Otvoriť hlavné menu

SMER – sociálna demokracia

slovenská ľavicová sociálnodemokratická politická strana
(Presmerované z SMER)

Súradnice: 48°09′32″S 17°10′16″V / 48,158948°S 17,171229°V / 48.158948; 17.171229

SMER – sociálna demokracia
SMER – sociálna demokracia
Základné informácie
SkratkaSMER-SD
Založenie8. november 1999
PredsedaRobert Fico
Najviac poslancov83 (Voľby do Národnej rady 2012)
Poslancov48 (Národná rada SR)
3 (EP)
Volebný výsledok28,28 % (Národná rada SR 2016)
15,72 % (EP 2019)
Ideológietretia cesta[1](do roku 2002)
sociálna demokracia[2]
sociálny konzervativizmus[3]
ľavicový populizmus[4][5]
slovenský nacionalizmus[3]
pro-europanizmus[6]
Politické spektrumstredoľavica [7]
IČO31801242
Počet členov14 626 (31.12.2018)[8]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuProgresívna aliancia socialistov a demokratov
Európska politická stranaStrana európskych socialistov
Medzinárodné organizácieSocialistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí sociálni demokrati
SídloSúmračná 25
821 02 Bratislava
NovinyRobíme pre ľudí [9]
Farby

██ Červená

██ Zelená

Webwww.strana-smer.sk
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezidentka SR: Zuzana Čaputová
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
SMER – SD · SNS · MOST – HÍD
Opozícia:
SaS · OĽaNONOVA · ĽSNS · SME RODINA
DS
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014 · 2019


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave

SMER – sociálna demokracia, skratka SMER-SD (v rokoch 1999-2003 SMER, v rokoch 2003-2005 SMER (tretia cesta)) je slovenská sociálnodemokratická politická strana. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bola zaregistrovaná dňa 8. novembra 1999. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana tretej cesty, neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.[10] Strana je pro-európska, v sociálnych otázkach vzhľadom na proklamované stredoľavé smerovanie značne konzervatívna.[10] SMER-SD vládne na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006. Vo voľbách v roku 2012 sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989.

V súčasnosti je po parlamentných voľbách v marci 2016 so 48 poslaneckými kreslami v NR SR najsilnejšou vládnou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana je tiež úspešná na komunálnej úrovni, po komunálnych voľbách v novembri 2018 má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán.[11] Predsedom strany je od vzniku Robert Fico.

Vedenie stranyUpraviť

Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.[12] Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.[12] Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.[12]

Predsedníctvo strany malo v decembri 2019 13 členov a nasledujúce zloženie:[13]

HistóriaUpraviť

Založenie strany SMERUpraviť

Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Neskôr v roku 1998 sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri 1999 a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico "vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".

Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta". Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako "strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD".[14] Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myš“, citujúc generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, Teng Siao-pchinga.

S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMERom.

Volebné obdobie 2002 – 2006Upraviť

Po voľbách v septembri 2002 sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %.

Poslanecký klub SMERu v NR SRUpraviť

Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002:

V roku 2004 sa stal poslancom namiesto Moniky Beňovej, ktorá bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu, náhradník Peter Oremus. Po jeho úmrtí v roku 2006 ho nahradil Marián Záhumenský.

V máji 2005 posilnili poslanecký klub SMERu Dušan Jarjabek, bývalý člen ĽS-HZDS a Vojtech Tkáč, takisto bývalý člen HZDS a neskôr Ľudovej únie. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil.

Integrácia ľavicových stránUpraviť

V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i Strane európskych socialistov (PES).

Volebné obdobie 2006 – 2010Upraviť

Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo predsedať Národnej rade SR. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi Pavol Paška, ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – Miroslav Číž, ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – Mojmír Mamojka a predseda Mandátového a imunitného výboru – Renáta Zmajkovičová. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu (Jozef Burian), výboru pre hospodársku politiku (Maroš Kondrót), zahraničnému výboru (Boris Zala, od 27.6.2009 Juraj Horváth, pretože Zala bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ (Jana Laššáková).

Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami SNS a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, Tibor Mikuš a Anton Korba, odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou a Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal Robert Fico. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – Roberta Kaliňáka a Dušana Čaploviča, podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva ale nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 Ústavy SR).

V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje:

Kritika zo strany európskych socialistovUpraviť

Dňa 4. júla 2006 socialistická frakcia v Európskom parlamente odhlasovala návrh odporučiť Strane európskych socialistov pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou, ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany Poula Nyrupa Rasmussena a predsedu frakcie v parlamente Martina Schulza, lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.[15]

Dňa 14. februára 2008 predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, "vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny."[16]

Volebné obdobie 2010 – 2012Upraviť

Strana vyhrala parlamentné voľby v roku 2010 s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá (SDKÚ-DS) a tretia strana (SaS) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – Robert Fico, a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Renáta Zmajkovičová, pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Choma, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Dušan Čaplovič, pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti NBÚ Marián Saloň, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti SIS Robert Kaliňák, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Peter Žiga a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ Jana Laššáková.

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

Volebné obdobie 2012 - 2016Upraviť

SMER-SD po voľbách zostavil jednofarebnú vládu.

Volebné obdobie 2016 – 2020Upraviť

 
Minister vnútra Robert Kaliňák, predseda vlády Robert Fico a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie.
 
Premiér Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na rokovaní s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Bielom dome v máji 2019.

V parlamentných voľbách získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.[17] Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami SNS, MOST-HÍD a #SIEŤ. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra Robert Kaliňák. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal Peter Pellegrini. Peter Kažimír pôsobil ako minister financií, Peter Žiga ako minister hospodárstva, Ján Richter ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a Marek Maďarič ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestranníkov – Miroslava Lajčáka za ministra zahraničných vecí a Tomáša Druckera za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.[18]

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra Maďariča a Kaliňáka, neskôr až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie tretej vlády Roberta Fica 15. marca 2018. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, novú vládu opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil Peter Pellegrini.[19] V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.[20] V komunálnych voľbách v novembri 2018 SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov (MOST-HÍD a SNS) a KDH.[21]

Do prezidentských volieb v marci 2019 strana nominovala vtedajšieho podpredsedu Európskej komisie, Maroša Šefčoviča. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.[22] V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %).

Europoslanec Boris Zala v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády Petrom Pellegrinim či Monikou Smolkovou, Monikou Beňovou a Branislavom Ondrušom) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany Fica, Roberta Kaliňáka či Ľuboša Blahu). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s ĽSNS.[23] V eurovoľbách v máji 2019 utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia PS-SPOLU. SMER-SD získal v Európskom parlamente tri mandáty pre Moniku Beňovú, Miroslava Číža a Roberta Hajšela.

Strana predstavila kandidátnu listinu pre parlamentné voľby vo februári 2020 27. novembra 2019.[24] Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandiduje predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra Denisa Saková. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena".[25] Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.[26][27]

Volebné výsledkyUpraviť

Výsledky volieb do Národnej rady SR, v ktorých sa zúčastnila strana SMER-SD.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2002 Národná rada SR 387 100 13,46 %
25 / 150
3. miesto opozícia
2006 Národná rada SR 671 185 29,14 %
50 / 150
1. miesto koalícia s SNS a ĽS-HZDS
2010 Národná rada SR 880 111 34,79 %
62 / 150
1. miesto opozícia
2012 Národná rada SR 1 134 280 44,41 %
83 / 150
1. miesto vládna strana
2016 Národná rada SR 737 481 28,28 %
49 / 150
1. miesto koalícia s SNS, MOST-HÍD a #Sieť (len do 1.9.2016)

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SMER-SD.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2004 Európsky parlament 118 535 16,89 %
3 / 14
3. miesto účasť vo frakcii PES
2009 Európsky parlament 264 722 32,01 %
5 / 13
1. miesto účasť vo frakcii S&D
2014 Európsky parlament 135 089 24,09 %
4 / 13
1. miesto účasť vo frakcii S&D
2019 Európsky parlament 154 996 15,72 %
3 / 14
2. miesto účasť vo frakcii S&D

Mapy volebných výsledkovUpraviť

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR od júna 2004 a do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Do júna 2004 a od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl, august a október 2011, júl, a október 2012, rok 2015 podľa agentúr Polis a Focus).

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2004 26,8 30,6 . 27,0 22,8 30,3 28,0 28,6 27,7 28,1 26,6 28,2
2005 31,6 30,1 29,7 30,2 30,3 29,2 30,3 31,7 35,4 32,8 32,1 32,5
2006 36,8 33,5 34,5 32,4 32,0 28,5 35,6 41,5 39,8 43,7 41,9 42,4
2007 47,7 46,7 45,3 42,9 41,6 40,7 43,0 42,8 39,1 40,9 42,1 45,2
2008 43,9 45,4 42,8 40,5 42,9 46,7 48,5 44,9 46,5 44,8 46,3 48,0
2009 48,5 46,0 43,7 45,7 41,6 40,4 44,9 38,5 35,3 37,4 35,9 37,9
2010 41,4 38,6 38,4 36,8 35,3 29,5 42,0 40,7 39,7 40,0 39,5 40,4
2011 39,7 43,2 44,8 43,2 47,1 46,3 41,7 46,2 43,1 44,4 45,2 43,9
2012 41,8 37,3 39,7 51,0 46,3 42,3 48,8 41,4 42,0 45,9 37,8 37,0
2013 36,9 34,6 36,8 39,0 40,8 . . . 36,2 35,5 . 42,8
2014 . 38,1 . . 34,6 32,2 36,8 37,8 33,6 35,4 34,0 34,2
2015 37,4 35,5 37,7 37,4 33,2 35,3 35,0 34,6 37,7 39,1 39,0 38,4
2016 36,3 34,6 27,5 28,8 28,7 26,4 . 27,0 27,7 . 26,9 23,3
2017 27,9 25,5 . 26,6 . 26,2 26,4 27,9 26,0 26,2 24,8 .
2018 25,5 . 20,2 20,7 . . . 20,7 22,4 . 20,9 21,7
2019 22,5 . 22,4 19,0 20,9 19,7

V marci 2018 mala strana najnižšie preferencie od roku 2003, klesli na 20,2%.[28]Zároveň klesol aj volebný potenciál strany (voliči, ktorí by stranu volili plus voliči, čo jej voľbu pripúšťajú). Od septembra 2015 klesol zo 42% na 17%. Predsedovi strany dôveruje 24% a nedôveruje 72% oslovených.[28]

Politici SMERu – sociálnej demokracieUpraviť

Články o politikoch SMERu – sociálnej demokracie sú uvedené v kategórii Politici Smeru.

Predsedovia SMERu – sociálnej demokracieUpraviť

Členská základňaUpraviť

Podľa oficiálnych údajov mala strana k 31. decembru 2018 14 626 členov, čo je pokles oproti 15 182 členom z konca roka 2017.[29][8]

ReferencieUpraviť

  1. Juraj Marušiak. Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou. [[ |Středoevropské politické studie]] (Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ), 2006. Dostupné online [cit. 2019-02-01]. ISSN 1212-7817.
  2. https://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/04678.pdf
  3. a b https://www.unipo.sk/public/media/17464/ASP%201-2012%20Cirner.pdf
  4. http://www.tyzden.sk/casopis/29847/populizmus-smeru-ma-to-este-vobec-vyznam/
  5. https://dennikn.sk/205983/fico-nema-len-balicky-ale-aj-sluby-ktore-vysumeli-napocitali-sme-ich-jedenast/
  6. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/421845-fico-v-pripade-viacrychlostnej-eu-chceme-byt-vo-vyssej-rychlosti/
  7. http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2006/analyzy/1150285182.txt
  8. a b Výročná správa strany SMER-SD za rok 2018 [online]. strana-smer.sk, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  9. http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd
  10. a b NCV. SMER - SD | Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu [online]. strana-smer.sk, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  11. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  12. a b c NCV. Stanovy SMER-SD [online]. strana-smer.sk, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  13. NCV. SMER - SD | Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu [online]. strana-smer.sk, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  14. http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/
  15. Eurosocialisti: SNS nie je náš partner. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-10-13. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1335-4418.
  16. http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004
  17. Parlamentné voľby 2016 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  18. Teraz.sk. Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-09-10. Dostupné online [cit. 2019-12-03].
  19. TASR, TREND.sk, SITA. Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1336-2674.
  20. maho, TASR. Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-10-25. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1336-1996.
  21. TASR. Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-11. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1335-4418.
  22. KERN, Miro. Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-03-07. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1339-844X.
  23. ZALA, Boris. Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-05-09. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1339-844X.
  24. HUTKO, Dominik. Kandidátka Smeru trošku omladla. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-11-27. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1336-197X.
  25. ČERNICKÁ, Lívia. Smer ukázal nové logo a volebný spot. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-01. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1336-197X.
  26. PATAJ, Roman. Označenie „nový Smer“ je hanba. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-12-02. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1339-844X.
  27. BEHUL, Martin. "#BezFica2020". hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-12-03. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 1336-1996.
  28. a b KERN, Miro. Fico a Smer padajú. Takto zle na tom boli pred 15 rokmi (+ tabuľky a grafy). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2018-04-17]. ISSN 1339-844X.
  29. Výročná správa SMER za rok 2017 [online]. Smer-SD, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť