Éós

grécka bohyňa úsvitu

Éós (iné názvy: Eós, Eos, Zora, Zornička; gr. Ἠώς – Éós alebo Ἕως – Eós; latiniz. Eos, lat. Aurora) je v gréckej mytológii dcéra Titana Hyperióna a jeho manželky Theie, je bohyňa ranných zôr. V rímskej mytológii jej zodpovedá Aurora.

Éós a Tithónos, červenofigurálne oinochoé, cca 470 – 460 pred Kr.

Jej súrodenci sú Hélios, boh slnka a Seléné, bohyňa mesiaca.

Éós je tiež nazývaná bohyňou úsvitu a ranných zôr. Jej každodenná povinnosť začína na východe, kde nastúpi do slnečného voza ťahaného dvomi okrídlenými koňmi menom Lampos a Faethón. Prvá zastávka je na Olympe, tam oznámi príchod boha Hélia. Potom sa Éós stane Hémerou, bohyňou jasného dňa. V tejto podobe sprevádza Hélia až k západným brehom Ókeanu a mení sa na Hespera (syna Éós a Astraia), čiže Večernicu, prvú večernú hviezdu.

Éos bývala zobrazovaná v nádhernom šafranovom rúchu, obvykle s krídlami. Bola krásna a milovala všetko krásne, tiež krásnych mužov.

Jej prvým manželom bol Titan Astraios; mali spolu mnoho potomkov, medzi nimi takmer všetky hviezdy a vetry. Mala aj mnoho milencov medzi ktorých patril aj Kleitos, aténsky hrdina Kefalos a slávny lovec Órión; postupne ich vraj všetkých uniesla.

S druhým manželom Tithónom, synom trójskeho kráľa Laomedóna, žila až na samom konci sveta. Vyprosila pre neho od Dia nesmrteľnosť, ale zabudla vyžiadať pre neho aj večnú mladosť, takže jej pred očami zostarol a nakoniec sa scvrkol na cvrčka. (alebo ho na cvrčka sama premenila).

S Tithónom mala dvoch synov: Émathióna a Memnóna. Memnón počas trójskej vojny prišiel na pomoc svojmu strýkovi Priamovi, stal sa vrchným veliteľom trójskych vojsk, padol však v súboji s Achillom. Éós preniesla potom jeho mŕtve telo do Etiópie. Každé ráno sa objavuje na zemi rosa – slzy, ktoré vylieva Éós nad svojím mŕtvym synom.

Homér nazýval bohyňu Éós "ružovoprstou", "krásnovlasou", "ráno sa rodiacou", "zlatotrónnou".

Odraz v umení

upraviť

Jednou z najlepších jej sôch je Michelangelova Aurora na hrobe Lorenza de Medici vo Florencii (okolo r 1520)

Rodostrom

upraviť

Rodostrom Titanov

upraviť

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[1]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Rodostrom vetvy Krios a Eurybia

upraviť
Pontos
Gaia
Ouranos
Eurybia
Krios
Astraios
Éós
Perses
Asteria
Pallas
Styx
Boreas
Astraia
Hekaté
Zelos
Kratos
Notos
Fosforos
Nike
Bié
Euros
Hviezdy
Zefyros


  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Éós na českej Wikipédii.
  1. Hésiodos, Theogónia 132–138