Diakovce

obec na Slovensku v okrese Šaľa

Diakovce (maď. Deáki) je obec na Slovensku v okrese Šaľa.

Diakovce
obec
Diakovce Kostol Nanebovzatia Panny Marie.jpg
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Šaľa
Región Dolné Považie
Vodný tok Kráľovský kanál
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 48°08′06″S 17°50′26″V / 48,134933°S 17,840422°V / 48.134933; 17.840422
Rozloha 26,28 km² (2 628 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 376 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 90,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1002
Starosta Kristína Jakócsová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 925 81
ŠÚJ 503711
EČV (do r. 2022) SA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hlavná 1
925 81 Diakovce
E-mailová adresa starosta@diakovce.sk
Telefón 031/771 20 22
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Diakovce
Webová stránka: diakovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec leží v Podunajskej rovine, približne 3 km juhozápadne od Šale. Prístupná je cestami III. triedy 1349 a 1366 a východným okrajom vedie železničná trať Šaľa – Neded. Galanta je vzdialená 12 km, Kolárovo 33 km a Nitra 30 km.

DejinyUpraviť

Diakovce ležia v blízkosti starého riečneho brodu cez Váh, ktorým od praveku putovali ľudia. Potvrdzuje to nález sídliska z mladšej doby bronzovej, ktoré bolo na území dnešnej obce. Slovania si tu vybudovali sídlo v období Veľkej Moravy, na ktorého základoch vznikla osada Vag, spomínaná už v roku 1002. Listina kráľa Ladislava z roku 1090 nepriamo poukazuje na existenciu benediktínskeho kláštora. Rímskokatolícky kostol tu stál už v roku 1102 a súčasný kostol Panny Márie Nanebovzatej pochádza z roku 1228. Rozsiahla oprava kostola bola vykonaná v roku 1700, v tomto období bol vybudovaný aj kaštieľ, pôvodne slúžiaci pre obnovené priorstvo.

Škola bola v obci už v 17. storočí, koncom 18. si svoju školu, kostol i modlitebňu postavili aj reformovaní veriaci. Kalvária pri katolíckom kostole dola postavená v roku 1822, zvonica a kamenný kríž pri ceste do Tešedíkova je z roku 1883. V obci sa zachoval tiež cintorínsky kríž z roku 1798, socha Sv. Juraja z prelomu 19. a 20. storočia, socha Sv. Trojice pri kostole z roku 1905, socha Sv. Jána Nepomuckého z roku 1936 a prícestný kríž z roku 1992.

V roku 1898 bol postavený parný mlyn, v roku 1911 bola dokončená výstavba novej katolíckej školy, nová kalvínska škola bola otvorená v roku 1928. Kultúrny dom bol vybudovaný v roku 1938, budovanie Novej osady začalo v 50. rokoch 20. storočia. Postupne boli upravené cesty a chodníky, vybudovaná kanalizácia, vodovod i plynovod, termálne kúpalisko, evanjelický kostol a fara, no tiež materská a základná škola. Medzi najnovšie stavby patrí nový obecný dom.

ObyvateľstvoUpraviť

Národnostné a jazykové zloženieUpraviť

zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 2 204
maďarská
  
65,65 %
slovenská
  
32,21 %
ostatní
  
2,14 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 2 204
maďarský
  
68,74 %
slovenský
  
29,49 %
ostatné
  
1,77 %

Náboženské zloženieUpraviť

zdroj:Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 2 204
rímskokatolíci
  
67,15 %
ateisti, nezistení
  
13,34 %
kalvíni
  
10,39 %
luteráni
  
7,71 %
ostatní
  
1,41 %

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, trojloďová románska stavba s troma apsidami a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1228.[4] Ide o jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku. Kostol slúžil ako kláštorný kostol benediktínov. Stojí na mieste staršieho chrámu, zrejme spomínaného už v roku 1102. Touto stavbou môže byť dnešná južná kaplnka sv. Štefana. Toto územie bolo asi od konca 10. storočia vo vlastníctve mníchov z Panónskeho vrchu, ktorí tu vybudovali kláštor. Od začiatku 13. storočia tu budovali dvojpodlažný trojloďový kostol. Miestny kláštor zanikol v 16. storočí, od roku 1633 tento majetok opäť patrí kláštoru na Panónskom vrchu. Na konci 18. storočia došlo k úpravám dvojvežia. Puristickou neorománskou úpravou prešiel kostol v rokoch 1872-1875 podľa plánov F. Schuleka, v tomto období bolo trojlodie výrazne rozšírené západným smerom. Bolo zbúrané románske západné priečelie s emporou. Obnovou a úpravou interiéru prešiel v rokoch 1940-1941 z iniciatívy miestneho rodáka kardinála Jusztiniána Szerédiho. V tomto období vznikli interiérové výmaľby kostola a kaplnky. Komplex prešiel poslednou obnovou v 90. rokoch. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala východná časť trojlodia, časť veží a južná kaplnka. V slovenskom prostredí unikátne je dvojpodlažné riešenie kostola, keď sa v hornej časti okrem samotného kláštorného kostola nachádzali aj cely pre mníchov. Apsidy sú zaklenuté konchami, v apside horného kostola je fragment maľby Ježiša v mandorle.[5] Lode majú krížové hrebienkové klenby. Fasády románskej časti kostola sú členené priebežnými lizénami s oblúčkovým vlysom a oknami s polkruhovým záklenkom. Horný a dolný kostol oddeľuje dekoratívny tzv. strieškový vlys. Neorománska časť vo forme baziliky je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené troma portálmi, stredná časť je prevýšená, ukončená trojuholníkovým štítom s oblúčkovým vlysom. Veže sú členené kordónovými rímsami a ukončené zvonovitými helmicami.
  • Bývalý opátsky kaštieľ upravený na sýpku, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z prelomu 17. a 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1823 a v druhej polovici 20. storočia.[6]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1786. Veža bola doplnená v roku 1820. Interiér je zaklenutý valenými klenbami, v závere s lunetami. Nachádzajú sa tu dve protiľahlé empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola, ostatné zariadenie je z 19. storočia.[7] Fasády kostola sú členené lizénami, pilastrami a segentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Diakovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Diakovce - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diakovce

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť