Bakchus, Caravaggio, 1593-1594

Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely (vnuk Area a Afrodity). Čo vlastne v preklade znamená že Dionýzos bol prapravnuk Area. Tiež je tu ďalší fakt na zamyslenie. Ak bola Dionýzova mama smrtelníčka, malo by to znamenať že Dionýzos je poloboh a nie boh. Tiež sa vie že Semela veľmi chcela vidieť Diovu pravú božskú podobu. Prehovárala ho dlho až jej nakoniec vyhovel a to ju stálo život, pretože žiaden človek ten pohľad nemôže prežiť. Tá žiara je až moc veľká. Ale Zeus nejakým spôsobom Dionýza zachránil. Nenechal ho zomrieť. Všil si ho do stehna a tam ďalej žil až kým nenastal čas narodiť sa. Narodil sa ako syn Dia to áno, lenže nesedí tu viacej vecí. Ako je možné že mal až takú veľkú božskú moc keď jeho mama bohyňou nebola? Ktovie. Polobohovia sa nerodia s takou velikánskou mocou a už vôbec sa nerodia nesmrteľní. Ale on akosi nesmrteľný je. Podľa bežných vzorcov a schém by mal byť polobohom ako bol napr. Herkules alebo Perseus. Možné tiež je, že sa s tou mocou nenarodil ale dal mu ju neskôr Zeus, ako dar svojmu synovi a urobil z neho ozajstného boha vína. Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie (bakchanálie) a Lénaje.

Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť. Oslavy Bakcha a vína - bakchanálie - sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané. Oslavy na jeho počesť boli najdivokejšie oslavy v starovekom svete. Keďže sa Dionýzos nazýval boh plodnosti, tak mal ako aj iní bohovia milenky. Jedna z jeho mileniek, smrteľníčka Amedis mu porodila dcéru Ruan. Ďalší potomkovia Dionýza sú Amachon (bohyňa ľudského šťastia a ochrankyňa detí) a jej sestra Salome (bohyňa plodných). Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti. Dionýzos neskôr našiel na opustenom ostrove princeznú Ariadnu, ako si šla oči vyplakať z toho ako ju Tézeus nemilo odkopol. Rozišiel sa s ňou a nechal ju tam. Dionýzos sa o ňu postaral, pomohol jej a zaľúbili sa do seba. Dokonca ju zobral na Olymp.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dionýzos