Podmalokarpatská pahorkatina
Podmalokarpatská pahorkatina[1] je geomorfologická časť Trnavskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnenú oblasť od Nového Mesta nad Váhom po Pezinok a Senec.[3]
| Podmalokarpatská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Podolia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Bratislavský, Trenčiansky |
| Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Piešťany, Pezinok, Senec |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Dolnovážska niva, Dudvážska mokraď, Trnavská tabuľa, Úľanská mokraď, Podunajská rovina, Homoľské Karpaty, Smolenická vrchovina, Lošonská kotlina, Biele hory Brezovské Karpaty, Plešivec, Nedze, Bielokarpatské podhorie |
| Mestá | Nové Mesto nad Váhom, Trstín, Vrbové, Dechtice, Čachtice, Modra, Šenkvice, Pezinok, Senec |
| Rieky | Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška, Jablonka Stoličný potok, Parná |
| Súradnice | 48°28′41″S 17°29′10″V / 48,478°S 17,486°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 125 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťNachádza sa na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá západnú polovicu podcelku Trnavská pahorkatina. Východne tak nadväzuje Trnavská tabuľa, severovýchodne susedí podcelok Dolnovážska niva a jej časť Dudvážska mokraď. Na severe leží Považské podolie a jeho podcelok Bielokarpatské podhorie a západný okraj vymedzujú Malé Karpaty s časťami Nedze a Plešivec, podcelkom Brezovské Karpaty a opäť časťami Biele hory, Lošonská kotlina, Smolenická vrchovina a Homoľské Karpaty. Na juhu nadväzuje Podunajská rovina a okrajovo i časť Úľanská mokraď.[2] Túto oblasť Podunajskej pahorkatiny z veľkej časti odvodňujú prítoky Dudváhu, v južnej časti Čiernej vody a na severe Váhu. Medzi významné vodné toky patrí Jablonka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška, Gidra, Trnávka, Stoličný potok a Parná.[4]
Podmalokarpatská pahorkatina sa tiahne cez Trenčiansky, Trnavský a Bratislavský kraj a okresy Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Trnava, Pezinok a Senec. Na jej území ležia mestá Nové Mesto nad Váhom, Vrbové, Pezinok, Senec a Modra a obce Trstín, Dechtice, Čachtice, Šenkvice a mnohé iné.[4]
Doprava
upraviťJužnou časťou prechádzajú najvýznamnejšie cestné a železničné koridory, vedúce na sever Slovenska. Z Bratislavy na Trnavu a Trenčín vedie medzinárodne významná diaľnica D1 a s ňou súbežná cesta I/61 na Považie. Strednou časťou prechádza cesta I/51 z Trnavy do Senice a významnú úlohu zohrávajú cesty II/502 z Vrbového cez Smolenice a Pezinok do Bratislavy, II/503 zo Senca do Pezinku, II/504 z Modry do Trnavy, II/560 z Trnavy do Dechtíc a II/499 z Piešťan do Vrbového. Na tieto cesty nadväzujú miestne komunikácie, dopravne obsluhujúce sídla v celej oblasti. Južnou časťou prechádza aj významná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa v Trnave pripája trať do Senice.[5]
Chránené územia
upraviťZápadný okraj pahorkatiny lemuje Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a v tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza prírodná rezervácia Alúvium Gidry a Lindava a chránený areál Všivavec.[3][4]
Turizmus
upraviťOkraj Podunajskej pahorkatiny patrí medzi atraktívne oblasti pre turistov, cykloturistov i obdivovateľov historických pamiatok. Je tu vyznačených viacero cyklotrás, do blízkych Malých Karpát vedú značené turistické chodníky a na okraji pohoria stojí niekoľko hradov (Červený Kameň, Smolenický zámok, Čachtický hrad či Katarínka).[6] Klenotom je Kaštieľ v Budmericiach s okolitým parkom. Podhorie Karpát je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorú reprezentujú mestá Modra a Pezinok, ako aj mnohé obce v oblasti.[4]
Referencie
upraviť- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 52, 73-74, 94-95.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.