Bibliofília
Bibliofília (z gréckeho slova biblos – kniha a filia – láska, náklonnosť), slovensky knihomilstvo je termín vyjadrujúci lásku ku krásnym (starým i novým) a často vzácnym knihám a ich zbieranie. Odvodene výraz označujúci krásnu knihu, vydanú so zvláštnym zreteľom k úprave (typografii), často ilustrovanú originálnymi grafikami. Vychádza spravidla v malom náklade na kvalitnom papieri a jednotlivé výtlačky bývajú niekedy číslované a podpísané autorom (resp. zostavovateľom, či grafikom – ilustrátorom a pod.).
Popri bibliofílii existuje takisto chorobná posadnutosť knihami – bibliománia. Bibliofilstvo je zase knihomoľstvo, zberateľstvo vzácnych alebo krásnych tlačí a kníh.
História upraviť
O súkromnom zberateľstve kníh sa hovorí už v staroveku. Stredovekí panovníci zakladali knižnice a knihy dávali prepisovať pisárskymi dielňami (zväčša v kláštoroch). Zbieranie kníh dostalo odlišný charakter po vynájdení kníhtlače (v roku 1448 Johannes Gutenberg vytlačil jednolistový kalendár Almanach auf das Jahr 1448), keď knihy prestali byť unikátmi a prví tlačiari sa zároveň snažili súperiť s rukopismi. Iným smerom sa koncom 15. storočia vydali talianski kníhtlačiari v Benátkach (napr. Aldus Munutius), ktorí vytvorili nové písma, takže sa ich knihy už nepodobali rukopisom.
Vo vydávaní krásnych kníh pokračovali aj barokoví tlačiari, popri bežných tlačiach pre širšiu potrebu. Masové vydávanie kníh v 19. storočí, umožnené strojovou výrobou papiera a tlačiarenskými strojmi, viedlo k istému úpadku kvality kníh. Proti tomuto trendu sa postavil anglický spisovateľ John Ruskin (1819 – 1900) a výtvarník a reformátor William Morris (1834 – 1896), zakladateľ hnutia „Arts and Crafts“ („umelecké remeslá“), ktorý sa snažil o obnovu umeleckých remesiel a začal vydávať krásne knihy.
Bibliofilské vydania upraviť
Ruskinove a Morrisove myšlienky sa rýchlo presadili a vydavatelia sa začali viac starať aj o výtvarnú stránku a dokonalú úpravu kníh. Hlavne krásna literatúra, aj keď vychádzala v tzv. lacných vydaniach, mala časť nákladu, ktorá sa tlačila na lepšom papieri, prípadne s grafickou výzdobou. Popri tom začali vznikať edície „bibliofilských“ kníh – väčšinou básní a krátkych próz v malom náklade a s originálnou grafickou výzdobou – určené hlavne pre zberateľov.
Na Slovensku začali také knihy vydávať napr. Matica slovenská v Turčianskom Svätom Martine (KÚS – Kníhtlačiarsky účastinársky spolok), Ján Párička v Ružomberku, Leopold Mazáč v Prahe a pod. Pridávali sa i menší „nakladatelia“ – Spolok bibliofilov na Slovensku v Bratislave, František Urbánek v Trnave, skupina DAV v Bratislave, združenie Aligátor a Skarabeus v Trnave – Bratislave, Slovenská grafia, Linografia Karola Jaroňa a ďalší. S týmto súvisel aj nový záujem o typografiu (v Turč. Svätom Martine viedol typografický kurz prof. Vodrážka), o umelecké knižné väzby a o drobnú grafiku (Ex libris – najmä M. Galanda a Ľ. Fulla). Z výtvarníkov sa na tejto bibliofilskej činnosti podieľali najmä Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Martin Benka, J. Alexy, J. Vodrážka, A. V. Hrska, J. Šváb, neskôr R. Fábry, L. Guderna, V. Hložník, D. Šulc, J. Mudroch, Š. Bednár, V. Chmel a iní.
13. marca 1930 bol v Bratislave založený Spolok bibliofilov na Slovensku.