Sakarya (rieka)
Sakarya alebo Sakarya Nehri[1] (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.[2] Rieka ústi do Čierneho mora pod Adapazarı niekoľko desiatok kilometrov od Istanbulu.[2] Zásobovaná je prevažne zimnými dažďovými zrážkami.[1]
Sakarya | |
starogr. Σαγγάριος – Sangarios a iné | |
turecká maloázijská rieka | |
Miesto, kde sa rieka Mudurnu vlieva do rieky Sakarya.
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Zdrojnica | Emirdağ, Anatólska plošina |
Ústie | Čierne more |
Dĺžka | 824 km |
Povodie | 58 160 km² (5 816 000 ha) |
Wikimedia Commons: Sakarya River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Údaje o dĺžke rieky a rozlohe jej povodia sa líšia: od 720[3], 790[4][5], 820[6]/824[7][8] kilometrov pre dĺžku a pre povodie rôzne od 58 160 km²[3] po 65 000 km².[4]
Objem ročného prietoku do Čierneho mora je 6,4 km³. Najväčší prietok vody je pozorovaný v zimnom a jarnom období (72 % ročného prietoku).[5]
Tečie v severozápadnom Turecku v historickej Frýgii.[9] V minulosti i dnes vedie cez rieku viacero významných ciest od Bosporu do Malej Ázie.[10][11] Pôvodne cez rieku prechádzal aj významný historický most postavený za vlády byzantského cisára Justiniána I. (tur. Justinianos Köprüsü), dnes rieka tečie iným tokom a most obchádza.[12]
Názvy
upraviťGeografia
upraviťRieka pramení v pohorí Emirdağ na Anatólskej plošine.[5]
V hornom toku tvorí povodie prevažne neogénno-jazerné a vulkanicko-sedimentárne podložie, v spodnej časti toku dominuje paleogénne a mezozoické podložie metamorfného a sutinového pôvodu.[7]:647
Hlavnými prítokmi sú Porsuk Çayı (208 km), Ankara Çayı (140 km), Cubuk Çayı a Göksu.[5]
Povodie Sakarye bolo ľudmi spravidla premenené na poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. Listnaté a ihličnaté lesy sa nachádzajú len v pohoriach pozdĺž Čierneho mora.[7]
Fauna a flóra
upraviťV Sakaryi žije najmenej 72 druhov rýb, z nich 63 je pôvodných, päť bolo vysadených a štyri druhy sú endemické (Aphanius anatoliae anatoliae, Aphanius villwocki, Cobitis simplicispina a Seminemacheilus lendli). Zaznamenaných bolo trinásť druhov obojživelníkov, pričom jedenásť z nich je ohrozených alebo takmer ohrozených, jeden druh je vzácny a dva poddruhy sú endemické (Triturus vulgaris kosswigi, Bombina bombina arifiyensis). V rieke bolo identifikovaných bolo 34 vodných druhov Oligochaeta, pričom niektoré rody sú pre Turecko nové.[7]:665
Ekonomický význam
upraviťKoncom 30. rokov 20. storočia sa začalo s reguláciou rieky. Dnes Sakarya poskytuje vodu pre domácnosti i zavlažovanie, vodné elektrárne na rieke vytvárajú vodnú energiu a rieka je regulovaná na ochranu pred povodňami. Kvôli jej veľkým sezónnym výkyvom prietoku nie je splavná, rybolov zohráva miestnu hospodársku úlohu.[7]:667
História
upraviťNa pravom brehu rieky leží staroveké mesto Gordion (dnes Yassıhoyük).[19] V staroveku sa územie pri rieke nazývalo Frýgia[9], časť rieky tvorila hranicu s Bitýniou. Bitýnska časť rieky bola splavná a bola známa pre množstvo rýb.[15] Rieku spomína Strabón i Hésiodova Theogonia.[15]
Začiatkom 3. stor. pred Kristom územie v blízkosti rieky obsadili keltskí Galaťania. Neskôr územie ovládli Gréci, Rimania a Byzantská ríša.[20]
V stredoveku ju okrem iných vo svojom spise spomína Ibn Battúta, ktorý sa domnieval, že jej názov mohol pochádzať od slova sakar – peklo.[18]
V 13. storočí bolo údolie rieky Sakarya súčasťou hraníc medzi Byzantskou ríšou a tureckým kmeňom Söğüt. Cisár Michal VIII. Palaiologos nechal postaviť pozdĺž rieky viacero opevnení, avšak povodeň v roku 1302 zmenila tok rieky, v dôsledku čoho sa opevnenia stali zbytočnými. Povodie tak následne v 14. storočí ovládli Osmani.[21]
V roku 1921, počas grécko-tureckej vojny, Turci na rieke zastavili postup Grékov tiahnúcich na Ankaru a následne prešli do protiofenzívy, výsledkom ktorej bolo ich víťazstvo vo vojne a udržanie si západných území Malej Ázie a území v Európe.[22]
Galéria
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b ŠÁRA, Pavel. Lexikón krajín sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. S. 71.
- ↑ a b Sakarya. In: STINGLWAGNER, Gerhard K. F., a kol. Lexikón rybárstva. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978-80-89153-41-1. S. 429.
- ↑ a b ALP, Emre et al. 2020. Evaluation of the Water-Energy-Food Nexus with the Focus on Climate Change in Sakarya Watershed. Dostupné online [cit. 2023-12-20]
- ↑ a b Sakarya. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 631.
- ↑ a b c d Sakarya. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 670 – 671.
- ↑ Drainage [of Turkey]. In: Rivers Britannica [online]. Britannica, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
- ↑ Black Sea coasts. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 124.
- ↑ a b Frýgia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. ISBN 80-224-0847-6. S. 628.
- ↑ Adapazan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 46.
- ↑ a b c Byzantinoslovaca (VI). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5005-1. S. 37.
- ↑ Justinianus Köprüsü [online]. Sakarya: Sakarya Valiliği, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online.
- ↑ Sangarius. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6.
- ↑ OVIDIUS, Epistulae ex Ponto. 4,10,17; PLINY. Naturalis Historia. Vol. 6,1.
- ↑ a b c d e SANGARIUS. In: SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Vol. II. Iabadius – Zymethus. London : Walton & Maberly, 1857. S. 902.
- ↑ Schol. ad Apollon. Rhod. 2,724.
- ↑ KONŠTANTÍN VII., De Administrando Imperio 1,5
- ↑ a b c Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2009. ISBN 978-80-8095-058-3. S. 417.
- ↑ Gordion. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 228.
- ↑ Galaťania. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. ISBN 80-224-0847-6. S. 697.
- ↑ IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650: The Structure of Power. Houndmills, New York : Palgrave Macmillan, 2002. ISBN 0-333-61386-4. S. 8.
- ↑ SORBY, Karol. Blízky východ medzi dvoma svetovými vojnami. In: Vojenská osveta 1/2007. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR, 2007. ISBN 80-969458-1-5. S. 52.