Kolárovo

mesto na Slovensku

Kolárovo (v minulosti Guta, maď. Gúta, nem. Gutta)[5][6] je mesto na Slovensku ležiace v Komárňanskom okrese Nitrianskeho kraja, pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V roku 2004 malo Kolárovo 10 756 obyvateľov, je teda jedným z najväčších miest na Žitnom ostrove.

Kolárovo
maď. Gúta
mesto
Kolárovo09.JPG
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Rieky Váh, Malý Dunaj
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 47°55′01″S 17°59′44″V / 47,916944°S 17,995556°V / 47.916944; 17.995556
Rozloha 106,82 km² (10 682 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 586 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 99,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Árpád Horváth[3] (SMK-MKP)
PSČ 946 03
ŠÚJ 501204
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Kostolné nám. 1
946 03 Kolárovo
E-mailová adresa info@kolarovo.sk
Telefón 035 / 790 09 10
Fax 035 / 790 09 33
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Kolárovo
Webová stránka: www.kolarovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kolárovčan[4]

PolohopisUpraviť

Kolárovo sa nachádza v Strednej Európe, na Podunajskej nížine vo výške 107 – 111 m nad morom. Centrum mesta sa nachádza na súradniciach 47°55′01″východnej dĺžky 17°59′44″severnej šírky. Je vo vzdialenosti 20 km od okresného mesta Komárno.

Vodné tokyUpraviť

Sútok Malého Dunaja a Váhu

DejinyUpraviť

Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Starobylé dokumenty svedčia o tom, že miesto osídlenia sa počas stáročí viackrát menilo.

Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Kis Gúta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). Obec v tomto čase bola v rukách ostrihomského arcibiskupa.

V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Časti mestaUpraviť

Kolárovo sa delí na šesť častí:

  • Částa (47° 54' sever / 16° 57' východ)
  • Čierny Chrbát (47° 57' sever / 17° 38' východ)
  • Kolárovo (47° 55' sever / 17° 59' východ)
  • Kráľka (47° 47' sever / 17° 25' východ)
  • Pačérok (47° 55' sever / 18° 10' východ)
  • Veľká Gúta (47° 55' sever / 18° 12' východ)
  • Veľký Ostrov (46° 51' sever / 18° 59' východ)

UliceUpraviť

Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petőfiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D. Pištu, Dunajská, Hviezdoslavova, Jilemnického, Mládežnícka, Novozámocká, Považská, Roľnícka, Rovná, Švermova, Slnková, Topoľová, Trnavská, Východná.Pražské námestie

PolitikaUpraviť

Obyvateľstvo (Sčítanie obyvateľov, 2001)Upraviť

Kolárovo v roku 2001 malo 10 823 obyvateľov, z toho 5 372 mužov a 5 451 žien.

Veková štruktúra obyvateľstvaUpraviť

  • predproduktívny vek (0 – 14): 1 695
  • produktívny vek muži (15 – 59): 3 593
  • produktívny vek ženy (15 – 54): 3 111
  • poproduktívny vek muži (60 a viac): 846
  • poproduktívny vek ženy (55 a viac): 1 505
  • predproduktívny vek: 15,7%
  • produktívny vek: 61,9%
  • poproduktívny vek: 21,7%

Národnostné zloženie obyvateľstvaUpraviť

Náboženské vyznanie obyvateľstvaUpraviť

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1723-1724. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, ktorá v roku 1715 vyhorela. Úpravami prešiel v rokoch 1755 a 1772, keď bol rozšírený. Interiér je zaklenutý barokovými klenbami. Nachádza sa tu murovaný konkávno-konvexne zvlnený organový chór. Oltár je klasicistický s obrazom Nanebovzatie Panny Márie od Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832.[7] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia členeného pilastrami a ukončeného segmentovým štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie, baroková stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z 50. rokov 18. storočia. Na konci 19. storočia bola doplnená o vežu. Interiér je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou, záver je krytý konchou.[8] Fasády kaplnky sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené volútovým štítom s nikou so sochou svätice. Strešná veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Lodný mlyn, rekonštrukcia typického plávajúceho mlyna, drevená stavba so sedlovou strechou pokrytou šindľom, z roku 1980. Nachádza sa na mŕtvom ramene Malého Dunaja. Mlyn je postavený podľa zaniknutého lodného mlyna z Radvane nad Dunajom. Podobné mlyny boli v minulosti v Podunajsku bežné, žiadny originálny sa však nezachoval. V mlyne je umiestnená expozícia mlynárstva.[10]

PomníkyUpraviť

  • Pomník obetiam prvej svetovej vojny z 20. storočia. Autorom sochy je Alojz Rigele. Je umiestnený v parku pri rímskokatolíckom kostole.
  • Pomník obetiam druhej svetovej vojny, nachádza sa v novom parku.
  • Pomník občanom odvlečených do koncentračných táborov Dachau a Schönbergu je dielom sochára Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča, ktorý pochádzajú z Kolárova. Pamätník je umiestnený v ružovom parku.

Osobnosti mestaUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kolárovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
  6. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  7. Kolárovo - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Kolárovo - Kaplnka sv. Rozálie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Výrobné stavby v okrese Komárno [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolárovo.

Externé odkazyUpraviť