Pezinské Karpaty
Pezinské Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá veľkú časť pohoria.
| Pezinské Karpaty | |
| geomorfologický podcelok | |
 Pezinské Karpaty v okolí Vysokej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Bratislavský, Trnavský |
| Okresy | Bratislava III a IV, Trnava, Senica, Malacky, Pezinok |
| Nadradená jednotka |
Malé Karpaty |
| Susedné jednotky |
Podmalokarpatská zníženina Brezovské Karpaty Trnavská pahorkatina Podunajská rovina Devínske Karpaty |
| Podradené jednotky |
Homoľské Karpaty Kuchynská hornatina Stupavské predhorie Biele hory Smolenická vrchovina Lošonská kotlina Plavecké predhorie Bukovská brázda |
| Mesto | Bratislava |
| Súradnice | 48°23′S 17°14′V / 48,38°S 17,24°V |
| Najvyšší bod | Záruby |
| - výška | 768 m n. m. |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - výška | cca 140 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
VymedzenieUpraviť
Nachádza sa v strednej a južnej časti pohoria a zaberá asi 2/3 jeho celkovej rozlohy. Oddeľuje Podunajskú a Borskú nížinu. Na západe Pezinské Karpaty lemuje Podmalokarpatská zníženina, na severovýchode nadväzujú Brezovské Karpaty a juhovýchodný okraj susedí s Trnavskou pahorkatinou, podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Medzi Pezinkom a Bratislavou je južným susedom Podunajská rovina a v juhozápadnej časti nadväzujú Devínske Karpaty.[1]
ČastiUpraviť
Vybrané vrcholyUpraviť
Chránené územiaUpraviť
Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: Bratislavský lesný park, národná prírodná rezervácia Hajdúchy, Hlboča, Kršlenica, Pohanská, Roštún a Záruby, prírodná rezervácia Bolehlav, Buková, Čierna skala, Jurské jazero, Kamenec, Klokoč, Lošonský háj, Pod Pajštúnom, Skalné okno, Strmina, Vysoká a Zlatá studnička, prírodná pamiatka Bukovina, Čertov žľab, Deravá skala, Driny, Limbašská vyvieračka a Tisové skaly a chránený areál Svätojurské hradisko.[2]
TurizmusUpraviť
Blízkosť Bratislavy a ľahká dostupnosť predurčuje túto časť Malých Karpát byť vyhľadávanou oddychovou a turistickou zónou. Hustá sieť značených trás, viaceré možnosti voľnočasových aktivít, občerstvenia, no najmä hodnotné prírodné a historické lokality lákajú množstvo turistov počas celého roka. Územím vedie v peáži s Cestou hrdinov SNP 
červeno značená Štefánikova magistrála, ktorú križujú mnohé regionálne a lokálne trasy. Viaceré trasy využíva aj touto časťou pohoria vedená Medzinárodná Mariánska turistická trasa.[2]
ReferencieUpraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.