Kolárovo

mesto na Slovensku

Kolárovo (v minulosti Guta, maď. Gúta, nem. Gutta)[5][6] je mesto na Slovensku ležiace v Komárňanskom okrese Nitrianskeho kraja, pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V roku 2004 malo Kolárovo 10 756 obyvateľov, je teda jedným z najväčších miest na Žitnom ostrove. Mesto je tiež známe bývalou výrobou mopedov Babetta v podniku ZVL Kolárovo.

Kolárovo
maď. Gúta
mesto
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodné toky Váh, Malý Dunaj
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 47°55′01″S 17°59′44″V / 47,916944°S 17,995556°V / 47.916944; 17.995556
Rozloha 106,82 km² (10 682 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 428 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 97,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Béla Halász[3] (nezávislý)
PSČ 946 03
ŠÚJ 501204
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Kostolné nám. 1
946 03 Kolárovo
E-mailová adresa info@kolarovo.sk
Telefón 035 / 790 09 10
Fax 035 / 790 09 33
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kolárovo
Webová stránka: kolarovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kolárovčan[4]

Polohopis

upraviť

Kolárovo sa nachádza v Strednej Európe, na Podunajskej nížine vo výške 107 – 111 m nad morom. Centrum mesta sa nachádza na súradniciach 47°55′01″východnej dĺžky 17°59′44″severnej šírky. Je vo vzdialenosti 20 km od okresného mesta Komárno.

Vodné toky

upraviť

Sútok Malého Dunaja a Váhu

Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Starobylé dokumenty svedčia o tom, že miesto osídlenia sa počas stáročí viackrát menilo.

Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Kis Gúta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). Obec v tomto čase bola v rukách ostrihomského arcibiskupa.

V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Časti mesta

upraviť

K mestu patria aj osady:

Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petőfiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D. Pištu, Dunajská, Hviezdoslavova, Jilemnického, Mládežnícka, Novozámocká, Považská, Roľnícka, Rovná, Švermova, Slnková, Topoľová, Trnavská, Východná.Pražské námestie

Politika

upraviť

Obyvateľstvo

upraviť

Mesto malo podľa sčítania v roku 2021 10 572 obyvateľov, z toho národnosť:


Kolárovo podľa sčítania v roku 2001 malo 10 823 obyvateľov, z toho 5 372 mužov a 5 451 žien.

Národnostné zloženie obyvateľstva

upraviť

Veková štruktúra obyvateľstva

upraviť
  • predproduktívny vek (0 – 14): 1 695
  • produktívny vek muži (15 – 59): 3 593
  • produktívny vek ženy (15 – 54): 3 111
  • poproduktívny vek muži (60 a viac): 846
  • poproduktívny vek ženy (55 a viac): 1 505
  • predproduktívny vek: 15,7%
  • produktívny vek: 61,9%
  • poproduktívny vek: 21,7%

Náboženské vyznanie obyvateľstva

upraviť

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1723-1724. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, ktorá v roku 1715 vyhorela. Úpravami prešiel v rokoch 1755 a 1772, keď bol rozšírený. Interiér je zaklenutý barokovými klenbami. Nachádza sa tu murovaný konkávno-konvexne zvlnený organový chór. Oltár je klasicistický s obrazom Nanebovzatie Panny Márie od Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832.[7] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia členeného pilastrami a ukončeného segmentovým štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie, baroková stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z 50. rokov 18. storočia. Na konci 19. storočia bola doplnená o vežu. Interiér je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou, záver je krytý konchou.[8] Fasády kaplnky sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené volútovým štítom s nikou so sochou svätice. Strešná veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Lodný mlyn, rekonštrukcia typického plávajúceho mlyna, drevená stavba so sedlovou strechou pokrytou šindľom, z roku 1980. Nachádza sa na mŕtvom ramene Malého Dunaja. Mlyn je postavený podľa zaniknutého lodného mlyna z Radvane nad Dunajom. Podobné mlyny boli v minulosti v Podunajsku bežné, žiadny originálny sa však nezachoval. V mlyne je umiestnená expozícia mlynárstva.[10]

Pomníky

upraviť
  • Pomník obetiam prvej svetovej vojny z 20. storočia. Autorom sochy je Alojz Rigele. Je umiestnený v parku pri rímskokatolíckom kostole.
  • Pomník obetiam druhej svetovej vojny, nachádza sa v novom parku.
  • Pomník občanom odvlečených do koncentračných táborov Dachau a Schönbergu je dielom sochára Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča, ktorý pochádzajú z Kolárova. Pamätník je umiestnený v ružovom parku.
  • Pomník, ktorý zobrazuje súdržnosť pri povodni v roku 1965, s názvom Vzplanutie živlov, vznikol podľa návrhu akademického architekta Karola Paluša.

Osobnosti mesta

upraviť

Rodáci

upraviť

Pôsobili tu

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kolárovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
  6. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  7. Kolárovo - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Kolárovo - Kaplnka sv. Rozálie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Výrobné stavby v okrese Komárno [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolárovo.

Externé odkazy

upraviť