Afrodita

grécka bohyňa krásy, lásky a vášne

Afrodita (iné názvy: Afrodité, Afrodíté, Afrodíta; starogr. Ἀφροδίτη – Afrodité, iný prepis Afrodíté – doslova „tá, ktorá povstala z morskej peny (ἀφρός)") je grécka bohyňa krásy. Jej latinské meno je Venuša.

Zrodenie Venuše Sandra Botticelliho

Afrodita je starogrécka bohyňa spájaná s láskou, žiadostivosťou, krásou, rozkošou, vášňou a plodením. Medzi hlavné symboly Afrodity patria myrty, ruže, holubice, vrabce a labute. Afroditin kult bol do veľkej miery odvodený od kultu fenickej bohyne Astarte, príbuznej východosemitskej bohyne Ištar, ktorej kult vychádzal zo sumerského kultu Inanny. Hlavnými kultovými centrami Afrodity boli Kythéra, Cyprus, Korint a Atény. Jej hlavným sviatkom boli Afrodisie, ktoré sa slávili každoročne uprostred leta. V Lakónii bola Afrodita uctievaná ako bohyňa bojovníčka. Bola tiež patrónkou prostitútok, čo viedlo prvých učencov k návrhu koncepcie "posvätnej prostitúcie" v grécko-rímskej kultúre, ktorá sa dnes všeobecne považuje za mylnú.

V Hésiodovej Teogónii sa Afrodita narodila pri pobreží Kýthéry z peny (ἀφρός, aphrós), ktorá vznikla zo semena Uránových pohlavných orgánov, ktoré jeho syn Kronos odrezal a hodil do mora. V Homérovej Iliade je však dcérou Dia a Dioné. Platón vo svojom Sympóziu tvrdí, že tieto dva pôvody napovedajú o dvoch rozličných entitách: Afrodita Ourania (transcendentná, "nebeská" Afrodita) a Afrodita Pandemos (Afrodita spoločná "všetkým ľuďom"). Tak bola známa aj ako Cytherea (Pani z Kythéry) a Cypris (Pani z Cypru), pretože obe lokality sa vyhlasovali za miesto jej narodenia.

V gréckej mytológii bola Afrodita manželkou Hefaista, boha ohňa, kováčov a spracovania kovov. Afrodita mu bola často neverná a mala veľa milencov; v Odysei ju pristihli pri cudzoložstve s Áresom, bohom vojny. V prvom Homérovom hymne na Afroditu zvádza smrteľného pastiera Anchísa. Afrodita bola aj náhradnou matkou a milenkou smrteľného pastiera Adonisa, ktorého zabil diviak. Spolu s Aténou a Hérou bola Afrodita jednou z troch bohýň, ktorých spor vyústil do začiatku trójskej vojny, a zohráva významnú úlohu v celej Iliade. Afrodita sa objavuje v západnom umení ako symbol ženskej krásy a vystupuje v mnohých dielach západnej literatúry. Je hlavným božstvom v moderných neopohanských náboženstvách vrátane "Afroditinej cirkvi", wiccy a helenizmu.

EtymológiaUpraviť

Hésiodos odvodzuje meno Afrodity od aphrós (ἀφρός) vo význame "morská pena", pričom meno interpretuje ako "povstala z peny", ale väčšina moderných bádateľov to považuje za falošnú ľudovú etymológiu. Raní moderní bádatelia klasickej mytológie sa pokúšali tvrdiť, že meno Afrodita je gréckeho alebo indoeurópskeho pôvodu, ale tieto snahy sa už väčšinou zanechali. Všeobecne sa uznáva, že meno Afrodita nie je gréckeho, pravdepodobne semitského pôvodu, ale jeho presné odvodenie sa nedá určiť.

Vedci z konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia, akceptujúc Hesiódovu etymológiu "peny" ako pravú, analyzovali druhú časť Afroditinho mena ako *-odítē "pútnička" alebo *-dítē "jasná".

UctievanieUpraviť

Klasické GréckoUpraviť

Afroditin hlavný sviatok, Afrodisia, sa slávil v celom Grécku, ale najmä v Aténach a Korinte. V Aténach sa Afrodisia slávila v štvrtý deň mesiaca Hekatombaion na počesť Afroditinej úlohy pri zjednotení Attiky. Počas tohto sviatku Afroditini kňazi očisťovali Afroditin chrám Pandemos na juhozápadnom svahu Akropoly krvou obetovanej holubice. Potom sa pomazali oltáre a kultové sochy Afrodity Pandemos a Peitho sa v majestátnom sprievode odprevadili na miesto, kde sa rituálne vykúpali. Afrodita sa v Aténach uctievala aj v rámci festivalu Arrhephoria. Afrodite bol zasvätený štvrtý deň každého mesiaca.

Pausanias zaznamenal, že v Sparte sa Afrodita uctievala ako Afrodita Areia, čo znamená "bojovná". Tento epiteton zdôrazňuje Afroditine spojenie s Aresom, s ktorým mala mimomanželský vzťah. Pausaniás tiež uvádza, že v Sparte a na Kýtere ju viaceré mimoriadne staré kultové sochy Afrodity zobrazovali so zbraňou.

Afrodita bola patrónkou prostitútok všetkých druhov, od pornai (lacných pouličných prostitútok, ktoré zvyčajne vlastnili bohatí pasáci ako otrokyne) až po hetairai (drahé, vzdelané nájomné spoločníčky, ktoré boli zvyčajne samostatne zárobkovo činné a niekedy poskytovali sex svojim zákazníkom). Mesto Korint bolo v celom antickom svete známe množstvom hetairai, ktoré mali rozšírenú povesť jedných z najschopnejších, ale aj najdrahších prostitútok v gréckom svete. V Korinte sa na Akrokorinte nachádzal aj veľký chrám Afrodity, ktorý bol jedným z hlavných centier jej kultu. Záznamy o početných zasväteniach Afrodite, ktoré vykonali úspešné kurtizány, sa zachovali v básňach a na keramických nápisoch. Odkazy na Afroditu v súvislosti s prostitúciou sa nachádzajú v Korinte, ako aj na ostrovoch Cyprus, Kythéra a Sicília. Afroditina mezopotámska predchodkyňa Inanna-Ištar bola tiež úzko spojená s prostitúciou.

Helenizmus a Rímska ríšaUpraviť

V helenistickom období Gréci stotožňovali Afroditu so staroegyptskými bohyňami Hathor a Isis. Afrodita bola patrónkou kráľovien Ptolemáiovcov a kráľovná Arsinoe II. bola označovaná za jej smrteľné stelesnenie. Afrodita bola uctievaná v Alexandrii a mala početné chrámy v meste a jeho okolí. Arsinoe II. zaviedla do Alexandrie kult Adonisa a mnohé tamojšie ženy sa na ňom zúčastňovali. Tessarakonteres, obrovská katamaránová galéra, ktorú navrhol Archimedes pre Ptolemaia IV Filopatora, mala na sebe kruhový chrám Afrodity s mramorovou sochou bohyne. V druhom storočí pred n. l. Ptolemaios VIII Fyzikón a jeho manželky Kleopatra II. a Kleopatra III. zasvätili chrám Afrodite Háthor vo Filae. Sochy Afrodity na osobné úctievanie sa v Egypte stali bežnými od raných ptolemaiovských čias a pretrvali až dlho po tom, čo sa Egypt stal rímskou provinciou.

Starí Rimania stotožňovali Afroditu so svojou bohyňou Venušou, ktorá bola pôvodne bohyňou poľnohospodárskej plodnosti, vegetácie a jari. Podľa rímskeho historika Livia boli Afrodita a Venuša oficiálne stotožnené v treťom storočí pred n. l., keď bol do Ríma uvedený kult Venuše Erycíny z gréckej Afroditinej svätyne na hore Eryx na Sicílii. Po tomto momente Rimania prevzali Afroditinu ikonografiu a mýty a aplikovali ich na Venušu. Keďže Afrodita bola v gréckej mytológii matkou trójskeho hrdinu Aenea a rímska tradícia vyhlasovala Aenea za zakladateľa Ríma, Venuša sa začala uctievať ako Venus Genetrix, matka celého rímskeho národa. Julius Caesar tvrdil, že je priamym potomkom Eneovho syna Iula, a stal sa silným zástancom kultu Venuše. Na tento precedens neskôr nadviazal jeho synovec Octavius Augustus a neskorší cisári, ktorí si nárokovali nástupníctvo po ňom.

Tento synkretizmus výrazne ovplyvnil grécky kult Afrodity. Počas rímskej éry začali kulty Afrodity v mnohých gréckych mestách zdôrazňovať jej vzťah k Tróji a Eneovi. Začali tiež prijímať výrazne rímske prvky, zobrazovali Afroditu ako viac materskú, viac militaristickú a viac sa zaoberali administratívnou byrokraciou. Mnohí politickí magistráti ju vyhlasovali za božskú ochrankyňu. Výrazne sa rozšírili aj výjavy Afrodity v gréckej literatúre, ktoré zvyčajne zobrazovali Afroditu charakteristicky rímskym spôsobom.

MytológiaUpraviť

NarodenieUpraviť

O Afrodite sa zvyčajne hovorí, že sa narodila v blízkosti svojho hlavného centra uctievania, Pafosu na ostrove Cyprus, preto sa niekedy nazýva "Cyperská", najmä v básnických dielach Sapfo. Afroditina svätyňa Pafia, označujúca miesto jej narodenia, bola v starovekom svete po stáročia pútnickým miestom. Podľa iných verzií mýtu sa narodila neďaleko ostrova Kýthéra, odtiaľ pochádza ďalšie z jej mien "Kýtherská". Kýthéra bola miestom obchodu a kultúry, výmeny medzi Krétou a Peloponesom, takže tieto príbehy môžu zachovávať stopy migrácie Afroditinho kultu z Blízkeho východu na grécku pevninu.

Podľa verzie jej narodenia, ktorú rozpráva Hésiodos vo svojej Teogónii, Kronos odrezal Uránovi genitálie a hodil ich za seba do mora. Z peny z jeho genitálií sa zrodila Afrodita (odtiaľ jej meno, ktoré Hesiódos vykladá ako "zrodená z peny"), zatiaľ čo z kvapiek jeho krvi vznikli Giganti, Erínye (fúrie) a Melie." Hesiódos uvádza, že genitálie "sa dlho niesli po mori a z nesmrteľného tela vznikla biela pena; s ňou vyrástlo dievča". Hesiódova správa o Afroditinom narodení po Uránovej kastrácii je pravdepodobne odvodená z Piesne o Kumarbim, starovekej chetitskej epickej básne, v ktorej boh Kumarbi zvrhne svojho otca Anua, boha nebies, a odhryzne mu genitálie, čím otehotnie a porodí Anuove deti. Medzi nimi je aj Ištar a jej brat Tešub, chetitský boh búrky.

V Iliade je Afrodita opísaná ako dcéra Dia a Dioné. Dioné je zrejme ženským príbuzným mena Dios a Dion, čo sú sklonné podoby mena Zeus. Zeus a Dioné mali spoločný kult v Dodone v severozápadnom Grécku. V Teogónii Hésiodos opisuje Dioné ako Oceánoidku, ale Apollodór ju považuje za trinásteho Titana, dieťa Gaie a Urána.

ManželstvoUpraviť

Afrodita je dôsledne zobrazovaná ako atraktívna, nekonečne žiadúca dospelá žena, ktorá nemala žiadne detstvo. Často je zobrazovaná nahá. V Iliade je Afrodita zjavne slobodnou manželkou boha vojny Area a manželkou Hefaista je iná bohyňa menom Charis. Podobne aj v Hésiodovej Teogónii je Afrodita slobodná a manželkou Héfaista je Aglaia, najmladšia z troch Charitiek.

V ôsmej knihe Odysei však slepý spevák Démodokus opisuje Afroditu ako Héfaistovu manželku a rozpráva, ako sa počas trójskej vojny dopustila cudzoložstva s Aresom. Boh slnka Hélios videl Afroditu a Area, ako súložia v Héfaistovej posteli, a varoval Héfaista, ktorý zhotovil sieť zo zlata. Pri ďalšej súloži sieť oboch uväznila. Héfaistos priviedol do spálne všetkých bohov, aby sa zajatým cudzoložníkom vysmievali, ale Apolón, Hermes a Poseidón mali pre Area pochopenie a Poseidón súhlasil, že Héfaistovi zaplatí za Áresovo prepustenie. Ponížená Afrodita sa vrátila na Cyprus, kde sa o ňu starali Charitky. Toto rozprávanie pravdepodobne vzniklo ako grécka ľudová rozprávka, pôvodne nezávislá od Odysei. V oveľa neskôr interpolovanom detaile postavil Áres k ich dverám mladého vojaka Alectryona, aby ich varoval pred Héliovým príchodom, pretože Hélios by v prípade ich odhalenia povedal Héfaistovi o Afroditinej nevere. Ale Alectryon zaspal na stráži. Hélios ich objavil a upozornil Héfaista, pretože Áres v hneve premenil Alectryóna na kohúta, ktorý vždy na úsvite, keď má vyjsť slnko, zakikiríka a oznámi jeho príchod.

Po ich odhalení Héfaistos žiada Dia, aby mu vrátil svadobné dary a veno; v čase trójskej vojny sa oženil s Charis/Aglaeou, jednou z Grácií, zrejme rozvedenou s Afroditou. Neskôr sa za manžela alebo oficiálneho manžela bohyne všeobecne považoval Áres. Na Françoisovej váze prichádzajú na svadbu Pélea a Thetis na tom istom voze, rovnako ako Zeus s Hérou a Poseidón s Amfitrité; navyše básnici ako Pindaros a Aischylos výslovne označujú Área za Afroditinho manžela.

Neskôr boli vymyslené príbehy, ktoré mali vysvetliť Afroditino manželstvo s Héfaistom. V najznámejšom príbehu Zeus narýchlo oženil Afroditu s Héfaistom, aby zabránil ostatným bohom bojovať o ňu. V inej verzii mýtu dal Héfaistos svojej matke Hére zlatý trón, ale keď si naň sadla, uviazla v pasci a on ju odmietol pustiť, kým nebude súhlasiť, že mu dá Afroditinu ruku. Héfaistos bol zo svadby s bohyňou krásy nadšený a ukoval jej nádherné šperky vrátane strofónu (στρόφιον), spodného odevu v tvare saltiéry (zvyčajne sa prekladá ako "opasok"), ktorý zvýrazňoval jej prsia a robil ju pre mužov ešte neodolateľnejšou. Takéto strofy sa bežne používali na vyobrazeniach blízkovýchodných bohyň Ištar a Atargatis.

Iné menáUpraviť

  • Acidalia
  • Anadyomena
  • Cyterea
  • Despina
  • Kypris

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrodita

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aphrodite na anglickej (zjednodušenej) Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).