Armand Jean du Plessis de Richelieu
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Kardinál Richelieu, Armand Jean du Plessis de Richelieu, vojvoda de Fronsac, (* 9. september 1585 Paríž – † 4. december 1642 Paríž) bol francúzsky duchovný, šľachtic a štátnik. Bol hlavným ministrom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. v rokoch 1624 – 1642. Usiloval sa o zavedenie absolutizmu. Najprv zbavil príslušníkov vysokej odbojnej šľachty vplyvného postavenia na kráľovskom dvore.
Armand Jean du Plessis de Richelieu | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi prvý minister Francúzska za vlády Ľudovíta XIII. | ||||||||
![]() Portrét od Philippa de Champaigne, Louvre | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
prvý minister Francúzska | ||||||||
1624 – 1642 | ||||||||
| ||||||||
biskup v Luçon | ||||||||
17. apríl 1607 – 29. apríl 1624 (rezignácia) | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 9. september, 1585 Paríž, Francúzsko | |||||||
Úmrtie | 4. december 1642 (57 rokov) Paríž, Francúzsko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Biskup | ||||||||
Potvrdenie | 18. december 1606 (21 rokov) | |||||||
Konsekrácia | 17. apríl 1607 (21 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Anne d’Escars de Givry (de Pérusse), O.S.B. | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 5 Sep 1622 Gregor XV. | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | ||||||||
Bol pôvodne predurčený pre vojenské remeslo, no bol nútený vstúpiť do cirkevných rádov, aby zachoval pre svoju rodinu príjem z biskupstva v Luçone.V roku 1607 bol vysvätený za biskupa, neskôr vstúpil do politiky, kardinálom sa stal v roku 1622. Prechodne bol vo funkcii ministra zahraničných vecí v roku 1616 a stal sa hlavným ministrom Ľudovíta XIII. v roku 1624. V roku 1642 ho nahradil kardinál Jules Mazarin.
Funkcia vykonávaná Richelieuom pre Ľudovíta XIII. je často označovaná výrazom „premier ministre”, zatiaľ čo titul bol používaný v danej dobe ako oficiálny spôsob pre označenie hlavného ministra kráľa, ktorého činnosť prepája tiež témy politické, diplomatické a koloniálne takisto kultúrne a náboženské. Známy svojou prešibanosťou, ba dokonca ľstivou povahou, často kritizovaný kvôli svojej neústupčivej uzavretosti, obnovuje víziu štátneho záujmu a je skutočne kľúčom k jeho metódam vládnutia a jeho koncepcii diplomacie a politiky. V zahraničí v boji proti Habsburgovcom a vo vnútri štátu proti šľachte a protestantom, prísne potláča smrteľné súboje (šľachty), takisto aj vzbury sedliakov proti zdaňovaniu. Preslávil sa aj aférami, ktoré sa stali slávnymi, tiež aférou démonov z Loudunu. Richelieu je považovaný za jedného z najväčších zakladateľov moderného francúzskeho štátu. Jeho činnosťou bol dlhý boj za posilnenie kráľovskej moci a monarchia sa potvrdila v novej forme, ktorá bola neskôr označená termínom absolutizmus a to triumfálnym spôsobom pod vládou Ľudovíta XIV. (1661 – 1715), potom spôsobom miernejším za pôsobenia kardinála de Fleury (1726 – 1743).
Vnútropolitický vplyvUpraviť
Hlavným cieľom Richelieua bolo obmedzenie moci hugenotov. Na nátlak Richelieua Ľudovít XIII. so svojou armádou v roku 1628 napadol pevnosť La Rochelle a hugenoti boli následne porazení na juhu Francúzska. V roku 1629 bola uzatvorená dohoda zrovnoprávňujúca hugenotov a katolíkov. Hugenoti sa museli odzbrojiť. Snahy katolíkov poštvať Ľudovíta XIII. proti Richelieuovi sa nestretli s úspechom. Kráľ Richelieuovi totiž veril a podporoval ho.
Následnícka postupnosťUpraviť
V roku 1607 sa stal biskupom a v roku 1622 kardinálom. R 1616 vstúpil do rady regentky Márie Medicejskej a r. 1624 sa stal prvým ministrom. Richelieu veril v "absolutizmus" – právo kráľa robiť, čo sa mu páči. Veril, že kráľ sa zodpovedá Bohu, nie cirkvi, šľachte, alebo ľudu. Účinne využíval špiónov a potlačil každú opozíciu. Vyškolil svojho nasledovníka, kardinála Julesa Mazarina, ktorý pokračoval v Richelieuovej politike a do roku 1661 bol prvým ministrom Ľudovíta XIV. V mnohých európskych krajinách to boli časy, keď prví ministri mali veľkú moc.