Archimedes zo Syrakúz

Archimedes zo Syrakúz alebo Archimédes zo Syrakúz (starogr. Αρχιμήδης, lat. Archimedes; * okolo 287 pred Kr. Syrakúzy, Sicília – † 212 pred Kr., Syrakúzy) bol grécky matematik, fyzik, mechanik, vynálezca, astronóm a filozof. Patril k najvýznamnejším matematikom staroveku. Bol zabitý rímskym vojakom pri obrane Syrakúz. Je po ňom pomenovaný kráter a pohorie na Mesiaci. Jeho meno nesie tiež planétka 3600 Archimedes.[1]

Archimedes zo Syrakúz
grécky matematik, filozof,
vynálezca, astronóm a fyzik
Archimedes zo Syrakúz
Narodenieokolo 287 pred Kr.
Syrakúzy, Sicília
Úmrtieokolo 212 pred Kr.
Syrakúzy, Sicília
Známy vďakaArchimedov zákon, Archimedova skrutka, hydrostatika, páka, Archimedov palimpsest
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Archimedes zo Syrakúz
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Archimedes zo Syrakúz

Dielo upraviť

Archimeda preslávila účasť na obrane Syrakúz počas rímskeho obliehania v prvej a druhej púnskej vojne, po tom ako vojnové stroje, ktoré navrhol pomáhali zadržať postup Rimanov. Archimedes sa považuje za objaviteľa hustoty a Archimedovho zákona o nadnášaní telesa v tekutine, ktorý objavil počas kúpeľa, načo vybehol nahý na ulicu s pokrikom „heuréka“ – našiel som to.[2] Popísal zavlažovacie zariadenie, ktoré sa dodnes nazýva Archimedova skrutka. Zaviedol pojem ťažiska a spočítal ťažisko rôznych geometrických útvarov.

V matematike dokázal, že pomer obvodu kruhu a jeho priemeru je taký istý ako pomer obsahu kruhu a polomeru na druhú. Nenazýval síce tento pomer π, ale vymyslel metódu, ako ho spočítať s ľubovoľnou presnosťou a spočítal, že jeho hodnota je medzi 3 + 1/7 a 3 + 10/71.

Dokázal, že pomer povrchu a objemu gule je rovnaký ako pomer povrchu a objemu valca opísaného tejto guli.

Spočítal súčet geometrickej postupnosti so základom 1/4:

 

Tento výsledok použil na určenie obsahu plochy pod parabolou. Na výpočty používal heuristickú metódu podobnú dnešnému integrálnemu počtu, ale svoje výsledky zdôvodnil geometrickými dôkazmi. Veľmi málo stredovekých matematikov rozumelo Archimedovým prácam. Mnoho z jeho prác bolo zničených a zachovalo sa iba v latinských alebo arabských prekladoch.

Zhrnutie objavov upraviť

 
Jedno z archimedovských telies, kubooktaéder

Zaoberal sa aj:

 
Archimedova skrutka

Smrť upraviť

V rokoch 213 – 212 pred Kr., počas Púnskych vojen, Rimania pod vedením generála Marca Claudia Marcella obkľúčili Syrakúzy, v ktorých sa nachádzal aj sám Archimedes. Práve tam vzniklo mnoho povier ohľadom bájnych Archimedových vynálezov, ktoré dokázali obranu mesta držať celé dva roky. Podľa legendy Rimanom nakoniec stačilo využiť oslavy Syrakúzanov na počesť bohyne Artemidy. Pri útoku Marcus Claudius vydal rozkaz, aby Archimedovi rímski vojaci neskrivili ani vlas. Stal sa však presný opak. Jeden z rímskych vojakov vtrhol práve do domu Archimeda a našiel ho pri tom, ako do piesku kreslí matematické diagramy. Archimedes, ktorý si v pohrúžení nevšimol ani prítomnosť vojaka na to nakoniec doplatil. Riman mu zakázal kresliť a vtedy fyzik vyslovil slávnu vetu: „Noli tangere circulos meos!“, čo v preklade znamená: „Nedotýkaj sa mojich kruhov!“. Vraj to boli posledné slová, ktoré vyriekol pred svojou smrťou (vojak ho prebodol mečom).

Referencie upraviť

  1. SCHMADEL, Lutz D.. Dictionary of Minor Planet Names – (3600) Archimedes. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 2007. Dostupné online. ISBN 978-3-540-29925-7. S. 303.
  2. ROSS, Rachel; CONTRIBUTOR, Live Science. Eureka! The Archimedes Principle [online]. livescience.com, 2017-04-25, [cit. 2018-10-04]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • Archimédés : několik pohledů do jeho života a díla. Ed. Zdeněk Halas. [s.l.] : Matfyzpress, 2012. 136 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7378-228-3. (po česky)
  • BEČVÁŘ, Jindřich; ŠTOLL, Ivan. Archimedes (největší vědec starověku). [s.l.] : Prometheus, 2005. 72 s. ISBN 978-80-7196-273-1.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť