Salibská mokraď

geomorfologická časť Podunajskej roviny

Salibská mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť medzi mestami Galanta a Kolárovo.[3]

Salibská mokraď
geomorfologická časť
Podunajskej roviny
Okolie Dediny Mládeže
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Nitriansky
Okresy Šaľa, Galanta, Komárno
Časť Podunajskej roviny
Hranice Podunajská rovina
Mestá Neded, Vlčany, Tešedíkovo, Horné Saliby, Diakovce, Kajal
Rieky Derňa, Šárd, Kolárovský kanál
Súradnice 48°03′58″S 17°51′18″V / 48,066°S 17,855°V / 48.066; 17.855
Najnižší bod juhovýchodná časť územia
 - výška cca 107 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Nachádza sa na východe strednej časti Podunajskej roviny a zaberá pás územia na západ od rieky Váh, severne od Žitného ostrova. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a obklopuje ju iba samotná Podunajská rovina.[2] Touto časťou rovinatej krajiny pretekajú potoky Derňa a Šárd, smerujúce do Starej Čiernej vody a Malého Dunaja. V oblasti je hustá sieť vodných kanálov, z nich najvýznamnejšie sú Kráľovský a Kolárovský kanál. Časť územia tvoria mokrade.[4]

Salibská mokraď leží v Trnavskom a Nitrianskom kraji, na území okresov Galanta, Šaľa a Komárno. Z množstva obcí ležia najmä na okrajoch obce Neded, Vlčany, Tešedíkovo, Horné Saliby, Diakovce, Kajal a Dedina Mládeže.[3][4]

Doprava

upraviť

Severozápadným okrajom prechádza cesta II/561 z Galanty do Veľkého Medera a východnou časťou cesta II/573 z Kolárova do Šale. Tunajšie obce na hlavné cesty pripája sieť ciest III. triedy. Severnou časťou prechádza medzinárodne významná železničná trať Bratislava – Štúrovo a východným okrajom vedie aj lokálna trať do Nededu.[5]

Chránené územia

upraviť

V tejto časti Podunajskej roviny sa nachádzajú prírodné pamiatky Vlčianske mŕtve rameno, Čierne jazierko a Bystré jazierko.[3][4]

Turizmus

upraviť

Rovinatá krajina je intenzívne využívaná na poľnohospodárstvo. Nie sú tu žiadne značené turistické trasy, juhovýchodným okrajom vedie Vážska cyklomagistrála. V strednej časti je atraktívny rekreačný areál s termálnymi bazénmi medzi Hornými Salibami a Diakovcami.[6][4]

Referencie

upraviť
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
  3. a b c Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 114-115.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť