Biele hory
Biele hory[1] sú geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží v severnej polovici podcelku, v páse od Kuchyne po Smolenice.[3]
| Biele hory | |
| geomorfologická časť Malých Karpát | |
 Záruby, najvyšší vrch pohoria
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Bratislavský |
| Okresy | Malacky, Senica, Trnava |
| Časť | Pezinských Karpát |
| Hranice | Bukovská brázda, Brezovské Karpaty, Podmalokarpatská pahorkatina, Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina |
| Mestá | Smolenice, Kuchyňa |
| Rieky | Vývrat, Sološnický potok,
Cabadov jarok, Libuša, Rudavka |
| Súradnice | 48°28′59″S 17°18′29″V / 48,483°S 17,308°V |
| Najvyšší bod | Záruby |
| - výška | 768 m n. m. |
| Najnižší bod | severovýchodný okraj územia |
| - poloha | Smolenice |
| - výška | cca 230 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťHornatina sa nachádza v strednej časti Malých Karpát a zaberá pás územia naprieč podcelkom Pezinské Karpaty. Tvorí výrazne hornaté územie, ktoré siaha od Kuchyne na západe, po Smolenice a Trstín na východnom okraji. V Bielych horách leží väčšina najvyšších vrchov pohoria. Severozápadne územie vymedzuje Bukovská brázda, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty a Podmalokarpatská pahorkatina, časť Podunajskej pahorkatiny. Pezinské Karpaty pokračujú východným a južným smerom časťami Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty a Kuchynská hornatina. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]
Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, z východnej časti voda smeruje do prítokov Malého Dunaja. Potoky zo severovýchodnej časti odvádzajú vodu do Podunajskej pahorkatiny, pričom najvýznamnejšou je riečka Parná. Strednú a západnú časť odvodňujú riečky Rudava a Malina. Ich najvýznamnejšie prítoky sú Cabadov jarok, Vývrat, Sološnický potok, Libuša a Rudavka. Obcami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica), východný okraj pohoria lemuje cesta II/502 (Modra – Smolenice – Trstín).[3]
Chránené územia
upraviťTakmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyňatá je len menšia juhozápadná časť v okolí Sološnice. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Roštún a Záruby, prírodná rezervácia Vysoká, Klokoč, Čierna skala a Skalné okno a prírodná pamiatka Deravá skala a Čertov žľab.[3]
Turizmus
upraviťBiele hory sú turisticky najatraktívnejšou časťou Malých Karpát, nakoľko tu mimo najvyšších vrchov leží viacero prírodne cenných území. Vyskytujú sa tu bralnaté pásma s viacerými jaskyňami. Severným okrajom cez Bukovú viedla v stredoveku tzv. Česká cesta, ktorá spájala Budín s Prahou. Takmer celým územím prechádza Štefánikova magistrála, na ktorú sa pripájajú mnohé značené chodníky z okolitých obcí.
Vybrané vrcholy
upraviť- Záruby (768 m n. m.)
- Vysoká (754 m n. m.)
- Vápenná (752 m n. m.)
- Havranica (717 m n. m.)
- Čierna skala (662 m n. m.)[3]
Značené chodníky
upraviť- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle k hradu Devín - po
modro značenej trase:
- z Kuchyne na Vysokú (754 m n. m.)
- z Rohožníka cez rázc. Sedlo Skalka do sedla Uhliská
- z Plaveckého Podhradia cez Plavecký hrad na rázc. Amonova lúka
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie Červená hora
- zo Smoleníc do lokality Brezinky, rázc.
- po
zeleno značenej trase:
- z Kuchyne cez rázc. Čermák pod Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- zo Sološnice na rázc. Pod Malou Vápennou
- z Plaveckého Mikuláša údolím riečky Libuša do lokality Mon Repos
- po
žlto značenej trase:
- zo Sološnice Sološnickou dolinou na Sklený vrch
- z Plaveckého Podhradia pod vrch Vápenná (752 m n. m.)
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie v sedle Báborská, resp. na rázc. Pod Čiernou skalou na rovnomenný vrch
- z obce Plavecký Peter k vodnej nádrži Buková[3]
Referencie
upraviť- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.