Brezovské Karpaty

pohorie na Slovensku

Brezovské Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Najvyšším bodom Brezovských Karpát je vrch Klenová (585 m n. m.).[1] Centrálnu časť územia zaberá geomorfologická časť Dobrovodská kotlina s typickým vápencovým krasom (miestny názov Dlhé Skálie).

Brezovské Karpaty
geomorfologický podcelok
Klenová (585 m n. m.)
Štát Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky
Okresy Myjava, Piešťany, Senica, Trnava
Nadradená
jednotka
Malé Karpaty
Susedné
jednotky
Čachtické Karpaty
Myjavská pahorkatina
Podmalokarpatská zníženina
Pezinské Karpaty
Trnavská pahorkatina
Podradené
jednotky
Dobrovodská kotlina
Mesto Brezová pod Bradlom
Súradnice 48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V / 48.613136; 17.547226
Najvyšší bod Klenová
 - výška 585 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Brezovské Karpaty
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika upraviť

Medzi ďalšie vrchy nad 500 metrov nad morom, ktoré sú svojím tvarom a geologickým zložením podobné, patria Vrátno (576 m n. m.), Vysoká hora (558 m n. m.), Čerička (539 m n. m.), Úval (537 m n. m.) či vrch Kopec (525 m n. m.) pri Košariskách. Zaujímavý je tiež vrch Ostriež (370 m n. m.), ktorý voda odtrhla od Malých Karpát (v minulosti považovaný za sopečného pôvodu). Patrí sem aj okolie obce Dobrá Voda, ktorej zrúcanina hradu sa nachádza v prírodnej rezervácii Slopy. Ďalším zaujímavým miestom je prírodná rezervácia Katarína (severne od obce Naháč, južne od obce Dobrá Voda), kde nájdeme zrúcaninu Kláštora svätej Kataríny (tiež. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, hovorovo Katarínka), a neďaleko od nej pár metrov dlhej historickej úzkorozchodnej železničky, ktorých bolo kedysi v okolí veľa. V Brezovských Karpatoch sa v roku 1944 organizoval a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu. Na jeho počesť a pamiatku bol v lokalite Dvoly vystavený pamätník SNP.

Poloha upraviť

Brezovské Karpaty sa rozprestierajú od Bukovej po obec Prašník. Na západnom okraji ležia obce Košariská, Brezová pod Bradlom, Hradište pod Vrátnom, Jablonica a Cerová, z juhovýchodnej strany Trstín, Dechtice, Chtelnica, Dolný Lopašov a Prašník. Uprostred Brezovských Karpát nájdeme obec Dobrá Voda, nachádzajúcu sa v Dobrovodskej kotline. Na severovýchode pokračujú Malé Karpaty podcelkom Čachtické Karpaty, západným smerom Pezinské Karpaty. Severný okraj lemuje Myjavská pahorkatina a Podmalokarpatská zníženina (podcelok Borskej nížiny), južným smerom je to Trnavská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny).[2]

Prírodné rezervácie (PR) upraviť

Celé územie Brezovských Karpát spadá pod CHKO Malé Karpaty. Nachádza sa tu viacero menších prírodných rezervácií, vyhlásených hlavne vďaka jedinečným lesným bylinám. Najväčšia PR Slopy, v ktorej sa nachádza i zrúcanina hradu, sa nachádza pod vrchom Slopy (432 m n. m.) pri Dobrej Vode. Východne od obce Dobrá Voda nájdeme PP Vyvieračka pod Bachárkou, odkiaľ nepravidelne vyviera voda. Pri obci Prašník nájdeme PR Čerenec, PP Veľká pec s jaskyňou, PP Malá Pec - s dvoma malými jaskyňami (vrch Malá Pec - 392 m n. m.), PR Orlie skaly (vrch Dúbrava - 433 m n. m.). Pri Brezovej sa v Karpatoch nachádza jediná PR - Ševcova skala (orig. Ševcech) z dôvodu ochrany prvosienky holej. Po východnej strane obce Jablonica PP Zrubárka, medzi obcami Jablonica a Dobrá Voda, v strede Brezovských Karpát sa nachádza PP Ľahký kameň. Okolie zrúcaniny Kláštora svätej Kataríny, severne od obce Naháč, tvorí prírodná rezervácia Katarína. Ďalej z južnej strany Brezovských Karpát nájdeme ešte PR Chríb, PR Lančársky Dubník (vrch Dubník - 297 m n. m.), a medzi obcami Dolný Lopašov a Chtelnica PR Pod Holým vrchom.[3]

 
Územie európskeho významu Brezovské Karpaty

Na malej časti územia Brezovských Karpát bolo vyhlásené Územie európskeho významu Brezovské Karpaty s rozlohu 2 671 ha[4] zahrňujúce časti katastrálnych území mesta Brezová pod Bradlom a obcí Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Chtelnica, Košariská a Prašník.

Rastlinstvo a živočíšstvo upraviť

Brezovské Karpaty tvoria väčšinou listnaté stromy ako dub, buk, breza či jelša. Na slnečných južných stráňach kvitne zákonom chránený poniklec veľkokvetý, prvosienka holá, konvalinka voňavá alebo klinček včasný. V jarných mesiacoch sa vo vyšších polohách rozmnožil cesnak medvedí. Hlboko v horách a na lesných lúkach môžeme vidieť srnčiu a jeleniu zver, diviakov, jazvecov či líšky. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia boli v danej lokalite nasadené muflóny, ktoré sa časom rozmnožili a prešli aj do iných častí Malých Karpát. V skalnatých útvaroch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol sťahovavý, kaňa, krkavec čierny, výr skalný a iné.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
  4. Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť