Program Viking agentúry NASA zahŕňal dve misie kozmických sond na planétu Mars, Viking 1 a Viking 2. Obidve misie sa skladali z družicových sekcií, ktoré snímkovali povrch z obežnej dráhy a sprostredkovávali komunikáciu pre povrchové moduly obidvoch misií. Obe misie boli veľmi úspešné.

Viking (NASA)
Povrchový modul (NASA)

Viking 1 odštartoval 20. augusta 1975 a Viking 2 9. septembra 1975, obidva pomocou rakety Titan III-E a urýchľovacieho stupňa Centaur. Obe planetárne sondy sa skladali z družicového a povrchového modulu. Po navedení na obežnú dráhu Marsu, bolo vyhotovených niekoľko snímok oblastí vytipovaných na pristátie, povrchové moduly sa oddelili a pristáli na vybraných miestach. Družicové moduly ďalej pokračovali v snímkovaní.

Hlavnými úlohami družicového modulu bolo priniesť v ochrannom puzdre povrchový modul k Marsu, vyhotoviť snímky miest pre pristátie s vyšším rozlíšením ako sa dovtedy podarilo, prenášať komunikáciu medzi Zemou a povrchom a tiež uskutočňovať vlastné vedecké pozorovania.

Povrchový modul Viking Lander I pristál na Chryse Planitia a Viking Lander II na Utopia Planitia.

Biologické experimenty

upraviť

Na povrchových moduloch prebehlo niekoľko experimentov či sú v pôde Marsu prítomné živé organizmy. Ich výsledky nie sú jednoznačné. Podľa oficiálneho výkladu boli niektoré pozitívne reakcie spôsobené chemickými procesmi. Existencia života na Marse teda nebola preukázaná, ale ani úplne vyvrátená.

Iné projekty

upraviť
Sonda Pristátie
povrchovej sekcie
Ukončenie práce
družica
Ukončenie práce
povrchová sekcia

Viking 1 19. jún 1976 7. august 1980 11. november 1982
Viking 2 7. august 1976 12. apríl 1978 25. júl 1980