Mars Reconnaissance Orbiter

Mars Reconnaissance Orbiter (skrátene MRO) je planetárna sonda určená na prieskum planéty Mars z obežnej dráhy. Je využívaná aj ako retranslačná družica pre spojenie sond na povrchu Marsu so Zemou.

Mars Reconnaissance Orbiter
PrevádzkovateľUSA, NASAJPL
VýrobcaUSA, Lockheed Martin Space Systems
Typ misie planetárna sonda
Dátum štartu12. august 2005
KozmodrómCape Canaveral
Nosná raketaAtlas 5 Model 401
Zánik-
COSPAR ID2005-029A
Kat. číslo28788
Hmotnosť2 180 kg

Prístroje a experimenty

upraviť
  • HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) – polychromatická kamera pracujúca vo viditeľnej oblasti spektra s vysokým rozlíšením (30 – 60 cm/pixel)
  • CTX (Context Camera) – monochromatická kamera so širokouhlým objektívom a nízkym rozlíšením (8 m/pixel) pre snímky väčších území pre lokalizáciu snímok z kamery HiRISE
  • MARCI (Mars Color Imager) – širokouhlá globálna farebná kamera MARCI snímkujúca vo viditeľnej a ultrafialovej oblasti spektra pre synoptické snímkovanie oblačnosti a sezónnych zmien povrchu, najmä polárnych čiapočiek
  • CRISM (Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars) – hyperspektrálne zobrazujúci spektrometer pre informácie o zložení povrchu, najmä pre zisťovanie prítomnosti minerálov obsahujúcich vodu
  • MCS (Mars Climate Sounder) – rádiometer pracujúci vo viditeľnej a infračervenej oblasti spektra pre meranie výškového profilu teplôt, obsahu vodnej pary a prachu v atmosfére a ľadu alebo inovate na povrchu planéty
  • SHARAD (Shallow Radar) – rádiolokátor pre zisťovanie prítomnosti vodného ľadu v hĺbkach do 1 kilometra pod povrchom terénu
 
Kresba sondy

Prevádzkové vybavenie sondy bude využité pre tieto experimenty:

  • Gravity Field Investigation Package – experimenty pre výskum gravitačného poľa
  • Atmospheric Structure Investigation Accelerometers – akcelerometre pre výskum výškového profilu hustoty atmosféry počas atmosférického brzdenia

Ďalej sonda nesie tri technické experimenty v rámci vývoja budúcich sond:

  • Electra UHF Communications and Navigation Package – komunikačný a navigačný súbor pre prenos dát medzi Zemou a sondami na povrchu planéty a pre ich lokalizáciu
  • Prototyp komunikačného zariadenia pracujúceho v pásme 20 až 30 GHz.
  • Optical Navigation Camera – optická navigačná kamera pre určovanie polohy sondy pomocou snímok mesiacov Fobos a Deimos

Priebeh letu

upraviť
 
Dráha sondy – zarážky na dráhe sú po mesiacoch

Sonda bola vypustená z kozmodrómu Kennedy Space Center na Floride 12. augusta 2005 dvojstupňovou nosnou raketou Atlas 5 Model 4001. 10. marca 2006 sonda dosiahla planétu Mars, kde bola pomocou šiestich hydrazínových motorov navedená na veľmi excentrickú obežnú dráhu okolo planéty. Brzdiaci manéver trval 27 minút.

Fáza brzdenia s využitím atmosféry (tzv. aerobraking) prebiehala v období od marca do augusta 2006, až kým sonda nedosiahla potrebnú nižšiu dráhu. Túto fázu sonda ukončila 30. augusta 2006. Potom vysunula anténu a odstránila krytky zo šošoviek inštalovaných kamier, aby mohla začať vlastný vedecký výskum planéty. Základná vedecká misia trvala do decembra 2008. Jej hlavným cieľom bolo snímkovanie povrchu s vysokým rozlíšením, čo umožní detailné naplánovanie ďalších expedícií automatických sond. V marci 2008 sonda prostredníctvom kamery HiRISE zachytila lavíny na Marse. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov. Zosunutý materiál bol pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu.

V apríli 2009 na snímkach kamery HiRISE vedci objavili na severnej pologuli Marsu malé, čerstvo vytvorené krátery. Okolo kráterov bol pozorovaný biely materiál a jeho spektrálnou analýzou sa potvrdilo, že ide o vodný ľad.

V období od 3. júna do 9. júna 2009 sonda prerušila svoju vedeckú činnosť. Dôvod výpadku bol neočakávaný reset palubného počítača a následný prechod sondy do bezpečnostného módu.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť