom námetu. Prvých šesť dielov s ním moderovala aj Jana Plichtová. Scenár programu napísal neskorší riaditeľ TV Nova Vladimír Železný uvedený pod pseudonymom Vladimír Silný. Neoddeliteľnou súčasťou programu boli komiksové ilustrácie Káji Saudka. Hlasy astronomických klasikov (Bruno, Kepler, Koperník a ďalších) nahovoril Michal Dočolomanský. K úspechu seriálu prispela aj úvodná inštrumentálna zvučka gréckeho hudobníka Vangelisa.

Okná vesmíru dokorán
Typ relácie Vedecko populárna relácia
Scenár Jiří Grygar, Vladimír Železný
Réžia Anton Majerčík, Juraj Lihosit, Milan Vacho
Moderátori Jiří Grygar, Jana Plichtová
Úvodná pieseň Vangelis
Krajina Česko-Slovensko
Produkcia
Produkcia ČST
Strih Viera Pitoňáková
Dĺžka časti cca 20-35 min
Vysielanie
TV 1981 – 1991
ČST
Jiří Grygar vysvetľuje objav vulkanickej činnosti na mesiaci Io.

Pôvodným impulzom k tomuto seriálu bolo zvažované vysielanie amerického populárno náučného, vzdelávacieho a dokumentárneho seriálu Carla Sagana Cosmos. Tento trinásťdielny seriál, ktorý zoznamuje diváka s pozorovateľným vesmírom, bol vysielaný v USA v roku 1980. Vzdelávacia redakcia Československej televízie uvažovala o prevzatí tohto seriálu, v čase devízového nedostatku by však taký úkon bol pre ČST finančne príliš náročný. Pôvodný seriál navyše obsahoval množstvo tém, ktoré už v Československu boli dobre spracované (napríklad dejiny starého Ríma), takže by pre využitie boli potrebné úpravy. Rozprávač Carl Sagan tému poníma veľmi zoširoka. V jednotlivých dieloch sa okrem astronómie a astrofyziky venuje aj mechanike, biológii, genetike, chémii a ďalším vedám. Nemalá časť času je venovaná tiež histórii - objasňovaniu skoršieho pohľadu ľudí na svet alebo medailónkom významných vedcov.

Na popud vtedajšieho šéfredaktora vzdelávacích programov Slovenskej televízie v Bratislave, Jána Slováka, bol na konzultácie do pražskej redakcie ČST prizvaný Milan Bauman, autor v tej dobe vydanej populárno-náučnej knihy Záhady pre zajtrajšok (1979) a vo vzdelávacej redakcii Slovenskej televízie pripravovaného štvordielného televízneho sci-fi seriálu Tunel Omega (1983), v ktorého štvrtej časti vystupoval (a komentoval prelet čiernou dierou) práve Jiří Grygar. Bauman redakcii navrhol ako východisko natočiť obdobný seriál s naším vedcom – J. Grygarom – ktorý by mal rovnakú informačnú hodnotu a navyše dabingom „nestieral verbálnu originalitu“ v reláciách C. Sagana. Redakcia tento návrh prijala, ale nebolo zrejme, kto by sa tohto zadania ujal. V tom čase, po nútenom odchode z Československej televízie (po auguste 1968), v populárnom časopise Technický magazín pracoval aj Vladimír Železný, ktorý sa tu začal venovať aj astronómii a neskôr (v roku 1986) vydal v nakladateľstve Panoráma úspešnú knihu Návraty první dámy s tematikou komét. V rokoch 1979 až 1980 písal aj seriál článkov o nových objavoch v astronómii pod súhrnným názvom Okná vesmíru dokorán. (Názov vymyslel Vladimír Železný).

Články v Technickom magazíne si prečítal dramaturg vzdelávacej redakcie bratislavského štúdia Československej televízie, Jaroslav Čorba, ktorý sa v roku 1980 prišiel pozrieť na Grygarovu prednášku v Parku kultúry a oddychu v Bratislave, po ktorej mu ponúkol tzv. pilotný program o slnečných neutrínach. Ten Grygar moderoval spolu so slovenskou herečkou Janou Nagyovou (známou zo seriálu Arabela). Čorbu to inšpirovalo k rozpracovaniu nápadu na televízny seriál.

V čase normalizácie, na konci 70. rokov, po odchode doc. Perka z Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove odmietol dať nový riaditeľ Grygarovi súhlas na ďalšie vystupovanie v televízii (relácie vraj boli málo angažované a ešte k tomu objektivistické, tj. „dostatočne nevyzdvihoval skvelé vedecké úspechy vedcov tábora mieru a socializmu v protiklade dekadentnými názormi vedcov buržoazných“), jeho knihy kritizovali členovia základnej organizácie KSČ v Astronomickom ústave: „Grygar v tejto encyklopédii preferuje Američanov a nedrží sa vedeckého svetového názoru! Vladimír Železný bol po sovietskej invázii vyhodený z Československej televízie za účasť v ilegálnom televíznom vysielaní proti okupácii z vysielača na Kleti (neďaleko hvezdárne). Tieto súvislosti, spolu s vplyvom komunistov z Ondřejova v pražskej televízii, prakticky vylučovali vznik podobného seriálu v Prahe. V čase keď začal Čorba s prípravou programu už Grygar zanechal práce v Ondřejove a prešiel do Fyzikálneho ústavu ČSAV v Řeži a svojho vedúceho o súhlas s vystupovaním v televízii nežiadal, pretože odhadol, že to bude „nízkoteplotným fyzikom jedno“. V Bratislave vtedy všeobecne panovali oveľa liberálnejšie pomery ako v Prahe, bratislavská televízia na rozdiel od pražskej od Grygara žiadne potvrdenie zamestnávateľa nikdy ani nechcela. Keďže dramaturg Čorba bol Slovák, vznikol seriál v štúdiu Bratislava. Napriek tomu muselo byť meno Vladimíra Železného odstránené z titulkov.[1][2]

Prehlad dielov upraviť

Cyklus Diel Názov dielu Premiéra
I. 1. Šťastná planéta 29. 10. 1981
2. Krajina v kruhu rodinnom 25. 2. 1982
3. Tajomstvo obrov 4. 3. 1982
4. Slnko a iné exoty 18. 3. 1982
5. Väčšie ako hviezdy 25. 3. 1982
6. Stretneme sa v nekonečne 8. 4. 1982
II. 7. Všetko je inak 17. 10. 1983
8. Z čoho je vesmír 24. 10. 1983
9. Povstali sme z prachu 1. 11. 1983
10. Najcennejšie smeti 8. 11. 1983
11. Dostatočne šialený nápad 15. 11. 1983
12. S ťažobou je to ťažké 22. 11. 1983
13. Hviezdy robia hlúposti 29. 11. 1983
14. Naše najväčšie laboratórium 6. 12. 1983
15. Post scriptum 6. 3. 1984
III. 16. Večná elipsa 5. 2. 1986
17. Tohtoročný pohľad na vesmír vlani 1985
18. Haló, je tam niekto? 2. 9. 1986
19. Nie je všetko veda 9. 9. 1986
20. Večné otázky 23. 9. 1986
21. Slnečná sústava zase trochu inak 31. 9. 1986
IV. 22. Repetitio (neutrónové hviezdy) 7. 4. 1988
23. Život vo dvojici 14. 4. 1988
24. Problémy s bláznivou dcérou 21. 4. 1988
V. 25. Hviezdna supershow 15. 2. 1989
26. Okná vesmíru uzavreté 25. 12. 1989
27. Tohtoročný pohľad na vesmír (1989) 13. 2. 1990
28. Veda a viera (Credo) 1. 3. 1990
29. Planetárna inventúra 1. 10. 1990
30. Nadpozemské vyhliadky súčasnej astronómie 5. 3. 1991
VI. 31. Slnečnou sústavou krížom krážom 2. 9. 1998
32. V hlbinách vesmíru 9. 9. 1998

Ocenenie upraviť

  • V roku 1984 dostal seriál Cenu Československej televízie
  • Jeden diel bol ocenený na Academiafilme, festivale vedecko-populárnych filmov v Olomouci[3]

Kniha upraviť

V roku 1989 (do predaja sa ale dostala až po Novom roku) vydalo vydavateľstvo Naše vojsko knižnú podobu seriálu autorov Jiřího Grygara a Vladimíra Železného Okna vesmíru dokorán (ISBN 80-206-0126-0) s ilustráciami Káji Saudka. Kniha vyšla v náklade 106 800 výtlačkov.

Referencie upraviť

  1. Vymyslel velký třesk a otevřel okna do vesmíru. Jiří Grygar slaví 80 [online]. iDNES.cz, 2016-03-17, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po česky)
  2. Okná vesmíru dokorán (1981) [online]. [Cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  3. http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1358 Archivované 2018-03-19 na Wayback Machine Ze zákulisí televizního seriálu Okna vesmíru dokořán