Pezinské Karpaty

pohorie na Slovensku

Pezinské Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá veľkú časť pohoria.

Pezinské Karpaty
geomorfologický podcelok
Pezinské Karpaty v okolí Vysokej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Bratislavský, Trnavský
Okresy Bratislava III a IV, Trnava, Senica, Malacky, Pezinok
Nadradená
jednotka
Malé Karpaty
Susedné
jednotky
Podmalokarpatská zníženina
Brezovské Karpaty
Trnavská pahorkatina
Podunajská rovina
Devínske Karpaty
Podradené
jednotky
Homoľské Karpaty
Kuchynská hornatina
Stupavské predhorie
Biele hory
Smolenická vrchovina
Lošonská kotlina
Plavecké predhorie
Bukovská brázda
Mesto Bratislava
Súradnice 48°23′S 17°14′V / 48,38°S 17,24°V / 48.38; 17.24
Najvyšší bod Záruby
 - výška 768 m n. m.
Najnižší bod východný okraj územia
 - výška cca 140 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Pezinské Karpaty
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vymedzenie upraviť

Nachádza sa v strednej a južnej časti pohoria a zaberá asi 2/3 jeho celkovej rozlohy. Oddeľuje Podunajskú a Borskú nížinu. Na západe Pezinské Karpaty lemuje Podmalokarpatská zníženina, na severovýchode nadväzujú Brezovské Karpaty a juhovýchodný okraj susedí s Trnavskou pahorkatinou, podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Medzi Pezinkom a Bratislavou je južným susedom Podunajská rovina a v juhozápadnej časti nadväzujú Devínske Karpaty.[1]

Časti upraviť

Podcelok sa člení na tieto časti:[1]

Vybrané vrcholy upraviť

Chránené územia upraviť

Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: Bratislavský lesný park, národná prírodná rezervácia Hajdúchy, Hlboča, Kršlenica, Pohanská, Roštún a Záruby, prírodná rezervácia Bolehlav, Buková, Čierna skala, Jurské jazero, Kamenec, Klokoč, Lošonský háj, Pod Pajštúnom, Skalné okno, Strmina, Vysoká a Zlatá studnička, prírodná pamiatka Bukovina, Čertov žľab, Deravá skala, Driny, Limbašská vyvieračka a Tisové skaly a chránený areál Svätojurské hradisko.[2]

Turizmus upraviť

Blízkosť Bratislavy a ľahká dostupnosť predurčuje túto časť Malých Karpát byť vyhľadávanou oddychovou a turistickou zónou. Hustá sieť značených trás, viaceré možnosti voľnočasových aktivít, občerstvenia, no najmä hodnotné prírodné a historické lokality lákajú množstvo turistov počas celého roka. Územím vedie v peáži s Cestou hrdinov SNP   červeno značená Štefánikova magistrála, ktorú križujú mnohé regionálne a lokálne trasy. Viaceré trasy využíva aj touto časťou pohoria vedená Medzinárodná Mariánska turistická trasa.[2]

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
  2. a b c Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť