Kleť (nem. Schöninger) je s nadmorskou výškou 1 083 m n. m. najvyšší vrch Blanského lesa, ktorý je súčasťou Šumavského podhoria. Leží 6 km severozápadne od Českého Krumlova a 18 km na juhozápad od Českých Budějovíc.

Kleť
(nem. Schöninger)
vrch
Kleť-Josefova věž.jpg
Rozhľadňa na Kleti
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Český Krumlov
Pohorie Šumava
Poloha Šumavské podhorie
 - výška 1 083 m n. m.
 - súradnice 48°51′54″S 14°17′02″V / 48,86500°S 14,28389°V / 48.86500; 14.28389
Geologické zloženie granulit
Poloha v rámci Česka
Fire.svg
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Kleť
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad z rozhľadne.
Slnečné hodiny na Kleti sú pre vysoké stromy v okolí v tieni

Pôvod menaUpraviť

Prvá písomná zmienka o mene tohto vrchu pochádza z roku 1263, kedy je uvádzaná ako mons Nakletti, ďalší záznam z roku 1318 ju zmieňuje ako mons Naclati. Z týchto dokladov sa usudzuje na pôvod mena zo staročeského slova klětЬ vo význame búda, komôrka, sklep zrejme podľa nejakej skalnej skrýše alebo zo staročeského slova klatЬ vo význame hrot, špica. Nemecký názov Schöninger vznikol prekladom z pomenovania Krasletínska hora (po blízkej dedine Krasetín – pred tým Krasletín), lebo verschönen znamená krášliť (krasliti)[1].

VegetáciaUpraviť

Prírodná rezerváciaUpraviť

Na severozápadnom úbočí hory sa nachádza prírodná rezervácia Kleť, kde sú chránené prirodzené bučiny s jedľou bielou a suťové lesy vyšších polôh. Táto rezervácia si zachovala pôvodný bukový les-prales, taký aký sa v podhorských polohách vyskytoval na mnohých miestach strednej Európy, ale na väčšine miest bol nahradený napr. smrekovými porastmi. Niektoré rastliny a mravce sú glaciálnym reliktom a inde než v Blanskom lese sa u nás nevyskytujú. V rezervácii sa nachádzajú i geologické zaujímavosti.

Stavby na vrcholeUpraviť

RozhľadňaUpraviť

Na vrchole sa nachádza Josefova veža, skôr nazývaná cisára Františka Jozefa, najstaršia kamenná rozhľadňa v Čechách, dostavaná bola v roku 1825, za priaznivého počasia ponúka rozhľad až k Alpám, na Lipno, či elektráreň Temelín. Je vysoká 20 metrov, nahor vedie 110 schodov.[2].

Pri rozhľadni stojí Teréziina chata s reštauráciou a neďaleko nej sa nachádzajú najvyššie položené slnečné hodiny v Čechách.

HvezdáreňUpraviť

Kousok pod vrcholom stojí hvezdáreň, ktorá náleží ku svetovej špičke v oblasti skúmania planétok. Na jej počesť je nazvaná planétka (2199) Kleť. Bola postavená v rokoch 1957 – 1958.

Vysielač KleťUpraviť

Na vrchole nie je možné prehliadnuť televízny vysielač pre južné Čechy vysoký 175 metrov, ktorý bol postavený v roku 1978.[3]. Nachádza sa vo výške 1 056 m n. m. a v súčasnej dobe je možné z vysielača prijímať:

Rozhlas[4]Upraviť

Frekvencia
[MHz]
Stanica ERP Polarizácia
091,1 Český rozhlas 1 Radiožurnál 78kW horizontálna
094,1 Frekvence 1 62kW horizontálna
102,9 Rádio Impuls 62kW horizontálna
106,4 ​​ Český rozhlas 5 Č. Budějovice 78kW horizontálna

Digitálna televízia (DVB-T)Upraviť

Kanál Multiplex ERP Polarizácia Poznámka
49 Multiplex 1 100kW Horizontálna
39 Multiplex 2 100kW Horizontálna
22 Multiplex 3 100kW Horizontálna
25 Multiplex 4 63kW Horizontálna

Najbližšie vysielačeUpraviť

Najbližšie významné vysielače a vzdialenosť k nim:

  Plzeň - mesto
115 km
Cukrák
119,1 km
Mezivrata
86,6 km
 
Svatobor
70,9 km
  Javořice
86,7 km
         
 
Passau (D)
70 km
Linz (A)
60 km
Jauerling (A)
97,8 km

Cesty na vrcholUpraviť

Na vrchol Klete je možné vystúpiť pešo, vyjsť na bicykli či sa nechať vyviezť lanovkou.

Pešie výstupyUpraviť

Turistické chodníky vedú na Kleť zo všetkých svetových strán:

  • od juhu vedie modro   značený chodník z Českého Krumlova,
  • od západu červeno   značený chodník z Chvalšín a modro   značený chodník z Rohov,
  • od severe žlto   značený chodník z Křemže a zeleno   značený chodník z Holubova,
  • od východu žlto   značený chodník z Plešovíc a červeno   značený chodník zo Zlatej Koruny.

Na bicykliUpraviť

Pre cyklistov vedie na Kleť odbočka z cyklotrasy č. 1166[5]. Táto odbočka je jedinou asfaltovou prístupovou trasou na vrchol. Od juhu z Českého Krumlova je možné vyjsť na vrchol zhruba po nasledujúcej v tabuľke uvedenej trase s temer 5 % priemerným stúpaním. Záverečný úsek, vyššie uvedená odbočka z cyklotrasy 1166: Plánský – Kleť je najnáročnejšou partiou cyklovýstupu s najvyšším stúpaním okolo 6 %.

Bod trasy Kilometer Nadm. výška (m) Priemerný sklon
Č. Krumlov (zámok) 0.00 490 x %
Třída Míru 0.50 530 8,51 %
Nový Dvůr 2.70 650 5,38 %
U Granátníku 4.60 710 3,16 %
U Modrého obrazu 6.20 800 5,63 %
Plánský 9.00 900 3,57 %
U Vodárny 10.50 1015 7,67 %
Kleť 12.00 1084 4,60 %

LanovkaUpraviť

Na svahu hory sa nachádza zjazdovka a lyžiarsky vlek. Z Krasetína na severovýchodnom úbočí vedie na vrchol sedačková lanovka, dlhá 1 792 m a prekonávajúca počas 15 minút prevýšenie 383 m.

Vedľajší vrcholUpraviť

Asi 500 m juhovýchodne od hlavného vrcholu sa nachádza vedľajší vrchol Malá Kleť (1 042 m n. m.), súradnice: 48°51′39″S 14°17′18″V / 48,86083°S 14,28833°V / 48.86083; 14.28833. Ide o zalesnenú vyvýšeninu s balvanmi a vrcholovou skalkou, neďaleko od rázcestia Pod Kleťou, kde sa spájajú červená   a žltá   značka.

FotogalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. LUTTERER, Ivan; ŠRÁMEK, Rudolf. Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Havlíčkův Brod : nakladateľstvo Tobiáš, 1997. ISBN 80-85808-50-1. Kapitola Kleť, s. 127.
  2. POHORECKÝ, Vladimír. Tipy na výlet po rozhlednách a starých hradech. Praha : Radioservis a.s., 2000. ISBN 80-86212-10-6. Kapitola Rozhledna na Kleti, s. 49.
  3. Česká republika – Stručný turistický průvodce. Cheb : Music, 2002. ISBN 80-85925-12-5. Kapitola Kleť, s. 217.
  4. Zoznam rádií
  5. http://www.cyklotrasy.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=138512

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kleť na českej Wikipédii.