Wikipédia

Technológia

Technológia (v kontextoch obmedzených na výrobu je synonymum aj technológia výroby[1]) najčastejšie znamená buď náuku o uplatňovaní techniky vo výrobe, alebo výrobný postup, alebo nevhodne ide o synonymum techniky (v zmysle stroje a pod.). Podrobnosti pozri v kapitole Definícia.

Etymológia

upraviť

Slovo technológia vzniklo z novolatinského slova technologia, ktoré vzniklo z gréckeho slova τεχνολογια - technologia (význam: pojednanie o odbore umenia či vedy/odborne náležité pojednanie/vedecky stanovené pravidlo/stanovenie pravidiel pre vedecké pojednanie), ktoré vzniklo zo slov τεχνη - techné (umenie/zručnosť/remeslo/veda) a λογος - logos (slovo/náuka).[2][3][4]

Definícia

upraviť

Technológia ako náuka môže mať niektorý z týchto významov:

  • veda (náuka) o technike (zahŕňa všetky aspekty techniky, t. j. prírodovedné, spoločenskovedné, fyziologické, estetické, etické i psychologické)[5][6][7][8]
  • veda (náuka, odbor) o uplatňovaní techniky v (najmä priemyselnej) výrobe, t. j. o (získavaní a) premene (resp. spracúvaní) materiálov (resp. surovín, polotovarov či dielov) na medziprodukty a konečné výrobky za využitia prírodovedných a technických poznatkov, resp. o uplatňovaní týchto poznatkov pri zavádzaní, využívaní a zdokonaľovaní výrobných postupov[9][10][11][12][13][1][14][15][16][17]
  • organizácia výroby a podniková ekonomika[9].

Technológia ako postup výroby a pod. môže mať niektorý z týchto významov (čiastočné alebo úplné synonymum: technika):

  • výrobný postup, príp. súhrn postupov vo výrobe či spôsob výroby, najmä výrobný postup pri premene materiálov z prvej vyššie uvedenej definície[9][10][18][11][13][1][5][16][17][6]
  • "súhrn prostriedkov, spôsobov, znalostí a zručností potrebných na výrobu"[19]
  • "konfigurácia procesov, plánov, techník, vedomostí a zručností potrebných na efektívnu výrobu, spracúvanie a marketing produktu alebo služby"[20]
  • pracovný postup[13]
  • postup a metodika v určitej oblasti výskumu[15]
  • technické vedomosti nejakého odboru alebo nejakého systému (napr. vo výraze nanotechnológia) [21]
  • informácie (vedomosti) priamo uplatňované (alebo uplatniteľné) na splnenie nejakej úlohy, najmä na vyrábanie, využitie či zdokonaľovanie majetku alebo služieb; zjednodušene povedané: vedomosti o tom, ako sa niečo robí[22][23].

Technológia sa tiež nevhodne (anglicizmus) používa ako synonymum výrazov:

V mikroekonómii je technológia formálny opis všetkých ekonomicky relevantných informácií o výrobe (vyjadrený napríklad výrobnou funkciou)[25][8], resp. výrobný postup vyplývajúci z určitej kombinácie výrobných faktorov[26].

V sociológii technológia môže mať niektorý z týchto významov:

  • systematické spojenie a integrácia techník do postupu zameraného na konkrétne ciele a účely, vrátane sociálnych technológií (napr. postupu na riešenie konfliktu)[8]
  • sociálny systém plniaci kultúrno-integratívne úlohy, presnejšie "typ sociálnych vzťahov či forma civilizácie, v ktorých je prevedený rad kult.-integratívnych úloh na svojbytný pohyb techniky, na logos 'technika – technológia' (v tejto súvislosti sa hovorí o technologickej civilizácii)"[6][27].

V archeológii, antropológii a podobne technológia môže mať niektorý z týchto významov:

  • výrobný postup pri spracovaní surovín (kameňa, kosti, dreva a ďalších materiálov)[28], resp, trochu inak povedané: použitie vedomostí (v podobe použitia hmotných nástrojov) na uľahčenie získania a premeny prírodných materiálov[29]
  • súhrn vedomostí a zručností, ktoré sú k dispozícii ktorejkoľvek ľudskej spoločnosti pre priemysel, umenie, vedu a pod.[30], resp. trochu inak povedané: technické prostriedky a zručnosti (výkony) charakteristické pre konkrétnu civilizáciu, skupinu ľudí alebo historickú dobu [31][32]
  • všetky aspekty procesu pôsobenia človeka na hmotu (napr. výroba lietadla, sadenie zemiakov, dotyk vlastného nosa)[33].

Pôvodne (v strednej Európe do 18. storočia) slovo technológia znamenalo: náuka o odborných výrazoch, systematika odborných výrazov, súhrn odborných výrazov, nomenklatúra, terminológia, náuka o terminológii. V angličtine sa tento význam ojedinele vyskytuje dodnes.[2][34][35]

Technológia ako veda o uplatňovaní techniky vo výrobe

upraviť

Postupy, pri ktorých sa mení len forma spracúvaných látok sa nazývajú mechanické technológie (napríklad sústruženie či tkanie). Postupy, pri ktorých sa mení chemická podstata spracúvaných látok sa nazývajú chemické technológie (napríklad výroba farbiva či výroba liečiva).[12]

Niekedy sa rozlišuje medzi všeobecnou a špeciálnou technológiou:

  • Všeobecná technológia (iný názov: porovnávacia technológia) sa zaoberá porovnávaním technologických procesov a ich zložiek na rozdielnych úrovniach s cieľom pochopiť všeobecné a podstatné (nielen invariantné) v technologických javoch, spoznať ich zákonitosti a pripraviť také zásady, predpisy, návrhy a metódy na stvárnenie materiálno-technickej stránky výrobného procesu, ktoré by boli platné pre všetky, resp. pre istý počet technologických procesov: výpovede o toku energie, materiálu a informácií v technicko-technologických systémoch, členenie technologického procesu na subprocesy (ako sú procesy kontroly, skladovania a dopravy), vertikálne členenie technologických procesov (napr. sled určitých základných operácií pri práci, jednotlivé, čiastkové, resp. celkové technologické postupy), rozdelenie výrobného procesu z podnikového hľadiska na hlavné, pomocné a vedľajšie procesy, časové rozčlenenie výrobného procesu a ďalšie.[36]
  • Špeciálna technológia sa zaoberá zákonitosťami, princípmi, predpismi a metódami technologického procesu v rámci istého priemyselného odvetvia. K jej úlohám patrí vedecký náčrt technologického procesu na výrobu určitého výrobku, pričom sa potrebné výrobné prostriedky a pracovné sily určia podľa špecifickosti výrobku, množstva výroby, kvality iných faktorov a po predchádzajúcom technologickom porovnaní rozličných variantov v priestore a čase, ich štruktúry a zmien. Plánovanie, príprava, riadenie, vyskúšanie, uskutočnenie, vyhodnotenie a optimalizácia technologického procesu na výrobu určitého výrobku ma za cieľ usporiadať tento proces efektívne podľa požiadaviek.[37]

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c technológia výroby. DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. str. 697
  2. ↑ a b „Technik“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993) [1], prístup 25.05.2025
  3. ↑ Technologie. ALSLEBEN, Brigitte; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut). Duden (das Herkunftswörterbuch, Etymologie der deutschen Sprache). [s.l.] : Dudenverlag, 2007. 960 s. ISBN 978-3-411-04074-2. S. 841.
  4. ↑ KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 607.
  5. ↑ a b HORECKÝ, J. Štyri etudy o prevzatých slovách. Kultúra slova, 2006, roč. 40, č. 2. str. 83 [2]
  6. ↑ a b c Technologie [online]. encyklopedie.soc.cas.cz, [cit. 2025-05-25]. Dostupné online.
  7. ↑ Ropohl, Günter. (2009). Allgemeine Technologie : eine Systemtheorie der Technik. 3. Aufl. Karlsruhe: Universitätsverlag. str. 31-32 [3]
  8. ↑ a b c Technologie [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, 2018-02-19, [cit. 2025-05-25]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1210.
  10. ↑ a b technológia. KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 749.
  11. ↑ a b technologie. Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8. S. 1098.
  12. ↑ a b technológia. Pyramída. S. 5562
  13. ↑ a b c technológia. Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 723.
  14. ↑ technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722
  15. ↑ a b c WILHELM, Beate Elsa. Systemversagen im Innovationsprozess (Zur Reorganisation des Wissens- und Technologietransfers). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 379 s. Dostupné online. ISBN 978-3-663-09024-3. S. 14.
  16. ↑ a b c DANEŠ, František. Technologie versus technika. Vesmír (Praha: Vesmír), 1994-11-05. Dostupné online [cit. 2025-05-25]. ISSN 1214-4029.
  17. ↑ a b c Věra. Technika, či technologie? [online]. odbornecasopisy.cz, [cit. 2025-05-25]. Dostupné online.
  18. ↑ technológia. Slovník slovenského jazyka
  19. ↑ technologie. DOBROVOLNÝ, Bohumil a kol. Malý technický naučný slovník. Praha: SNTL, 1959, str. 857
  20. ↑ MEISSNER, Frank. Technology Transfer in the Developing World (The Case of the Chile Foundation). [s.l.] : Bloomsbury Academic, 1988. 184 s. ISBN 978-0-275-92926-8. S. 53-58.
  21. ↑ Technologie. Bollmann, J., Koch, W. G. (eds.). Lexikon der Kartographie und Geomatik 2. Heidelberg: Spektrum. 2002
  22. ↑ Jamil, George Leal; Poças Rascão, José; Ribeiro, Fernanda; Malheiro da Silva, Armando. Handbook of Research on Information Architecture and Management in Modern Organizations. [s.l.] : IGI Global, 2015. 625 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4666-8638-0. S. 181.
  23. ↑ ÖZÇEVIK, Ö.; C.A. Brebbia; S.M. Şener. Sustainable Development and Planning VII. [s.l.] : WIT Press, 2015. 1146 s. Dostupné online. ISBN 978-1-84564-924-1. S. 108.
  24. ↑ MIŠKERÍK, Martin. Ako zo Slovenska preraziť vo svete: Toto je rebríček najzaujímavejších technologických firiem. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2023-11-23. Dostupné online [cit. 2025-05-25]. ISSN 1336-2674.
  25. ↑ Pavel Brunovský. Mikroekonómia. [4] str. 5
  26. ↑ technológia. Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. Praha: Cesty. 2002 str. 502
  27. ↑ Technika [online]. encyklopedie.soc.cas.cz, [cit. 2025-05-25]. Dostupné online.
  28. ↑ technologie. MALINA, Jaroslav. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, c2009. ISBN 978-80-7204-560-0.
  29. ↑ technology. DARVILL, Timothy. The Concise Oxford Dictionary of Archaeology. [s.l.] : Oxford University Press, 2021. 454 s. ISBN 978-0-19-184278-8.
  30. ↑ MEYER-STAMER, Jörg. Technology, Competitiveness and Radical Policy Change (The Case of Brazil). [s.l.] : Routledge, 2005. 352 s. Dostupné online. ISBN 978-1-135-77730-2. S. 301.
  31. ↑ CHAPMAN, Anne. Democratizing Technology (Risk, Responsibility and the Regulation of Chemicals). [s.l.] : Taylor & Francis, 2012. 192 s. Dostupné online. ISBN 978-1-136-56854-1. S. 12.
  32. ↑ Chambers [online]. chambers.co.uk, 2016-09-19, [cit. 2025-05-26]. Dostupné online.
  33. ↑ Lemonnier citovaný v BRUUN, Maja Hojer; WAHLBERG, Ayo; DOUGLAS-JONES, Rachel; HASSE, Cathrine; HOEYER, Klaus, KRISTENSEN, Dorthe Brogård; WINTHEREIK, Brit Ross The Palgrave Handbook of the Anthropology of Technology. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 808 s. ISBN 978-981-167084-8. S. 1.
  34. ↑ HAIS, Karel; HODEK, Břetislav. English-Czech Dictionary. [s.l.] : Academia, 1991. 553 s. ISBN 978-80-200-0478-9. S. 35.
  35. ↑ technology. Random House (Firm). Random House Webster's College Dictionary. [s.l.] : Random House, 1997. 1535 s. ISBN 978-0-679-45858-6. S. 1321.
  36. ↑ technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722 podľa spracovania v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  37. ↑ technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722 podľa spracovania v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Technológia&oldid=8038928“