Výr skalný[3] (lat. Bubo bubo) je druh sovy z čeľade sovovité (lat. Strigidae). Vyskytuje sa v celej Palearktíde, od severnej Afriky vo väčšine Eurázii.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výr skalný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Výr skalný
Uhu-muc.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bubo bubo
Linnaeus, 1758
Bubo bubo distribution map.png
Mapa rozšírenia výra skalného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Výr skalný (Bubo bubo)

Poznávacie znakyUpraviť

Najväčšia európska sova (dĺžka tela je asi 600 - 750 mm[5], krídla 470 mm, chvost 255 mm, rozpätie krídel má 160 - 188 cm[5] a váži 1330 - 2800 g[6] ) s vyvinutými „ušami“ a až po pazúry a zarastené nohy. Je hnedohrdzavý s tmavými škvrnami, na brušnej strane s výraznejšími škvrnami a pruhovaním. Počas letu v noci je nápadná veľká hlava a menší uťatý chvost s dlhými krídlami. Typický je kolísavý let.

HlasUpraviť

V čase párenia sa samec často ozýva typickým ďaleko počuteľným dvojslabičným teritoriálnym hlasom ako "huho", "uujo"[7] alebo „hu“, „hu“ či "U-hu"[5].

Ekológia a biotopUpraviť

Stály vták. Obýva lesné komplexy, staré zárasty a skalnaté biotopy. Hniezdi v zrúcaninách, v dutých starých stromoch, vo výklenkoch skál, v opustených kameňolomoch, alebo obsadzuje hniezda iných vtákov. Hniezdi od nížin (200 m) až do stredných výšok (1 000 – 1 500 m). V marci až v apríli znáša 2 – 3 biele vajíčka veľkosti 60x49 mm. Inkubačný čas 33 – 36 dní. Výchova mláďat v hniezde trvá 35 dní. Živí sa prevažne stavovcami (cicavce, vtáky).

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 300 - 400, zimujúcich jedincov 700 - 1 000. Na Slovensku sa vyskytoval po celom území. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 51 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.[4] V roku 2001 NE - nehodnotený.[8] Vcelku je vzácny, v posledných rokoch však bolo badať určitú stabilizáciu v počte hniezdiacich párov. Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 300 – 400 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[9] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][10][11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 300 – 400 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[12]

OchranaUpraviť

Pretože sa živí aj užitočnými a hospodársky významnými druhmi cicavcov a vtákov (zajace, bažanty), z poľovníckeho hľadiska sa pokladá skôr za škodlivého. Na druhej strane je užitočný pre poľnohospodárstvo, lebo rovnako ničí škodlivé druhy (sysle, chrčky, hraboše a pod.). Chránený je pre celkový úbytok a ohrozenosť v európskom meradle.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.1. Prístup 3. júna 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko a Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Výr skalný, s. 360 - 362.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas, Biologie, Kennzeichen, Bestände.. Stuttgart : Kosmos, 2000. ISBN 3-440-07069-7. Kapitola Uhu, s. 147 - 166.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výr skalný
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Výr skalný

Externé odkazyUpraviť