Vinič
rod rastlín
O iných významoch výrazu Vinič pozri Vinič (rozlišovacia stránka).Vinič alebo zastarano réva (lat. Vitis) je rod popínavých rastlín čeľade viničovitých (lat. Vitaceae), ktorý zahrnuje približne 70 druhov[1].
Druhy upraviť
Príklady druhov sú[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16]:
- vinič hroznorodý (Vitis vinifera) v širšom zmysle:
- vinič lesný/vinič hroznorodý lesný/lesný vinič/vinič divý[17]/divý vinič[17][18](Vitis sylvestris/Vitis vinifera subsp. [alebo var.] sylvestris)
- vinič kaukazský/vinič hroznorodý kaukazský (Vitis caucasica/ Vitis vinifera subsp. [alebo var.] caucasica) - dnes obyčajne zaraďovaný pod Vitis vinifera subsp. sylvestris
- vinič hroznorodý v užšom zmysle/vinič hroznorodý pravý/vinič hroznorodý pestovaný/vinič ušľachtilý[19][20]/vinič európsky [ďalšie slovenské názvy pozri v článku o tomto taxóne] (Vitis vinifera v užšom zmysle/Vitis vinifera subsp. [alebo var.] vinifera/Vitis sativa/Vitis vinifera subsp. [alebo var.] sativa)
- vinič zimný (Vitis vulpina/Vitis cordifolia)
- vinič pobrežný (Vitis riparia) - niekedy zaraďovaný do druhu Vitis vulpina
- vinič skalný/vinič piesočný (Vitis rupestris)
- vinič líščí/vinič americký (Vitis labrusca)
- vinič letný (Vitis aestivalis)
- vinič amurský (Vitis amurensis)
- vinič Davidov (Vitis davidii)
- vinič Coignetovej (Vitis coignetiae)
- vinič Berlandierov (Vitis berlandieri) - často uvádzaný ako poddruh (tu neuvedeného) druhu Vitis cinerea
- vinič okrúhlolistý (Vitis rotundifolia)
Zdroje upraviť
- ↑ POSPÍŠILOVÁ, Dorota; SEKERA, Daniel; RUMAN, Tibor. Ampelografia Slovenska. Modra : Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka, 2005. 368 s. ISBN 80-969350-9-7. S. 11.
- ↑ MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1155 a nasl..
- ↑ Page 1 [online]. mansfeld.ipk-gatersleben.de, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl. [1]
- ↑ Naqinezhad, A. Wild grapevine (Vitis vinifera subsp. sylvestris) in the Hyrcanian relict forests of northern Iran: an overview of current taxonomy, ecology and palaeorecords. In: Journal of Forestry Research Dec. 2017 [2]
- ↑ M.M.P.N.D. - Sorting Vitis names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Species of Vitis subg. Vitis [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Europäer-Reben [online]. glossar.wein-plus.eu, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online. (strojový vadný preklad do angličtiny je tu: [3])
- ↑ NIRK, Rudolf; BRUCHHAUSEN, Karl; ULLMANN, Eike. Patent-, Gebrauchsmuster- und Sortenschutzrecht. [s.l.] : C.F. Müller GmbH, 2007. 246 s. ISBN 978-3-8114-3368-7. S. 201.
- ↑ Flóra Slovenskа. Ed. Lýdia Bertová. 1. vyd. Zväzok IV/1. Bratislava : Veda, 1984. 432 s. S. 162–167.
- ↑ Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. ibot.sav.sk, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
- ↑ BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2011, S. 112
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 476, 477.
- ↑ 93/1999 Z.z.- vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
- ↑ viničovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 514.
- ↑ Ing. Rastislav Šimora (o:. Ampelografia Slovenska | Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča [online]. ampelografia.szm.com, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1971. 583 s. (Slovníky.) S. 395, 557.
- ↑ M. Verešová, J. Supuka: Kultúrna krajina umocnená hodnotami vihohradov Život. prostr., roč. 43, č. 1, str. 13 – 17, 2009[4] Archivované 2019-09-03 na Wayback Machine
- ↑ Klíma a bioklíma Bratislavy. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1979. 271 s. S. 255.
- ↑ MAJERSKÝ, Ivan. Svedomie volá: Zachráňme vinohrady. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 1336-197X.
Iné projekty upraviť
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |