Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik[1] (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník[2][3][4] [t.j. s dlhým í], v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol nemecký astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska. Bol to významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým.
| Mikuláš Kopernik | |
| nemecký astronóm | |
 Kopernikov portrét od neznámeho autora, 1580; vystavený v radnici mesta Toruň | |
| Narodenie | 19. február 1473 Toruň, Kráľovské Prusko/Poľské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 24. máj 1543 (70 rokov) Frombork, Kráľovské Prusko/Poľské kráľovstvo |
| Profesia | katolícky kňaz, astronóm, právnik, ekonóm, matematik, vedec, fyzik a filozof |
| Podpis | .svg){kind=small} |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Mikuláš Kopernik (plné texty diel autora) |
| Commons |  Mikuláš Kopernik |
Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.
PôvodUpraviť
Jeho materinským jazykom bola nemčina a obaja rodičia boli Nemci.[5]
Mestá, v ktorých sa narodil a zomrel, patrili v tom čase (od roku 1466) do Kráľovského Pruska, čo bolo špecifické územie uznávajúce zvrchovanosť poľského kráľa, ale inak majúce (v tom čase ešte) vlastný snem a vlastného správcu.
Mesto Toruň bolo navyše v tom čase členom Hanzy a fungovalo ako do značnej miery nezávislé územie pod ochranou poľského kráľa.[6]
HeliocentrizmusUpraviť
Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus. Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Kniha vyšla v roku jeho úmrtia.
HrobUpraviť
Po smrti bol pochovaný vo Fromborskej katedrále pri oltári o ktorý sa staral, ako bolo zvykom u kanonikov. Nebolo však známe, ktorý oltár mal na starosti. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi.[7] Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave. Stopercentnú istotu však nešlo dosiahnuť, pretože chýbali testy DNA jeho potomkov (ako duchovný nemohol mať Kopernik deti). Autentickosť pozostatkov bola preukázaná až v roku 2008, keď poľskí vedci s pomocou švédskych kolegov porovnali DNA vlasu z knihy, ktorú Kopernik vlastnil a DNA jeho zuba z objaveného hrobu.[8]
DielaUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Kopernik, Mikuláš. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 355
- ↑ BARTKO, Michal. Cestami tvorby a myslenia. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1994. 163 s. ISBN 978-80-220-0569-2. S. 51.
- ↑ Koperník, Mikuláš. In: Slovenský náučný slovník II, 1932, S. 255
- ↑ Koperník, Mikuláš. In: Malá československá encyklopedie
- ↑ Cop(p)ernicus (Koppernigk), Nikolaus. In: Deutsche Biographie. [1]
- ↑ BERNDORFF, Lothar. Die Prediger der Grafschaft Mansfeld (eine Untersuchung zum geistlichen Sonderbewusstein in der zweiten Hälfte des 16. Jahrhunderts). [s.l.] : Universitätsverlag Potsdam, 2010. 404 s. ISBN 978-3-86956-008-3. S. 293.
- ↑ Poľskí vedci objavili hrobku Koperníka Pravda, 03.11.2005
- ↑ Vědci identifikovali Koperníkovy ostatky, pomohly jim vlasy z knihy iDNES, 20.11.2008 (po česky)
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Kopernik
Externé odkazyUpraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
ZdrojeUpraviť
- KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.