Otvoriť hlavné menu

Slovenská informačná služba

Slovenská informačná služba, skrátene SIS, je slovenská spravodajská služba (tajná služba). Sídlom SIS je Bratislava.

Slovenská informačná služba

Sídlo na Vajnorskej 39 v Bratislave
Základné informácie
Vznik1993, Bratislava
Typštátny orgán
Určenie / zameraniespravodajská ochrana Slovenskej republiky a jej záujmov
MiestoBratislava
Súradnice48°09′53″S 17°08′02″V / 48,164835°S 17,134026°V / 48.164835; 17.134026
Ďalšie informácie
Anton Šafárik
Webstránkasis.gov.sk

Od 30. júna 2016 je riaditeľom Anton Šafárik.[1]

ČinnosťUpraviť

SIS pracuje na základe tzv. integrovaného modelu spravodajskej služby, plní úlohy v oblasti vnútorného (domáceho) i vonkajšieho (zahraničného) spravodajstva.

SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu svojich oprávnení získava a zákonom ustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. SIS sa podieľa na odvracaní bezpečnostných hrozieb proti Slovenskej republike, členským štátom a NATO, ako aj na ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva. SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

HistóriaUpraviť

VznikUpraviť

SIS vznikla zriadením na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Zbierky zákonov z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vznikla ako reakcia na potrebu vytvoriť vlastnú spravodajskú službu vznikajúceho štátu. Nadväzuje na činnosť Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (FBIS) bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. FBIS zanikla zákonom číslo 543/1992 Federálneho zhromaždenia o zrušení FBIS.

Od 30. júna 2016 je riaditeľom Anton Šafárik.[1] Jeho vymenovanie bolo považované za kontroverzné, dosiaľ neboli známe žiadne jeho aktivity v oblasti bezpečnostných zložiek. Je považovaný za nábožného človeka, pred menovaním posobil ako prezident Zboru dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku, podieľal sa aj na návšteva Pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003. Malo by ísť o nominanta SNS, prvýkrát nebol post obsadený po nominácii premiérom.[1]

Úlohy SISUpraviť

  • Ochrana Slovenskej republiky pred cudzími výzvednými službami a špiónmi.
  • Ochrana Slovenskej republiky pred počítačovými zločinmi a zločinmi používajúce high-tech technológie.
  • Ochrana občianskych práv.
  • Ochrana utajovaných skutočností.
  • Ochrana záujmov Slovenskej republiky.
  • Boj proti zločinným organizáciám a spoločnostiam.
  • Zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.

Organizačná štruktúraUpraviť

 
Organizačná štruktúra Slovenskej informačnej služby

Činnosť SIS vychádza z integrovaného modelu spravodajskej služby, teda plní úlohy na úseku domáceho a zahraničného spravodajstva. SIS riadi a na verejnosti zastupuje riaditeľ, ktorého na základe návrhu vlády SR vymenúva prezident SR. Riaditeľ SIS predkladá najmenej raz ročne Národnej rade SR správu o plnení úloh SIS.

Podľa zákona o SIS je príslušník Slovenskej informačnej služby povinný pri plnení úloh dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb, aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho činnosťou nevznikla škoda alebo iná ujma.

Podľa údajov z oficiálnej webovej stránky tvoria personálne zloženie SIS 60% muži a 40% ženy. Z toho tvoria 11% ľudia do 30 rokov, 47% 31 až 40 roční, 30% 41 až 50 roční a 12% ľudia nad 50 rokov. Podiel príslušníkov SIS s vysokoškolským vzdelaním tvorí 68%.[2]

Riaditelia SISUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c MIKUŠOVIČ, Dušan. Nový šéf SIS: O jeho viere vieme viac ako o názoroch na bezpečnosť [online]. N Press, 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.
  2. Organizačná štruktúra SIS [online]. 06.11.2019, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť