Gaia (mytológia)
Gaia (iné názvy: Gé, Ge, ojedinele Gáia či Gaja, zastarano Gaea/Gæa, Gea; po grécky Γαῖα - Gaia - Zem alebo Γῆ - Gé - Zem; lat. Gaea/Gæa, Tellus, Terra) je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.
Moderná mytológia aj niektorí vedci operujú s tzv. teóriou Gaii, ktorá chápe planétu Zem a jej biosféru ako Gaiu, jediný ucelený superorganizmus regulujúci podmienky svojej vlastnej existencie.
Mytológia
upraviťHésiodos
upraviťZrodenie Gaie, Uránu a Titánov
upraviťHésiodova Teogónia rozpráva o tom, ako po Chaose vznikla „širokoboká" Gaja (Zem), aby sa stala večným sídlom nesmrteľných, ktorí vlastnia Olymp nad ňou.[1] A po Gaii prišiel „matný Tartaros v hlbinách Zeme" a potom Eros, boh lásky. Hésiodos ďalej hovorí, že Gaia zrodila jej rovného Ourana (Nebo, Nebesá), aby ju „zakryl zo všetkých strán." Gaia porodila aj Oureá (Hory) a Ponta (More), „bez sladkého spojenia lásky" (t. j, bez otca). Neskôr s Uránom, svojím synom, porodila dvanásť Titanov.
Ďalšie potomstvo a kastrácia Urána
upraviťPodľa Hésioda splodila Gaja so svojím synom Ouranom ďalšie potomstvo, najprv obrovských jednookých Kyklopov: Brontés („Hrom"), Steropés („Blesk") a Argés („Jasný"), potom Hekatoncheiri. Keď sa každý z Kyklopov a Hekatonchýrov narodil, Urán ich ukryl na tajnom mieste v Gaii, čo jej spôsobilo veľkú bolesť. Gaia teda vymyslela plán. Vytvorila srp zo sivého kremeňa (alebo adamantia). A Kronos použil srp na vykastrovanie svojho otca, keď sa blížil k svojej matke Gaii, aby s ňou spal. Z Ouranovej preliatej krvi Gaia splodila Erínie, Gigantov a Melie. Z Ouranových semenníkov sa v mori zrodila Afrodita.[2]
So synom Pontom mala Gaia morské božstvá Nerea, Thauma, Forkysa, Kéto a Eurybiu.
Titanomachia
upraviťKeďže sa Kronos od Gaie a Ourana dozvedel, že je predurčený na to, aby ho zvrhlo jedno z jeho detí, pohltil každé, ktoré mu porodila jeho staršia sestra Titanka Rheia. Keď však Rheia čakala najmladšie dieťa, Dia, požiadala o pomoc Gaiu a Ourana. Keď sa Zeus narodil, Rheia dala Kronovi namiesto neho kameň zabalený do plienok, ktorý Kronos prehltol, a Gaia si dieťa vzala do opatery.[3]
S pomocou Gainých rád Zeus porazil Titanov. Potom však Gaia v spojení s Tartarom porodila najmladšieho zo svojich synov Tyfóna, ktorý mal byť poslednou výzvou Diovej moci.
Iné zdroje
upraviťPodľa rímskeho mýtografa Hyginusa sú Terra (Zem, rímsky ekvivalent Gaie), Celus (Nebo, rímsky ekvivalent Uránu) a Mare (More) deťmi Aithér a Dies (Deň, rímsky ekvivalent Hémery). S Aithérom má Terra potomstvo: Dolor (bolesť), Dolus (klamstvo), Ira (hnev), Luctus (smútok), Mendacium (klamstvo), Iusiurandum (prísaha), Vltio (pomsta), Intemperantia (samoľúbosť), Altercatio (hádka), Oblivio (zabudnutie), Socordia (lenivosť), Timor (strach), Superbia (arogancia), Incestum (jrvismilstvo), Pugna (boj), Oceanus (oceán), Themis, Tartarus, Pontus, Titanov, Briareus, Gyges, Steropes, Atlas, Hyperion, Polus, Saturn, Ops, Moneta, Dione a fúrie (Alecto, Megaera a Tisiphone). Pri Tartare sa potom Terra stáva matkou obrov, ktorých mená sú uvedené nasledovne: Enceladus, Coeus, Ophion, Astraeus, Pelorus, Pallas, Emphytus, Rhoecus, Ienios, Agrius, Palaemon, Ephialtes, Eurytus, Theomises, Theodamas, Otos, Typhon, Polybotes, Menephiarus, Abseus, Colophomus a Iapetus.[4]
Boh Héfaistos sa raz pokúsil znásilniť Aténu, ale tá ho odstrčila, čo spôsobilo, že jej ejakuloval na stehno. Aténa semeno zotrela a hodila ho na zem, čím oplodnila Gaiu. Gaia potom porodila Erichthonia Aténskeho, ktorého Aténa adoptovala ako vlastné dieťa.[5]
Nonnos opisuje podobný mýtus, v ktorom Afrodita utekala pred svojím žiadostivým otcom Zeusom, ktorý bol do nej zaľúbený. Keďže Zeus nemohol Afroditu chytiť, jeho semeno dopadlo na zem a oplodnilo Gaiu. Výsledkom bolo zrodenie kentaurov z Cypru.[6]
Gaii sa nepáčilo, ako Zeus zaobchádzal s jej deťmi, Titanmi, a tak priviedla na svet Gigantov, aby bojovali proti Diovi. Bolo predpovedané, že Gigantov, ktorí sa zrodili z Ouranovej krvi, nemôžu zabiť samotní bohovia, ale môžu ich zabiť s pomocou smrteľníka. Keď to Gaia počula, hľadala istú rastlinu, ktorá by Gigantov ochránila aj pred smrteľníkmi. Skôr než ju Gaia alebo ktokoľvek iný mohol získať, Zeus zakázal Éós (Úsvit), Seléne (Mesiac) a Héliovi (Slnko) svietiť, sám rastlinu zozbieral a nechal Aténu privolať smrteľníka Herakla, ktorý pomohol olympským bohom Gigantov poraziť.[7]
Podľa Hésióda v jeho stratenej básni Astronomia Orión počas lovu s Artemidou a jej matkou Léto tvrdil, že zabije každé zviera na zemi. Gaia, nahnevaná jeho chválenkárstvom, poslala obrovského škorpióna, aby ho zabil, a po jeho smrti ho Zeus spolu so škorpiónom umiestnil medzi hviezdy.[8] Podľa Ovidia Gaia z nejakého dôvodu poslala škorpióna, aby zabil namiesto nej Léto, a Orión bol zabitý, keď sa ju snažil chrániť.[9]
Keď Boreas, boh severného vetra, zabil Pitys, oreadskú nymfu, pretože odmietla jeho návrhy a dala pred ním prednosť Panovi, Gaia mŕtve dievča ľutovala a premenila ju na borovicu.[10]
Gaia tiež urobila Aristaia nesmrteľným.[11]
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Ouranos | - | Zosobnenie oblohy |
| Pontos | - | Morský praboh |
| Oureá | - | Bohovia hôr |
| Nesoi | - | Bohyňe ostrovov |
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Titáni | Ouranos | Prabohovia |
| Kyklopi | Ouranos | |
| Giganti | Ouranos | |
| Telchiny | Ouranos | |
| Staršie múzy | Ouranos | |
| Aetna | Ouranos | Nymfa |
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Tyfón | Tartarus | Obor, jedna z najstrašnejších oblúd |
| Echidna | Tartarus | Obluda, hadia žena |
| Kampé | Tartarus | Strašná strážkyňa v Tartare |
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Kéto | Pontus | Jedna z morských bohýň |
| Forkys | Pontus | Morský boh |
| Eurybia | Pontus | Bohyňa morských vplyvov (príliv, súhvezdia...) |
| Nereus | Pontus | |
| Thaumas | Pontus | Morský boh |
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Charybda | Poseidón | Morská príšera |
| Antaeus | Poseidón | Bojovník, prehral pri boji s Heraklom |
| Laistrygón | Poseidón |
| Meno | Otec | Funkcia |
|---|---|---|
| Agdisist | Zeus | |
| Manes | Zeus | Kráľ |
| Cyprusské kentaury | Zeus |
Moderná doba
upraviť- Gaia je impaktný kráter na Jupiterovom mesiaci Amalthea.
- 1184 Gaea je planétka z pásma planétok.
- Gaia je názov vesmírneho prieskumného observatória ESA vypusteného v roku 2013.[12]
Rodostrom potomkov
upraviťRodostrom olympských potomkov
upraviťGenealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.
| Uranos | Gaia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Uranove genitálie | Kronos | Rheia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zeus | Héra | Poseidón | Hádes | Démétér | Hestia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| a[13] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| b[14] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ares | Héfaistos | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Metis | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Aténa[15] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Léto | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Apolón | Artemis | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Maia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hermes | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Semelé | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dionýzos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dione | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| a[16] | b[17] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Afrodita | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Potomkovia s Ouranom
upraviť| Gaia | Ouranos | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ókeanos | Krios | Iapetos | Rheia | Mnémosyné | Téthys | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Koios | Hyperión | Theia | Themis | Foibé | Kronos | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Titani | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Brontés | Steropés | Argés | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kyklopi | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kottus | Briareus | Gygés | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hekatoncheiri | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Gaia | Ouranova krv | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Erínye | Giganti | Melie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
upraviť- ↑ Hésiodos, Teogónia 116–118
- ↑ Hésiodos, Teogónia 154–200
- ↑ Hésiodos, Teogónia 453-491
- ↑ Hyginus, Fabulae Theogony, S. 95
- ↑ Burkert, S. 143
- ↑ Nonnus, Dionysiaca 14.193
- ↑ Apollodorus, 1.6.1
- ↑ Hesiod fr. 7 Diels, S. 196
- ↑ Ovid, Fasti 5.537–544
- ↑ Libanius, Progymnasmata, 1.4
- ↑ Floyd, Edwin (1968). The Première of Pindar's Third and Ninth Pythian Odes. Transactions and Proceedings of the American Philological Association. The Johns Hopkins University press. 99: 181–202. doi:10.2307/2935839. JSTOR 2935839.
- ↑ Gaia [online]. www.esa.int, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Podľa Homéra, Iliada 1.570–579, 14.338, Odysea 8.312
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 927–929, Héfaistos je len potomkom Héry, bez otca
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 886–890, z Diových detí s jeho manželkami, Aténa bola počatá ako prvá, ale narodená ako posledná. Zeus ju splodil s Metis, ale prehltol ju a neskôr ju sám porodil „z čela."
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 183–200, Afrodita bola bola zrodená z Uranových odrezaných genitálií
- ↑ Podľa Homéra, Afrodita bola Diovou dcérou (Iliada 3.374, 20.105; Odysea 8.308, 320)
Literatúra
upraviť- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.[1]
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaia na anglickej Wikipédii.
- ↑ ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 144.