Láska

O iných významoch výrazu Láska pozri Láska (rozlišovacia stránka).

Slovo láska môže mať viac významov:

emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe (napr. materská láska, partnerská láska)
citový vzťah k veci, myšlienke a pod. (napr. láska k peniazom, láska k prírode, k jedlu, k športu, k vlasti...)
dobrý skutok voči druhému: prejav lásky, ktorý môže ale aj nemusí vychádzať z citových pohnútok (láska k nepriateľovi)
erotická príťažlivosť muža a ženy, alebo dvoch ľudí rovnakého pohlavia (sexuálny styk sa tiež označuje ako "milovanie")
hovorovo: predmet lásky (napr. on/to je moja veľká láska)

Srdce sa používa ako symbol lásky

Z psychologického hľadiska sa radí medzi primárne ľudské potreby. Pre svoj veľký psychologický význam je láska jedným z najdôležitejších námetov v umení. Veľa filmov opisuje príbeh lásky a väčšina populárnej hudby je o láske.

Láska existuje vo všetkých kultúrach a typ lásky existujúci v danej kultúre naznačuje individuálne chápanie, čo láska je. Rôzni ľudia hodnotia rôzne typy lásky odlišne, čo jeden považuje za láskavosť iný môže považovať za ublíženie. Láska je abstraktná a existuje okolo nej mnoho otázok.

Deň svätého Valentína je oslavovaný ako sviatok snúbeneckej lásky, na základe legendy, kde kňaz Valentín napriek zákazu tajne sobášil vojakov.

Jedno zo zobrazení lásky

Amor, symbol partnerskej lásky

Partnerská láska

Láska medzi ľuďmi (interpersonálna)Upraviť

Interpersonálna láska je láska medzi ľuďmi a znamená oveľa viac ako len to, že sa niekto niekomu veľmi páči. Hoci sú pocity obvykle vzájomné, môže vzniknúť aj neopätovaná láska. Interpersonálna láska existuje obvykle v interpersonálnych vzťahoch, napr. medzi pármi, členmi rodiny a priateľmi. Ale ľudia často vyjadrujú lásku k iným osobám aj mimo týchto vzťahov, napr. rôznymi darmi alebo dobrovoľníctvom.

Niektoré prvky často prítomné v interpersonálnej láske:

Náklonnosť: uznanie druhého
Prepojenosť: uspokojovanie základných emocionálnych potrieb
Vzájomnosť: keď je láska vzájomná
Záväzok: snaha udržať lásku
Emocionálna intimita: zdieľanie emócií a pocitov
Príbuzenstvo: rodinné väzby
Vášeň: sexuálna túžba
Fyzická intimita: zdieľanie osobného priestoru
Starostlivosť: snaha pomôcť

Sexuálna energia môže byť najdôležitejším prvkom určujúcim formu vzťahu. Zatiaľ čo sexuálna príťažlivosť často podnecuje novú väzbu, sexuálny vzťah je považovaný za nežiaduci alebo nevhodný v určitých väzbách lásky. Mnoho etických systémov odsudzuje sexuálne vzťahy medzi členmi rodiny, u detí alebo mimo záväzného vzťahu. Ale existuje mnoho spôsobov vyjadriť vášnivú lásku bez sexu. Náklonnosť, emocionálna intimita a vzájomný záujem sú obvyklé u príbuzných a priateľov všade vo svete.

Kresťanský pohľad na láskuUpraviť

Kresťanská láska je vyjadrená predovšetkým ako skutok^[1]. Za vzor sa dáva láska Boha k ľuďom^[2] a často sa dáva do protikladu k telesnej (sexuálnej) láske^[3]. Za vrchol lásky sa považuje obeta života^[4].

V kresťanstve je láska k Bohu a blížnemu hlavným príkazom, niečo, čo sme povinní robiť bez ohľadu na naše emócie^[5].

Názory na láskuUpraviť

Benedikt XVI.Upraviť

Pápež Benedikt XVI. hovorí, že láska zahrňuje vieru, bez ktorej sa stáva svojmocným činom, sama sa ruší a stáva sa sebaospravedlnením: Viera a láska sa vzájomne podmieňujú a vyžadujú.

V princípe lásky je ďalej prítomný princíp nádeje, ktorá prekračuje okamih i jeho ojedinelosť a hľadá celok. Nosnými stĺpmi kresťanstva podľa Pavla je viera, nádej, láska, najväčšia z nich je láska.

Fromm, E.Upraviť

Podľa Ericha Fromma je láska akt milovania, produktívna činnosť, ktorá zahrňuje staranie sa o niekoho alebo o niečo, poznávanie, reagovanie, potvrdzovanie, radovanie sa: a to či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať k životu, obohacovať ho. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.

HesiodosUpraviť

Hesiodos hovoril, že láska je ako Eros, spája bohov a ľudí

Marx, K.Upraviť

Láska podľa Karla Marxa je autentický spôsob sebaprežívaného bytia človeka spočívajúci v aktivitách milovania.

synkriticizmusUpraviť

Pre synkriticizmus je láska najvyššou formou kultivovaného života, ktorej podstatou je potešenie alebo rozkoš z inakosti.

Willwoll, A.Upraviť

Pre A. Willwolla je láska hodnotovo potvrdzujúca a hodnototvorná prasila chcejúceho ducha.

Láska – zoznam literatúryUpraviť

Fromm, E.: Umění milovat, 1967
Lauster, P.: Láska. Psychologie jednoho fenoménu, 1994
Scott Peck, M.: Nevyšlapanou cestou. Nová psychologie lásky, tradičních hodnot a duchovního růstu, 1994